Pojem sociálny, sociálna práca

Pojem sociálny, sociálna práca. Sociálna práca praktická činnosť a vedná disciplína, jej postavenie v systéme vied. Sociálna práca preventívna, kuratívna a sociálna práca ako umenie jednať s ľuďmi.
 
Čo je slovo sociálny?
Je latinského pôvodu, a j v iných jazykoch má význam „spoločenský“
Po 2.svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:
· Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský – v širšom význame
· Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov – sociálna politika
· Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti
 
Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti , alebo vyplývajúci zo spoločenského života , zodpovedajúci potrebám , záujmom a požiadavkám spoločnosti. , týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať , že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod.. tento význam pojmu sociálny sa teda dotýka otázky hmotnej pomoci, alebo konkrétnej pomoci človeku na jeho spoločenskú, teda sociálnu seba identifikáciu. .zabezpečenia. Vychádza s aspektov viažucich sa k spoločnosti v širšom význame a v užšom význame niečo čo je spojené so sociálnou sférou , ktorá je oblasťou spoločenského života čiže v týchto súvislostiach je dôležité chápať podstatu človeka v jednote jeho základných určení – prírodného, sociálneho, duchovného ( teda v jeho celistvosti) , lebo rôzne antropologické redukcie  ľudskej podstaty môžu viesť k deformovaniu chápania ľudských potrieb i k deformovaniu koncepcie humanizmu.
 
Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, rodín, skupín a životného prostredia v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím schopností osôb medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je službou klientom  ( jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám)
Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita , ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám, a komunitám, identifikovať , to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne. Je to špecifická činnosť , ktorá smeruje :
• k zlepšeniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú,
• k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s využitím potenciálu jednotlivcov, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie, prípadne iné sociodemografické odlišnosti jednotlivca alebo skupiny, či komunity
Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti o človeka. Človek v živote prechádza socializáciou – učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaniu svojich psychických a základných Životných potrieb. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru – človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život. Spoločnosť má záujem na tom, aby poruchy a procesy socializácie a adaptácie sa zmiernili, ak ich nejde úplne odstrániť. Sociálne opatrenia, ktoré štát poskytuje môže dostať teoreticky každý občan.
Vedeckosť sociálnej práce a jej miesto v systéme vied. Každá vedná disciplína – ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma – príklad, vzor – systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.
Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená, že:
· jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi – syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe
· druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce
Funkcie a obsah sociálnej práce. V prospech akceptovania sociálnej práce ako vedy svedčí niekoľko faktov (dôvodov):
· má ujasnený predmet výskumu
· má svoj inštrumentálny aparát – skúma a rozvíja vlastnú metodológiu a metodiku vedeckého výskumu
· má vlastnú obsahovú štruktúru (teóriu) a poznatky iných vied aplikuje v teoretickom a empirickom výskume vlastných vedeckých otázok
· plní významné funkcie smerom k praxi – využíva rozpracované, osvedčené metódy výskumnej a praktickej činnosti iných príbuzných vied a aplikuje ich v teórii a praxi sociálnej práce
Východiská sociálnej práce – sociálna práca ako vedný odbor – postavenie sociálnej práce v rámci všeobecného systému vedeckého poznania.
K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 (napriek tomu, že niekoľko iných, veľmi obdobných definícií sa objavilo u nás aj pred týmto termínom) na národnej konferencii Systém sociálneho Školstva na Slovensku, ktorá bola poriadaná pod záštitou MPSVaR. Jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní sociálnej práce: Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a ku rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“. Moderné ponímanie sociálneho – sociálna veda sa dnes formuje ako modeme ponímanie sociálneho, sociálnych vzťahov, ako spoločensko-teoretický vzťah dneška a zajtrajška. Profesionálna prax – vytvorila základné východiská postupného „usadzovania“ sociálnej práce ako teoreticko-praktickej disciplíny. V sociálnej práci sa nezaoberáme filozofiou života (učením o vzniku a podstate), ale hodnotou života a umením žiť, so zvýraznením východiskovej polohy rešpektovania suverenity jednotlivca
Sociálna práca je ovplyvňovaná viacerými teóriami:
· štrukturálna funkčná teória – (Parsons) – zodpovednosť jedinca za kvalitu svojho života. Sociálny proces v spoločnosti je usmerňovaný všeobecne prijatými základnými sociálnymi normami.
· Teória konfliktov – (Dahrendorf) – pokladanie konfliktu za prirodzene vlastné každému sociálnemu javu. Konflikt sa stáva prirodzeným faktorom sociálnej zmeny a tým aj možnou príčinou sociálnych kolízií a sociálnym problémom. Objektívne ho spôsobuje rôznorodosť sociálnych podmienok pri uspokojovaní potrieb a záujmov ľudí.
Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:
· prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom,
· širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť,
· sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách
Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:
V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe; predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika – veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny...; spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom; nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov. Obsahom jej činnosti je aplikácia vedeckých poznatkov do konkrétnej činnosti, ich reálneho využívania pre spoločenskú prax, pre konkrétne riešenie sociálnych (ľudských) problémov; stáva sa prostriedkom na komplexnejšie chápanie, poznanie problémov ľudskej existencie
 
V r. 1928 bol v rámci medzinárodnej konferencie sociálnej služby v Paríži usporiadaný prípravný Československý zjazd sociálnej a zdravotnej práce. Bláha – vo svojom príspevku definoval sociálnu prácu ako špecializovanú činnosť represívnu, preventívnu či smerujúcu k odstráneniu „sociálnych nedostatkov“, a to za predpokladu, že je vykonávaná na základe odbornej prípravy.
Sociálna práca ako veda a umenie.
Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je taktiež vedou, nakoľko disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.
 
kuratívna práca sa zaoberá už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
q  sociálna prevencia sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana
q  preventívna sociálna práca je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov
q  v preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:
o  primárnu prevenciu – dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám
o  sekundárnu prevenciu – napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy – nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia, ...
o  terciárnu prevenciu – napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky. Formy – rehabilitačné a resocializačné činnosti, ...