Štvrtok, 19. januára 2017, meninyDrahomíra, zajtra Dalibor
Dnes prezretých 26649 študentských prácOnline: 3186 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Vzťah učiteľ – žiak

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1391 slov
Počet zobrazení: 2906
Tlačení: 193
Uložení: 218
Vzťah učiteľ – žiak z hľadiska komunikatívneho, interakčného a participačného prístupu. Jeho odlišnosti od autoritatívneho prístupu.
 
Duch školy je vytváraný osobnosťou U, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci. Dôležité je, aby U už od vstupu dieťaťa do školy utváral priaznivé podmienky pre zdravý rozvoj dieťaťa a pre uplatnenie sa každého žiaka. Preto je nevyhnutné, aby bol U vyrovnaný, trpezlivý, láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný. Z pracovných vlastností by nemali chýbať usilovnosť, schopnosť organizovať prácu, zodpovedne pristupovať k výchove i vzdelaniu detí v triede. Nezanedbateľná je i schopnosť U mať rád deti a mládež.
 
U nepôsobí na svojich ž len odovzdávaním vedomostí, ale aj vnútornou stránkou vyučovacieho procesu, ktorá vyplýva z intímneho vzťahu medzi U a ž. Tento vzťah nemožno chápať ako mechanický vplyv U na ž, preto U celou svojou osobnosťou, všetkými vlastnosťami vplýva na žiakov. Tým napomáha vývinu žiakovej osobnosti. Na druhej strane však aj postoj U k ž je ovplyvnený názormi a vlastnosťami ž. U si vytvára postoj k ž na základe jeho spávania a konania.
 
Ak má U záujem o budúcnosť ž, začína si pozorne všímať ich individuálne zvláštnosti a osobitosti. Podrobnejšie sa zaujíma o vekové osobitosti jednotlivých vývinových období a nadobudnuté informácie uplatňuje pri pôsobení na ž. Tak sa stávajú U aj psychológmi.
 
Stáva sa však, že časť U na o psychologické vlastnosti zaujíma iba vtedy, keď sa ž prejaví záporne. Svoju energiu vynakladajú najmú na rozpracovanie didaktických metód. Očakávať zvýšenie účinnosti vyučovania iba skvalitňovaním vyuč. metód nemožno. Potrebné je spájať otázky metodiky s prístupom k žiakom. Vzťah žiakov k učiteľovmu pôsobeniu je jednou z významných mier úspešnosti u vo výchovnom i vzdelávacom procese.
 
Štefanovič uvádza 4 zložky vzťahu:
 
1. oficiálna – U je reprezentant spoločnosti zodpovedný za efektívnosť. Je nevyhnutný odstup
2. rodičovsko – synovská – U supľuje cit funkcie rodiča
3. priateľská – vzájomná dôvera. Dôvera – tam, kde sa cítime bezpečne
4. ľudská – U vystupuje ako človek so svojimi emóciami, pocitmi. Nemal by pred žiakmi vystupovať s maskou, anonymne. Byť sám sebou. Používa metódy, kt. mu vyhovujú.
 
Kladný vzťah medzi U a ž umožňuje vytvoriť v triede istú sociálnu klímu, najpriaznivejší predpoklad pre úspešnú pedagogickú prácu. Takáto sociálna interakcia navodzuje priaznivú komunikáciu, kde sa problémy riešia bez zbytočných konfliktov.
 
Vzťah U k ž sa javí ako viac – nemej vedome volený prístup, postoj U k ž, ktorý vyplynul zo stupňa ohodnotenia žiakovej osobnosti. Navonok sa prejavuje v citovom postoji k ž, vo volených metódach a formách práce s ním ...
 
Vzťah U – ž má interakčnú podobu a môže sa pohybovať v priestore medzi vyslovene kladným a úplne záporným. U aj ž si už od prvých chvíľ zložitou cestou vzájomnej komunikácie, poznávania a prežívania obrazu toho druhého formujú predstavy a postoje, ktoré utvárajú základ formovania vzájomného vzťahu.
 
