Sociálny prípad a sociálny problém

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 08.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 843 slov
Počet zobrazení: 11 032
Tlačení: 722
Uložení: 753
Sociálny prípad, sociálna situácia, sociálny problém, sociálna kolízia, sociálna kompetencia, sociálna kontrola. Funkcie sociálnej politiky. Sociálna participácia klienta,  kapacita klienta, sociálna mobilita klienta
 
Sociálna kolízia – sociálna nezhoda, rozpor, zrážka, ku ktorej dochádza v spoločnosti k interakcii, typu: občan – občan; občan – skupina, komunita, spoločnosť; občan – norma, zvyk, obyčaj, legislatíva; občania – občan; ...
Ku sociálnej kolízii prichádza preto, že reálne potreby občana sa nenapĺňajú, pretože v danom sociálnom prostredí, kde sa občan pohybuje, vzniká prostredie, objektívna prekážka v ich realizácii.
Sociálny problém – je situácia, ktorú ten, kto sa v nej ocitol, vníma ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Problémová situácia vzniká z toho, že jednotlivec alebo určitá skupina občanov nemôže realizovať svoje spoločnosťou akceptované potreby. Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiaducu. Sociálny problém si vyžaduje korektívne a vyrovnávacie opatrenia zo strany spoločnosti. Príčiny vzniku sociálnych problémov:
· spoločenské (objektívne) – sociálne prostredie, štruktúra spoločenských vzťahov, kultúrne odlišnosti, zvyky, obyčaje ...
· osobnostné (subjektívne) – vlastné predsudky, mylné preferencie ..
 
Krakošová uvádza, že sociálny prípad vznikajúci akonáhle človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. Vyznačuje sa tým, že:

a) vonkajším zásahom bol porušený pravidelný život človeka, alebo jeho rodiny
b) človek tomuto vonkajšiemu zásahu nedokázal čeliť svojimi silami, vnútornou kapacitou.

Rozlišuje pri vzniku sociálneho prípadu:
a) vnútorné prekážky – spočívajú v nedostatku vlastných schopností klienta, nedokáže prekážky správne rozoznať, odhadnúť ich nebezpečenstvo a plánovitým vlastným pričinením ich prekonávať alebo im predchádzať

b) vonkajšie prekážky – sú v jeho prostredí alebo fyzických nedostatkoch.

Svojim obsahom pojem sociálny prípad postihuje najrôznejšie druhy fyzickej alebo mentálnej, či spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh. Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii (napr. alkoholik – neplní si funkciu rodiča, živiteľa rodiny, problémy v zamestnaní,....). Podľa Krakešovej sa sociálnymi prípadmi stávajú aj ľudia, ktorí síce za normálnych okolností sú schopní viesť nezávislý život, ale osud ich zahrnul tak veľkými prekážkami, že nie sú schopní vlastnými silami ich zdolať, a tým je naznačené, že sociálne prípady nevznikajú len vtedy, ak zlyhá jedinec alebo je neschopný vzniknutým problémom čeliť, ale aj vtedy ak zlyhá spoločnosť vo svojich funkciách (hospodárskych, štátotvorných, mierotvorných, v oblasti ľudských práv,...).
 
Jedinec, skupina alebo komunita, v širšom sociokultúrnom prostredí tvoria sociálnu situáciu, ktorá má svoju dynamiku a je ovplyvňovaná pozitívnymi alebo negatívnymi spoločenskými a inými faktormi.

Nákonečný hovorí o konkrétnej sociálnej situácii v súvislosti s fungovaním osobnosti ako otvoreného systému v neustálej interakcií s vonk. prostredím. Lamser chápe sociálne situácie ako také, ktoré svojim významom presahujú osobný rámec a majú význam tiež pre iné osoby. Rozoznáva všeobecné a zvláštne sociálne situácie.
 
Sociálny problém  - Podľa Lasera sú to také vývojové tendencie, ktoré situácie v ľudských vzťahoch a spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne, a ktorým sa venuje pozornosť formou konkrétnych vyrovnávacích opatrení. Pri hodnotení, či ide o sociálny problém alebo nie sa uplatňuje sústava hodnôt v danej spoločnosti. Táto sústava hodnôt (podľa toho ako je spoločnosť integrovaná a uniformná) naznačuje deliacu čiaru medzi normálnym javom a sociálnym problémom. Spoločenské normy kodifikované v právnych predpisoch alebo fixované vo vedomí verejnosti stanovujú hranice medzi normalitou a abnormalitou. Pri správanie ľudí ide situácie konformity alebo nonkonformity.
 
Sociálna kompetencia je efektívne, konzistentné, rešpektujúce správanie sa jedinca, ktoré mu umožňuje dosahovať životné ciele, napľnať životné úlohy. Rozvíjať sociálne kompetentné správanie jedinca predpokladá zlepšovanie sebareflexie, reflexie sociálnych procesov, reflexie subjektívneho zmyslu a interpretácií správania, trénovanie sociálnych sposobilostí. Sociálna kompetencia v sebe obsahuje na rozdiel od sociálnej inteligencie a priori pozitívny konotát. Tým sa sociálna kompetencia, sociálne kompetentné správanie odlišuje od sociálnej inteligencie, sociálne inteligentného správania, ktoré može mať aj manipulatívny, antisociálny charakter. Uvedené vymedzenie v sebe rešpektuje psychometrický a osobnostný prístup k skúmaniu a trénovaniu sociálnej inteligencie. Intervenčné a prevenčné programy umožňujú objasnenie terminologickej roznorodosti a užitočnosti používania konštruktov sociálnej inteligencie a sociálnej kompetencie.
Sociálna kontrola sú spoločenské mechanizmy, prostredníctvom ktorých si spoločnosť vynucuje poriadok a dodržiavanie spoločenských noriem.
Sociálna kontrola môže byť:
1. neformálna (napr. pochvaly, ocenenia, tresty, pokarhania)
2. formálna (napr. dodržiavanie zákonov a predpisov)

Funkcie sociálnej politiky
ochranná - predchádza alebo následne odstraňuje dôsledky rôznych sociálnych rizík, historicky vznikla ako prvá, prispieva k homogenizácii spoločnosti,
· rozdeľovacia (regulačná), vyplýva z princípu solidarity
· stimulačná, podnecuje k určitému žiadúcemu sociálnemu konaniu,
· preventívna sa snaží predchádzať vzniku škôd, ktoré by vznikli, keby sa opatrenia neprijali.
sociálna participácia klienta – spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych otázok, na vlastnom sociálnom zabezpečení v čase nepriaznivých životných situácií
kapacita klienta – potenciál, zaťažiteľnosť, schopnosť obsiahnuť, zvládnuť, určitá hranica výkonov
q  Rozlišujeme kapacitu:
o  interakčnú a komunikačnú (daná je spôsobilosťou zvládnutia)
o  emočnú (miera spoľahlivosti výkonu pri emočnom zaťažení)
o  mentálnu (obsah pamäti a myslenia, bohatstvo obrazotvornosti, úroveň intelektu)
o  senzorickú (zmyslová vybavenosť)
o  pozornosti (rozsah pozornosti, množstvo vnímaných a zvládnuteľných  prvkov)
sociálna mobilita klienta – pohyb, schopnosť pohybu ľudí tak jednotlivcov, ako aj skupín v rámci spoločenskej štruktúry. Poznáme:
o  horizontálnu mobilitu – proces, kedy jednotlivec alebo skupina prejde od jedného typu povolania k druhému alebo z jedného priemyslového odvetvia do druhého bez zmeny sociálneho statusu
o  vertikálnu mobilitu – zmeny sociálneho postavenia

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu