Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831)
 
• základné diela: Fenomenológia ducha, Logika, Základy encyklopédie filozofických vied, Základy filozofie práva
• nemecký filozof
• posledný veľký systematik nemeckého idealizmu
• prednášal na univerzite v Berlíne
• na rozdiel od Kanta hovorí o absolútnej totožnosti bytia a myslenia
• označujeme ho za absolútneho idealistu
• skutočnosť je vytváraná vedomím, nadindividuálnym vedomím, duchom
• skutočnosť vychádza z jediného princípu, z večnej absolútnej idey, kt. sa neustále vyvíja a tvorí zo seba veci a javy, teda všetko bytie – prírodné aj duchovné – je istým štádiom vývoja ducha
• ytvoril filozofiu jednotného výkladu sveta na základe tvrdenia: všetko bytie (duchovné či prírodné) je istým štádiom vývoja ducha
• v spise Fenomenológia ducha (ako sa duch zjavuje sám sebe) predkladá vývoj bytia, ktorého zdrojom  je boj protikladov vnútri  dialektickej triády :
1.téza
2. antitéza
3. syntéza
 
1.štádium  - téza
• v tejto vývojovej fáze existuje iba absolútna idea, nadindividuálne ideálno, mimo čas a priestor
• božstvo si neuvedomuje samo seba
• ide o obdobie pred vznikom prírody
• existuje samo osebe, sama v sebe sa vyvíja v pojmových určeniach, ktoré sú dialekticky protikladné
• toto štádium absolútnej idey popisuje Hegel v diele  Logika
 
 2.štádium – antitéza
• absolútna idea existuje v inobytí, vo  svojej vlastnej negácii v prírode, v priestore
• božstvo hľadá samo seba
• sama sebe odcudzená idea sa zjavuje  v mechanickom svete, fyzikálnom svete a organicko-fyzikálnom svete
• dielo Filozofia prírody
 
  3.štádium  - syntéza
• v treťom štádiu  svojho vývoja už nie je absolútna idea len čistým  myslením ani prírodou, je dialektickou  syntézou oboch, objektivizuje sa  v ľudstve
• návrat božského  k sebe samému cez sebapoznanie, ktoré prebieha v človeku
• okrem priestoru sa objavuje aj čas, ktorý  ideu privádza  do historického bytia a skutočných dejín  človeka.  V týchto dejinách  človek realizuje svoju slobodu, uvedomuje si svoj vlastný vývoj a poznáva sám seba
• dielo Filozofia ducha
• absolútna idea sa stáva duchom
• Filozofia ducha sa člení:
1.subjektívny duch: najnižší stupeň – patrí sem individuálne vedomie človeka (až v človeku si duch uvedomuje samého seba)
2.objektívny duch: rodina, spoločnosť, štát
3.absolútny duch: umenie, náboženstvo, filozofia
- je to posledná etapa
-prostredníctvom umenia a náboženstva duch prechádza do najvyššej formy sebapoznania, ktorou je filozofia, mimo ducha už nič neexistuje
-filozofia tu vystupuje ako najvyššie zmierenie sa so skutočnosťou
 
Hegelova filozofia v dobe jeho pôsobenia na univerzite v Berlíne bola určujúca pre  duchovnú podobu pruského štátu, Hegel bol považovaný za oficiálneho pruského filozofa.
Predovšetkým v tejto dobe sú jeho prednášky (i napriek jeho ťažkopádnosti a zložitosti výkladu) považované za niečo fascinujúce. Jeho  najurputnejším oponentom bol Schopenhauer, ktorý chcel dokázať väčšiu životaschopnosť svojej filozofie tým, že si vypísal svoje prednášky v rovnakej dobe  a budove. Schopenhauerove prednášky ostali nepovšimnuté, zato  Hegelovo auditórium bolo preplnené poslucháčmi.
 
Filozofia dejín
• absolútny duch prostredníctvom náboženstva a umenia prechádza do najvyššej formy sebapoznania = filozofie
• dejiny ľudstva predstavujú vývoj ducha v čase
• dejiny sú teda pokrokom v uvedomení si slobody ( na tomto procese sa však nezúčastňujú všetky národy, len tie, ktoré si vytvorili ako  inštitúciu štát
• historický proces uvedomenia si slobody  začal podľa neho v starovekých orientálnych despociách
• gréci a Rimania už slobodu priznali viacerým členom spoločnosti
• k pochopeniu, že všetci ľudia sú slobodní dospievajú podľa neho až germánske národy
• Hegel je skutočne presvedčený, že dejiny majú svoj koniec a že ho navyše dosiahli v germánskom svete
• v dejinách sa duch vyvíja až k uvedomeniu si samého seba = proces uvedomenia si slobody v jednotlivých národoch (obdobia národného uvedomovania – obdobie romantizmu);
„Podstatou človeka je sloboda.“
• veľkú úlohu pripisuje Hegel štátu – štát je ozajstným živým duchom, uskutočneným  rozumom, zavŕšením vývoja k slobode a spravodlivosti
 
Názory o myslení
• Hegel podáva metódu, ako správne myslieť – ak človek správne myslí, dopracuje sa  k podstate sveta, lebo je dostupná racionálnemu poznaniu
• myslenie musí byť oslobodené od chybných úsudkov
• protirečenia sú podstatou myslenia a tvoria prechod na vyšší stupeň poznania.
 „Čo je rozumné, to je skutočné; čo je skutočné, to je rozumné.“
 
Heglovi stúpenci:
1)  Mladohegelovci – usilovali sa zbaviť kresťanstvo posvätnosti  (na základe  racionalizácie náboženstva) a vytvoriť  z neho predmet skúmania v mytológii
2)  Starohegelovci – usilovali sa zachovať kresťanskú vierouku