Pozitívne vzťahy k ž utvárajú predpoklady na zvýšený záujem o starostlivosť o ž s možnosťou kladnejšieho hodnotenia jeho výsledkov. Odrazia sa predovšetkým v zlepšení výchovno-vzdelávacích výsledkov, v obľube predmetu svojho U, čím sa výraznejšie zvyšuje vplyv U osobnosti na žiaka.
Negatívne vzťahy neraz vedú k menšej starostlivosti o žiaka a navodzujú tendencie k zápornejšiemu hodnoteniu ž. Spôsobujú mnohé výchovné a vzdelávacie problémy.
 
Okrem uvedených vyhranených vzťahov existujú mnohé kvalitatívne rozmanité a indiferentné postoje, a to tak so strany U, ako aj ž. Mohli by sme ich charakterizovať ako menej vyhranené, málo diferencované medziľudské vzťahy, v ktorých viac alebo menej chýba emocionálna stránka sociálnych postojov, keď sa medziľudská komunikácia uskutočňuje prevažne na báze racionálneho poznávania a hodnotenia.

Ďalšie kvality vzťahu možno vydeliť na základe určitých opozícií kvality vzťahu:
 
1. uvoľnenosť – napätosť
  2. dôvera – nedôvera
  3. súčinnosť – nesúčinnosť
  4. pochopenie – nepochopenie
  5. priateľstvo – nepriateľstvo
  6. sympatia – antipatia
  7. kontakt – dištanc
 
Interakcia: - kooperatívna spolupráca
- kompetitívna – súťaženie medzi účastníkmi
- konfliktná – sleduje odlišné ciele
 
Činitele vzťahu:
 
1. Učiteľ - žiak
1. U postoj k vlastnej roli
2. U postoj k roli žiaka (má predstavu aký by mal byť žiak)
3. typologická vyhranenosť U
4. stupeň U adjustovanosti (soc. adaptácia) na povolanie (niekto učí, lebo nemá inú možnosť)
5. stupeň U adjustovanosti na škole
6. U vlastnosti, stupeň sociability, aká je jeho frustračná tolerancia, temperament, prevládajúce citové stavy, vek, pohlavie, schopnosť poznať ž, poruchy U osobnosti.
 
Kvalitu vzťahu U – ž v podstatnej miere ovplyvňuje osobnosť U, jeho celkové správanie sa voči ž, odborná erudícia a schopnosť primeraným spôsobom sprostredkovať informácie z hľadiska vekových a individuálnych osobitosti ž. Rovnako je to i mravný profil U osobnosti, kde výrazne vystupuje do popredia jednota slov a skutkov.
 
2. žiak - učiteľ  (vzťah sa vyvíja s vekom)
-  ml. ž – pozitívny vzťah
-  neskôr sa vzťah diferencuje
-  v puberte – neg. vzťah
-  SŠ – niekedy neutrálny (t.j. citovo sa neviaže)
-  motívy pre vzťah sa menia (tzv. napr. či dobre vykladá látku)
 
Učiteľova láska k žiakom vytvára silné odvetné city u detí, nezriedka dokonca silnejšie než k rodičom. Na rodičovskú lásku sa deti často dívajú ako na niečo povinné, čo je samozrejmé, dokonca sa ja správajú k vrúcne prejaveným citom rodičov s určitým pohŕdaním, ignorovaním. Ináč je to vo vzťahu medzi U a ž. Aj jednoduchá pozornosť k deťom vyvoláva silný cit z ich strany. Jedinou podmienkou pritom je U úprimnosť. Každú falošnosť a neúprimnosť, snahu ukázať cit, ktorý nejestvuje, deti hneď vybadajú.
Pri utváraní vzťahu je dôležité vedieť správne komunikovať so žiakom, vyjadrovať sa jasne a zreteľne, vedieť načúvať žiakovi, umožniť mu vyrozprávať sa a byť opatrný v záveroch. Hovoriť z pozície človeka, ktorému na dieťati záleží.
 
