Nezamestnanosť ako sociálny problém

Nezamestnanosť ako sociálny problém, chudoba ako dôsledok nezamestnanosti.  Nerovnosti a meranie chudoby.
1.  udalosti súvisiace s nezamestnanosťou
Právo na prácu – základné ľudské právo – znamená (nemusí mať každý tú prácu), že sa môžem slobodne rozhodnúť, čo budem robiť – akú prácu – keď tú prácu nedostanem mám právo na podporu – ak spĺňam podmienky.
Cieľom SP v tejto oblasti je tvorba nových prac. príležitostí – nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zák. o nezamestnanosti...). Príprava ľudí na zamestnanie – úloha štátu – celá sieť škôl.
Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná:
1.  nedobrovoľným charakterom, nemožnosťou pracovať;
2.  pracovnou schopnosťou (napr, od 16. r. spôsobilosť pracovať, od 18. r. hmotná zodpovednosť);
3.  pripravenosťou pre výkon zamestnania (mám školu, som pripravený a práca nie je pre mňa);
4.  aktívne hľadanie zamestnania (1 x prísť na ÚP to nie je hľadanie).
O zvláštny druh nezamestnanosti ide vtedy , ak je občan prepustený z organizačných dôvodov, potom zákon – existuje na tento druh – zákon o odstupnom (nárok na odstupné). Ďalšia zvláštna nezamestnanosť – nedobrovoľná dovolenka – 60% - 6., 9, 12 mesiacov. Dlhodobá nezamestnanosť – (udalosť). Človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný a to prebieha:
1.  strata kvalifikácie – nemá možnosť zúčastňovať sa na nových veciach
2.  strata prac. návykov – občan zlenivie
3.  získa zvyk žiť zo soc. dávok – upadá do sociálnej pasce
Nezamestnanosť
„Nie každý, kto pracuje je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý kto nepracuje je nezamestnaný.“ ( MAREŠ, P.: Nezamestnanost jako sociálni problém. Praha : Sociologické nakladatelství, 1994, s. 16). Záleží to od toho či je to práca vykonávaná pre vlastné potešenie, v domácnosti, od zamestnania. Zamestnanie sa vzťahuje k práci na zmluvnom základe a zahŕňa aj peňažnú odmenu za jej výkon. Nejde teda o to „nemať prácu“, ale o to „nemať platené zamestnanie“ a teda „nemať príjem zo zamestnania“. (MAREŠ, P.: Nezamestnanost jako sociálni problém. Praha : Sociologické nakladatelství, -2-1994, s. 16). Byť nezamestnaným to neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.
„Nezamestnanosť môžme teda definovať ako komplikovaný sociálny, ekonomický a kultúrny problém, neexistuje jednoznačné riešenie, len rôzne prístupy k pochopeniu jej multidimenzionálného charakteru.“ ( BALOGOVÁ, B.: Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU, 2003, s.73).

Typológie nezamesnananosti:
1.  Nezamestnanosť môžme rozdeliť podľa dĺžky trvania na:
a)  krátkodobú nezamestnanosť v trvaní od 0 – 6 mesiacov
b) strednodobú nezamestnanosť v trvaní od 6 – 12 mesiacov
c)  dlhodobú nezamestnnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov
2.  Nezamestnanosť vyplývajúca z reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:
a)  Skrytá nezamestnanosť – niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu – materstva, štúdia a pod.
b) Neúplná nezamestnanosť – nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
c)  Nepravá nezamestnanosť – sú tu zahrnuté osoby ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
d) Frikčná nezamestnanosť – označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná. Ide o nezamestnanosť, ktorá je charakteristická krátkym trvaním – dočasná nezamestnanosť.
3.  Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:
a)  Sezónna nezamestnanosť – nerovnomernosť výroby v odvetiach, je závisia od počasia. Ide o krátkodobú nezamesntnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
b) Štrukturálna nezamestnanosť – ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.
c)  Cyklická nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.
Dôsledky nezamestnanosti
Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“ (Koudelka, 1993, s. 10). Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod. Teraz sa pokúsime stručne charakterizovať najvýznamnejšie sociálne dôsledky nezamestnanosti.
Sociálna izolácia – zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov.
V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš (1994) chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.
strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti – problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. Znamená to:
· vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, ktoré si väčšina osôb veľmi cení,
· prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu,
· vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch,
· vylúčenie z plného občianstva.
Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.
strata statusu – strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami
rozklad rodinných vzťahov a zmeny jeho postavenia v rodine
strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.
Podľa Koudelku (1993, s. 10) „nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov“. Tie rozdelil do štyroch skupín:
· sociálno-patologické javy – rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmus, narkománia, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd,
· javy sociálno-sociologické – narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi,
· javy, ktoré môžeme charakterizovať ako davové hnutie na základe ekonomických pohnútok: nepokoje, štrajky a demonštrácie,
· ideologicky podfarbené javy: rasizmus a nacionalizmus.
Nezamestnanosť ako sociálny jav
Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré v 19. a 20. storočí vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie. Nezamestnanosť však so sebou prináša celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci. Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života. Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných.
Funkcia práce
Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia.
Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu. Práca môže mať aj ďalšie skryté funkcie:
· Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň
· Poskytuje čiastkové plány alebo ciele
· Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi
· Podnecuje k aktivite
· Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie
· Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka
Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.
Nezamestnanosť jej vývin a príčiny na Slovensku
Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach.
Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov.
Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.
„Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu.“ (BORZOVÁ, A., GONDA, S..HONTYOVÁ, K. a i.: Ekonomická teória. Bratislava: Elita, 2000, s. 139.) Nezamestnaný je ten, kto:
a)  je schopný práce (je zdravý fyzicky aj duševne) má určitú kvalifikáciu
b) chce sa zamestnať
c)  no napriek snahe sa zamestnať nenašiel dosiaľ primerané zamestnanie.
Primerané zamestnanie je také, ktoré:
· Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie
· Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie
· Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie
· Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).
Rozdelenie nezamestnanosti – druhy nezamestnanosti
· Frikčná nezamestnanosť – krátkodobá – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami
· Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich
· Cyklická nezamestnanosť – vzniká, ak celkový dopyt po pracovníkoch je nízky
· Dobrovoľná – dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu
· Nedobrovoľná nezamestnanosť – ak je celkový dopyt po práci nižší, ako celková ponuka práce.
 
Chudoba je sociálna udalosť, ktorá môže postihnúť každého z nás. Môže prísť náhodou, nečakane alebo jednoducho sa narodíme ako deti chudobných rodičov. Pocit chudoby by mal byť známy pre nás všetkých, veď nemôžeme vedieť, že kde vedú naše životné cesty. Každý človek by mal byť aspoň šesťdesiat minút vo svojom živote chudobným, aby poznal význam slova chudoba, aby chudobných neponižoval, neodsudzoval a aby cenil ich vytrvalosť, znášanlivosť, utrpenie a duševnú silu. Niektorí ľudia sú o tom presvedčení, že núdza spája ľudí. Veď aj slovenské príslovie hovorí „V núdzi poznáš svojho priateľa“.

Chudoba
Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu. Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.
Kde sa začína chudoba?

Vymedzenie pojmu
Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny. Domácnosť, ktorej príjem nedosahuje túto úroveň je považovaná za chydobnú.

Absolútna hranica
Absolútna hranica chudoby je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jedným z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby – primárnu a sekundárnu chudobu.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:
Absolútna chudoba: je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie.
Relatívna chudoba: je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny , ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.
 
Meranie chudoby
Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatnku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv.objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Pre meranie objektívnej chudoby sa využívajú dve základné metódy a to normatívna a relatívna a ich vzájomné kombinácie.
Normatívna metóda – „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“ (BALOGOVÁ, B.:, Vybarané kapitoly zo sociálnej patológie. Pravoslávna bohoslovecká fakulte PU Prešov, 2003, s. 63)
Relatívna metóda – „stanovenie úrovne príjmu vo vzťahu k dosahovanému priemernému príjmu v danej krajine“. ( BALOGOVÁ, B.:, Vybarané kapitoly zo sociálnej patológie. Pravoslávna bohoslovecká fakulte PU Prešov, 2003, s. 63)
V Slovenskej republike je praktické meranie chudoby stanovená minimálna úroveň príjmov a to zákonom NR SR č. 125/1998 o životnom minime v znení neskorších predpisov. Životné minimum je hranicou príjmu pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Je to suma spoločensky, zákonom stanovená a s možnosťou úpravy pri kompenzovaní inflácie.