Jozef Gregor Tajovský
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 6 992
Uložení: 499
Jozef Gregor Tajovský
18.10.1874 Tajov - 20.5.1940 Bratislava
Jozef Gregor Tajovský - Narodil sa 18.10.1874 v Tajove Prozaik, dramatik aj autor veršov. Pochádzal z mnohodetnej rodiny remeselníka. Pre uľahčenie jej života a nezhody s otcom vyrastal u starého otca Štefana Grešku. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, potom v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj meštianku. 1889-93 študoval na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.
Ako učiteľ za 5 rokov prešiel siedmimi školami, prekladaný pre verejné prejavy národného cítenia. Na odporúčanie hlasistov odišiel do Prahy, kde s podporou Českoslovanskej jednoty vyštudoval obchodnú akadémiu. Zúčastnil sa na činnosti študentského spolku- Detvan. Potom pracoval v banke v Trnave, v Martine, V Nadlaku, dva roky v Prešove a napokon do 1914 bol tajomníkom Slovanskej národnej strany v Martine.
Po zastavení jej činnosti počas vojny bol redaktorom Národného hlásnika až do narukovania 1915. Po piatich mesiacoch prebehol do ruského zajatia, stal sa dôstojníkom v čs. légiách a pôsobil ako redaktor Českoslovanských hlasov a šéfredaktora Slovenských hlasov. 1919 sa vrátil domov, pomáhal pri repatriáci legionárov a podporoval mladých intelektuálov. Spolu s manželkou H. Gregorovou, ktorú inšpiroval k literárnej tvorbe, sa stali podporovateľmi začínajúcich chudobných umelcov. T. verejne prejavoval svoje sociálne cítenie, čo malo značnú mravnú váhu. Spolu s J. Jesenským vystúpil 1939 na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Autor proti nim dobromyseľne stavia typ láskavého muža, ktorého prototypom bol starý otec. Ľúbostný vzťah mladých ,,nevinných ľudí sa naplňuje práve vďaka jeho nesebeckému zásahu. Tajovský s porozumením predstavil postavy ako nositeľky podoby a posolstva všedného života, kde ide o šťastie človeka. Uplatnil tu citáty z ľudových piesní, porekadiel aj syntaxe, čo vytvára svojské významové ovzdušie, blízke jednoduchému vnímateľovi a zároveň kultivujúce jeho životné postoje a jazykový prejav. V roku 1901 vytvoril trojdejstvovú drámu Nový život, zakotvenú v súčasnom živote a povahových a majetkových problémoch ľudí na dedine. Podoba nositeľov deja aj samotný dej sú agitačne a sentimentálne podfarbené a strácajú predtým dosiahnutú realistickú presvedčivosť.
Príznačne sa venoval jednoaktovkám, ktoré kondenzáciou zápletky prinášajú vyostrenie konfliktu, a dosiahol v nich úspech. K širšiemu psychologickému prepracovaniu siahol v predvojnovej tvorbe iba v dráme Statky-zmätky. Umelecky najúspešnejšie v nej zvládol dramatický konflikt s motivovaným sociálnym a psychologickým základom. Paralelne s dramatickou tvorbou vznikajú série krátkych poviedok. Realistickým spôsobom mapovali krutý život chudobných na dedine a v malom meste, trápených krutou pauperizácou, zhoršovaný aj madˇarským odnárodňovaním. Od dokumentárnosti "prvých prerozprávaných" príbehov sa naučil spôsob úsporného portrétovania obyčajných ľudí, podliehajúcich tlaku nežičlivých pomerov smerom k úpadku, no aj naopak, uchovávajúcich si zodpovednosť k sebe aj k blízkym.
Nelákali ho rozsiahle sujety, potreboval len niekoľko situácií a nevtieravý "objektívny" komentár, ktorým definoval ľudskú situáciu a precízne predstavil niekoľko základných rozporov medzi portrétovanou osobou a jej okolím. Chýbajúcu kukučínovskú mäkkosť podania nahradil častou osobnou prítomnosťou v rozprávaní, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy, ale najmä jej reči. V rozprávaní vedel naznačiť sociálny rozmer a časovú hĺbku, premeny alebo opakovania reakcií. Tým jeho sociálna a mravná výpoveď zostala drsnejšou, hoci rozprávač sa tvári ako objektívny, nezaujatý pozorovateľ a spravidla úspešne potláča didaktickosť. T. zbierky poviedok so skromnými názvami (Rozprávky ( 1900) , Besednice ( 1903) , Rozprávky pre ľud ( 1904) , Smutné nôty (1907) predstavili galériu portrétov jednoduchých ľudí v závažných osobných situáciách, pričom viaceré sa stali až symbolom: Prvé hodinky, Žliebky, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, hrdinky poviedok Horký chlieb, Na chlieb.
Ich prijímanie kritikou bolo niekedy rezervované pre neiluzívny pohľad na ľudové vrstvy. Vo vojne a po nej Tajovský už nenašiel takú silnú inšpiráciu a autentický zážitok, lebo svet sa podstatne skomplikoval. Usiloval sa k nemu prehovoriť dramatickou tvorbou. 1923 dokončil historickú drámu Smrť Ďurka Langsfelda s dejom z čias revolúcie 1848, potom komédiu z prostredia bratislavských intelektuálov. Drámy Blúznivci a Hrdina - obrazy oslobodeneckého úsilia z čias 1. svetovej vojny. Iba Smrť Ďurka Langsfelda sa napriek sklonu k rétorickosti občas inscenačne využíva ako pripomienka vlasteneckej obetavosti minulých generácií, kým veselohra Sokolská rodina (1934-35) nebola doteraz uvedená. Tajovský sa prejavoval príležitostne tiež ako žurnalista, písal aj politické články.
Zdroje:
Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984),Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#jozef gregor-tajovský #jozef gregor tajovsky #výroky slovenských spisovateľov #statky jozef gregor-tajovský citaty #Jozef Gregor - Tajovský - Nový život #JOZEF GREGOR TAJOVSKY basne #Jozef Gregor Tajovský beletrizovaný zivotopis #Jozef gregor tajovsky životopis #jozef gregor tajovský životopisy #biograficky životopis #jozef gregor tajovský referát #jozef gregor tajovsky- z dediny #Prvé hodinky #tajovský jozef gregor tajovsky #tajovský životopis #beletrizovaný životopis - literárna postava #beletrizovany zivotopis literarnej postavy #žliebky #Jozef Gregor Tjovksy žliebky #maco mlieč jozef gregor tajovský