Citová pripútanosť žiaka k U sa prejavuje mierou ochoty prijímať alebo odmetať U vplyv a plniť U príkazy. Pozitívne spôsobí na deti najmä demokratický vzťah U k ž . Je to vzťah, pri ktorom U spolupracuje so žiakmi , povzbudzuje ich a pomáha im, čo u žiakov vyvoláva radosť a cit zodpovednosti. Na druhej strane záporne pôsobí prísne autokratický vzťah, pri ktorom U prejavuje egocentrické správanie: chce byť stredobodom, vládcom triedneho kolektívu, prehnane zdôrazňuje svoju dôležitosť, žiakov si prísne podriaďuje (zákazmi, príkazmi, trestami), nedôveruje im, napätie, podráždenosť, vyhýbanie sa práci a podobne. Takisto negatívne môže pôsobiť liberálny vzťah U k ž, pri ktorom U prejavuje nerozhodnosť, nedôveruje ž, nepovzbudzuje ich, ale ani neznechucuje, potláča ich samostatnosť, čo u žiakov takisto vyvoláva nerozhodnosť v tom, čo treba urobiť, chýba im ochota spolupracovať a nadšenie, radosť z práce.
 
Vzťah U k ž má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje, vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a medzi právami a povinnosťami. U, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená úctu k osobnosti každého žiaka a nežný otcovský vzťah k nemu.
 
Vzťahy medzi U a ž ovplyvňujú tieto činitele:
 
1. Prostredie - všetky predmety, ktoré sú v triede (rozmiestnenie lavíc, nástenky)
- umiestnenie triedy (poschodie, susedné miestnosti)
- veľkosť školy (malá, veľká, dedinská, mestská, jednotriedka)
- blízkosť prírody, rušnej ulice, atď
 
2. Klíma – dlhodobý stav, charakteristický pre celú triedu (psychické ovzdušie v tiede)
 
3. Atmosféra – vzájomný vzťah  U a ž sa vytvára v určitej atmosfére
Atmosféra je krátkodobý stav, ktorý sa môže počas vyučovacej hodiny aj niekoľkokrát meniť (skúšanie, koniec hodiny). Môže byť pozitívna alebo negatívna

Atmosféru vytvára: a) učiteľ (cholerik, nervózny, ...)
b) trieda (žiaci)
c) učiteľ aj žiaci

Na atmosféru vplýva: Učiteľ, žiak, učivo, prostredie
 
Vzťah učiteľa k žiakovi sa vytvára na rozličných úrovniach:
 
1. inštitucionálna (škola)
2. osobnostno-ľudská  (osobnostné a ľudské vlastnosti učiteľa a žiaka)
3. rodičovská
4. priateľská
5. individuálna
6. kolektívna
 
Typológia učiteľa osobnosti:
 
logotrop – vyznačuje sa dôrazom na vedu, vedomosti, vzdelanie, nedoceňuje výchovu
paidotrop – uprednostňuje výchovu, vo vyuč. vychádza z dets pohľadu, potrieb a záujmov detí
 
Typy  učiteľa podľa amerického psychológa Andersena:
 
1. Dominantný (panovačný)  - obľúbené výchovné prostriedky: rozkaz, zákaz, trest
- jeho postoje vylučujú dobrú spoluprácu
- nerešpektuje  názory žiakov, ich záujmy, želania
 
2. Integratívny (zlaďujúci) - má dobrý vzťah k deťom
- rešpektuje žiaka a jeho individualitu
- zvyšuje spontánnosť, iniciatívu žiaka
- vedie k ústupu agresívnych a negatívnych foriem správania
 
Typy U podľa poľského autora Zaborowskeho:
 
1. Prísno – autokratický   - sústavne kontroluje ž, vyžaduje bezpodmienečnú disciplínu a podriadenosť
- nepoužíva pochvalu ani odmenu
- žiaci sa vyhýbajú práci
 - nedôveruje žiakom
 
2. Pracujúco autokratický  - žiaci sú na ňom celkom závislý
- myslí si, že len on môže byť inšpirátorom učenia, tvorivej práce
- žiaci sú málo iniciatívny a podnety čakajú od  U
 
3. Liberálny - má značnú nedôveru k žiakom,  neverí, že by žiaci mohli niečo urobiť samostatne
- povzbudzuje, chváli, odmeňuje, má prirodzenú autoritu
- vzťahy sú harmonické, U má vysokú autoritu, je to ideálny typ U.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.079