Jozef Gregor Tajovský

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

Autor: Miky
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 771 slov
Počet zobrazení: 6 992
Tlačení: 516
Uložení: 499

Jozef Gregor Tajovský 

18.10.1874 Tajov - 20.5.1940 Bratislava

Jozef Gregor Tajovský - Narodil sa 18.10.1874 v Tajove Prozaik, dramatik aj autor veršov. Pochádzal z mnohodetnej rodiny remeselníka. Pre uľahčenie jej života a nezhody s otcom vyrastal u starého otca Štefana Grešku. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, potom v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj meštianku. 1889-93 študoval na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.

Ako učiteľ za 5 rokov prešiel siedmimi školami, prekladaný pre verejné prejavy národného cítenia. Na odporúčanie hlasistov odišiel do Prahy, kde s podporou Českoslovanskej jednoty vyštudoval obchodnú akadémiu. Zúčastnil sa na činnosti študentského spolku- Detvan. Potom pracoval v banke v Trnave, v Martine, V Nadlaku, dva roky v Prešove a napokon do 1914 bol tajomníkom Slovanskej národnej strany v Martine.

Po zastavení jej činnosti počas vojny bol redaktorom Národného hlásnika až do narukovania 1915. Po piatich mesiacoch prebehol do ruského zajatia, stal sa dôstojníkom v čs. légiách a pôsobil ako redaktor Českoslovanských hlasov a šéfredaktora Slovenských hlasov. 1919 sa vrátil domov, pomáhal pri repatriáci legionárov a podporoval mladých intelektuálov. Spolu s manželkou H. Gregorovou, ktorú inšpiroval k literárnej tvorbe, sa stali podporovateľmi začínajúcich chudobných umelcov. T. verejne prejavoval svoje sociálne cítenie, čo malo značnú mravnú váhu. Spolu s J. Jesenským vystúpil 1939 na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Umelecky sa formoval v blízkosti ľudovýchovnej literatúry so silným sociálnym a etickým nábojom. Lákala ho aj poézia a dráma. Práve dramatickou tvorbou sa presadil najskôr v kontakte s F. Urbánkom za učiteľského pôsobenia v Dohňanoch postrehol svoje možnosti. Zužitkoval zážitky z dedinského prostredia, zmysel pre hovorovú dikciu aj humorný nadhľad a vyskúšal si ich v jednoaktovkách Sľuby a Jej budúci. Po ďalších nepublikovaných pokusoch tvorilo uplatnil skúsenosti v štvordejstvovej veselohre Ženský zákon, ktorá patrí ku kmeňovému repertoáru slovenských divadiel. Názov exponuje bytostné tendencie matiek zabezpečiť budúcnosť detí aj sklony žien utajene ovplyvňovať vzťahy ľudí.

Autor proti nim dobromyseľne stavia typ láskavého muža, ktorého prototypom bol starý otec. Ľúbostný vzťah mladých ,,nevinných ľudí sa naplňuje práve vďaka jeho nesebeckému zásahu. Tajovský s porozumením predstavil postavy ako nositeľky podoby a posolstva všedného života, kde ide o šťastie človeka. Uplatnil tu citáty z ľudových piesní, porekadiel aj syntaxe, čo vytvára svojské významové ovzdušie, blízke jednoduchému vnímateľovi a zároveň kultivujúce jeho životné postoje a jazykový prejav. V roku 1901 vytvoril trojdejstvovú drámu Nový život, zakotvenú v súčasnom živote a povahových a majetkových problémoch ľudí na dedine. Podoba nositeľov deja aj samotný dej sú agitačne a sentimentálne podfarbené a strácajú predtým dosiahnutú realistickú presvedčivosť.

Príznačne sa venoval jednoaktovkám, ktoré kondenzáciou zápletky prinášajú vyostrenie konfliktu, a dosiahol v nich úspech. K širšiemu psychologickému prepracovaniu siahol v predvojnovej tvorbe iba v dráme Statky-zmätky. Umelecky najúspešnejšie v nej zvládol dramatický konflikt s motivovaným sociálnym a psychologickým základom. Paralelne s dramatickou tvorbou vznikajú série krátkych poviedok. Realistickým spôsobom mapovali krutý život chudobných na dedine a v malom meste, trápených krutou pauperizácou, zhoršovaný aj madˇarským odnárodňovaním. Od dokumentárnosti "prvých prerozprávaných" príbehov sa naučil spôsob úsporného portrétovania obyčajných ľudí, podliehajúcich tlaku nežičlivých pomerov smerom k úpadku, no aj naopak, uchovávajúcich si zodpovednosť k sebe aj k blízkym.

Nelákali ho rozsiahle sujety, potreboval len niekoľko situácií a nevtieravý "objektívny" komentár, ktorým definoval ľudskú situáciu a precízne predstavil niekoľko základných rozporov medzi portrétovanou osobou a jej okolím. Chýbajúcu kukučínovskú mäkkosť podania nahradil častou osobnou prítomnosťou v rozprávaní, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy, ale najmä jej reči. V rozprávaní vedel naznačiť sociálny rozmer a časovú hĺbku, premeny alebo opakovania reakcií. Tým jeho sociálna a mravná výpoveď zostala drsnejšou, hoci rozprávač sa tvári ako objektívny, nezaujatý pozorovateľ a spravidla úspešne potláča didaktickosť. T. zbierky poviedok so skromnými názvami (Rozprávky ( 1900) , Besednice ( 1903) , Rozprávky pre ľud ( 1904) , Smutné nôty (1907) predstavili galériu portrétov jednoduchých ľudí v závažných osobných situáciách, pričom viaceré sa stali až symbolom: Prvé hodinky, Žliebky, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena, hrdinky poviedok Horký chlieb, Na chlieb.

Ich prijímanie kritikou bolo niekedy rezervované pre neiluzívny pohľad na ľudové vrstvy. Vo vojne a po nej Tajovský už nenašiel takú silnú inšpiráciu a autentický zážitok, lebo svet sa podstatne skomplikoval. Usiloval sa k nemu prehovoriť dramatickou tvorbou. 1923 dokončil historickú drámu Smrť Ďurka Langsfelda s dejom z čias revolúcie 1848, potom komédiu z prostredia bratislavských intelektuálov. Drámy Blúznivci a Hrdina - obrazy oslobodeneckého úsilia z čias 1. svetovej vojny. Iba Smrť Ďurka Langsfelda sa napriek sklonu k rétorickosti občas inscenačne využíva ako pripomienka vlasteneckej obetavosti minulých generácií, kým veselohra Sokolská rodina (1934-35) nebola doteraz uvedená. Tajovský sa prejavoval príležitostne tiež ako žurnalista, písal aj politické články.

Zdroje:

Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984),Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Osobnosti / Životopisy

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu