Vývoj sociálnej práce od r. 1945 po súčasnosť

Vývoj sociálnej práce od r. 1945 po súčasnosť. (charakteristika jednotlivých období)
POVOJNOVÉ OBDOBIE
· vývoj sociálnej sústavy – v roku 1945 bol pod silným vplyvom zmien v sociálnej politike i v sociálnej práci vo vyspelých priemyselných západoeurópskych krajinách
· po r. 1945 – prvá vlna znárodňovania majetku, zvýšený vplyv štátu na prerozdeľovanie majetku, znížila sa sociálna a príjmová diferenciácia – zárodok týchto zmien bol obsiahnutý v Košickom vládnom programe z apríla 1945
· hneď po druhej svetovej vojne boli štátom zriaďované štvorročné vyššie školy sociálno-zdravotné, do ktorých sa transformovali skoršie odborné školy pre ženské povolania. Orientované boli predovšetkým na zdravotnú a vychovávateľskú činnosť. Súčasne bola v roku 1945 zriadená VŠ politická a sociálna s tromi fakultami: politickou, novinárskou a sociálnou. Sociálna fakulta mala svoju pobočku i v Brne a neskôr v roku 1947 tam bola zriadená samostatná Vysoká škola sociálna. Obe školy boli za dva roky zrušené a spojené s filozofickou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe.
OD KOMUNISTICKÉHO PREVRATU DO 50 ROKOV
Sociálna politika a sociálna starostlivosť bola plne závislá na štátnych úradoch a bola nimi financovaná a organizovaná. Sociálnej starostlivosti sa nevenovala veľká pozornosť i preto, že sa predpokladalo, že všetky sociálne problémy, od chudoby a nezamestnanosti, cez prostitúciu, kriminalitu a násilie až po vojny, sú dočasné a zmiznú, akonáhle zmiznú triedne rozdiely. Sociálna práca, ktorú skôr realizoval rad charitatívnych organizácií sa tak stala vlastne nežiadúcou disciplínou. Sociálna práca sa stala vlastne nežiadúcou disciplínou. Vážne sa diskutovalo o tom, či je vhodné používať sám pojem „sociálny problém“ a či by nebolo vhodnejšie hovoriť len o negatívnych sociálnych prežitkoch kapitalizmu; už 30 júna 1948 bolo zákonom 174/1948 Zb. zrušené domovské právo a nahradené československým štátnym občianstvom. Tým až na dočasné výnimky prešla na štát povinnosť sociálneho zabezpečenia všetkých občanov
· 1949 – bol zrušený Ústav pre starostlivosť o utečencov a všetky záväzky voči týmto ľuďom prevzal štát
· zhruba v rovnakej dobe boli štátom prevzaté všetky charitatívne ústavy, detské domovy, výchovné ústavy, riadené až dovtedy cirkvami
Československý ústav práce bol vládnym nariadením z 29.5.1951 zrušený, lebo robil zbytočné výskumy namiesto náboru pracovných síl; Po druhej svetovej vojne v roku 1948 bol princíp diferenciácie v sociálnom zabezpečení nahradený Jednotnou právnou úpravou pre všetky pracovné kategórie. V apríli 1948 s účinnosťou od 1.10.1948 bol prijatý zákon o Všeobecnom národnom poistení č. 99/1948 Zb. Bol vypracovaný podľa britského modelu, poskytoval minimálne sociálne zabezpečenie, súčasne však boli všetci na tejto jedinej forme zabezpečenia celkom závislí.
Postupne boli zrušené sociálne poisťovne a ich prostriedky (do ktorých si pracovne činní ľudia ukladali časť svojich príjmov) a ich prostriedky boli prevedené do Ústrednej národnej poisťovne – svoje úradovne mala v krajoch a v okresoch. Sociálna starostlivosť bola redukovaná predovšetkým na poskytovanie finančných dávok. V prvej polovici 50-tych rokov pokračovala redukcia sociálnych služieb, ktoré boli predávané (často násilne, vyháňaním rehoľníčok) z rúk charitatívnych či dobrovoľníckych pod priame riadenie štátu. Organizačné reformy z tejto doby celkom roztrieštili oblasť sociálnej starostlivosti medzi štátne rezorty.
Paralelne prebiehali zmeny i v sociálnom školstve. Boli vytvorené školy stredného typu, tzv. vyššie školy sociálne-zdravotné (do r. 1952) alebo neskôr vyššie školy špecializované pre výchovu stredného zdravotníckeho personálu, ktoré mali špeciálne vetvy pre vychovávateľky so sociálnym zameraním. Z pôvodných 28 vyšších škôl sociálno-zdravotných zostalo po roku 1953 jediná 4 ročná sociálno-zdravotná škola v Prahe, ale i tá bola v roku 1953 zmenená na školu hospodársku, s odbormi pre štátne, občianske a trestné právo, a ďalším výnosom bol názov zmenený na školu sociálno-právnu. Od roku 1959 existovala pri tejto škole dvojročná nadstavba s názvom Stredná škola sociálne-právna v Prahe. Podobný typ škôl bol neskôr vytvorený i pri zdravotníckych a ekonomických školách v Brne a Bratislave. V tom istom roku bolo na týchto školách zavedené i dvojročné štúdium pre absolventov stredných všeobecno-vzdelávacích škôl. Od roku 1962 bola táto škola prakticky zredukovaná na 2 ročné štúdium pre študentov s maturitou na iných školách druhého stupňa
· len nepatrné percento absolventov tejto školy pokračovalo v štúdiu na školách vysokých. Väčšina absolventov zamestnávali Národné výroby, do ich agendy spadala vtedy problematika sociálna, lebo pracovali ako personálni či náboroví referenti v závodoch, ako referenti pre výchovu kádrov alebo ako vedúci mimoškolskej a mimopracovnej výchovy učňov
· napriek nepriaznivým podmienkam pracovali sociálne pracovníčky (často to boli bývalé radové sestričky zo zrušených kláštorov alebo absolventky sociálnych škôl) v tej dobe i v nesledujúcich desaťročiach veľmi obetavo, systematicky a iniciatívne
· sociálna práca bola akýmsi „únikovým poľom“, priestorom pre zmysluplnú prácu, do ktorej sa štát veľmi nemiešal
60 ROKY
Od začiatku šesťdesiatych rokov sa ozýva častejšie kritika daného systému. K formulácii novej koncepcie sociálnej politiky a znovuobnoveniu sociálnej starostlivosti dochádza v druhej polovici 60. rokov.
V tej dobe dochádzalo k určitej renesancii inštitúcií sociálnej politiky, napr. niekde sa mohli rádové sestry vrátiť do liečební pre nevyliečiteľne chorých alebo psychicky henikepované osoby; k formulácii novej koncepcie sociálnej politiky a znovuobnoveniu sociálnej starostlivosti včítane následného obnovenia sociálneho školstva došlo až v druhej polovici šesťdesiatych rokov; zmeny označované „Pražské jaro 1968“ či „socializmus s ľudskou tvárou“ boli postupne pripravované od začiatku 60-tych rokov. Na rôznych konferenciách sa už otvorene hovorilo o chybách v sociálnej politike; na konferencii v Herlíkoviciach v roku 1965 vzniká Československá sociologická spoločnosť a súčasne sú obnovené katedry sociológie na univerzitách.
Vzniká tiež rad výskumných ústavov, ktoré sa zaoberajú sociálnymi problémami vtedajšej doby. V roku 1969 vznikla Spoločnosť sociálnych pracovníkov. V roku 1973 sa zmenila na sekciu sociálnych pracovníkov a bola súčasťou Českej lekárskej spoločnosti J.E.Purkyně. Tá viedla a snažila sa inovovať sociálnu prácu od roku 1973 až do roku 1990, keď bolo založené Občianske fórum sociálnych pracovníkov ČR.
Zásluhou Českej lekárskej spoločnosti a jej sekcie sociálnych pracovníkov bolo i udržanie sociálneho školstva, ktorému hrozilo v 60-tych rokoch zredukovanie vyšších sociálnych škôl len na školy stredné.
 
70 A 80 ROKY
V období tzv. normalizácie (70. roky) sociálne zabezpečenie spadalo do pôsobnosti MPSV a čiastočne do pôsobnosti ministerstva vnútra a spravodlivosti. Dávky dôchodkového zabezpečenia administroval Úrad dôchodkového zabezpečenia. Služby sociálnej starostlivosti a dávky poskytovali NV. Pri ONV a KNV boli zriadené posudkové komisie sociálneho zabezpečenia, dávkové komisie a komisie starostlivosti o rodinu a deti. Komisie starostlivosti o rodinu a deti mohli zriaďovať i miestne a mestské NV. V tomto období bola rozšírená opatrovateľská služba pre starých ľudí; začínali sa objavovať domovy sústredenej starostlivosti pre starých ľudí, boli školené geriatrické sestry pre prácu v teréne, vznikali geriatrické ambulancie a denné stacionáre pre starých ľudí; veľmi zdatne pracovali okresné odbory starostlivosti o dieťa, intenzívne spolupracovali s pracovníkmi v zdravotníctve; organizačným odborom republikového ministerstva práce a sociálnych vecí boli vydávané príručky pre sociálne pracovníčky (napr. Starostlivosť o deti); sociálna práca sa tak nerozvíjala ako odborná disciplína, ale skôr ako tematika nutná pre prax; výraznými postavami v tej dobe sú Krakešová, Charvátová, Schimmerlingová, Novotná; veľké závody a iné výrobné jednotky boli druhou oblasťou, v ktorej sa prirodzene rozvíjala sociálna práca; v továrňach bola postupne systematizovaná funkcia sociálnych pracovníkov, ktorí sa mali starať o „pracovné kádre“; systematizovaní sú aj pracovníci, ktorí sa usilujú o prevýchovu absentérov, fluktuantov, príp. alkoholikov, do práce sú zaraďovaní a sociálnymi pracovníkmi vedení i ľudia prepustení z VTOS, zaraďovaní sú občania cigánskeho pôvodu (Rómovia); prejavuje sa záujam o osoby v preddôchodkovom a dôchodkovom veku pôvodne „zavrhnutá“ sociálna práca je tak pomaly a skoro neviditeľné obnovovaná. Vychádzajú prvé články o pouličnej prostitúcii; o prostitúcii žien z domácnosti; o využívaní dostupných liekov ako drog; píše sa o biednom postavení cigánskeho obyvateľstva, ktoré bolo presídlené do pohraničných oblastí; starší sociálny pracovníci i demografici a sociológovia si už trúfajú hlásiť sa k tradíciám sociálnej práce (napr. brnenskej sociologickej školy). Výsledky výskumných šetrení z tej doby sú doteraz významné pre poznanie života v socialistickom Československu; na šetreniach sa okrem rezortných výskumných ústavov ministerstva práce a ministerstva zdravotníctva podieľala aj Československá gerontologická spoločnosť, Československá psychiatrická spoločnosť, Psychoterapeutická spoločnosť, Demografická spoločnosť a ďalšie pracoviská; výsledky mnohých výskumov boli publikované len formou výskumných správ, ktoré málokedy mali viac než 5 – 6 exemplárov. Na školách je sociálna práca naďalej ponímaná ako výchova pracovníkov, ktorí budú pracovať na NV alebo v priemyselnom závode.
V týchto rokoch sa konajú rôzne odborné konferencie zamerané na sociálnu psychológiu, gerontológiu a geriatriu, výchovu mládeže, problematiku alkoholizmu, psychoterapiu, prácu kurátorskú s málo adaptovanými jedincami a veľmi často i na prácu s Rómami; čiastočne sa sociálnymi témami zaoberal samizdatový časopis Sociologický obzor špecializované vysokoškolské vzdelanie sociálnych pracovníkov bolo síce znížené, stredné vzdelanie sa predovšetkým zameriavalo na výkon správnych predpisov, sociálna práca bola ako odbor podceňovaná a degradovaná, ale napriek tomu sa rozvíjala.
V polovici 80 rokov – vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí sa zrodilo úsilie o sociálne plánovanie
· vypracovaná metodika, ako objektivizovať potreby, ako rozdeľovať či plánovať prostriedky na rozvoj podnikových sociálnych inštitúcií
· z podnetu vtedajšej pracovníčky (Šálková) Ministerstva práce a sociálnych vecí prijali mnohé podniky túto metodiku „starosltivosti o ľudské zdroje“ – niektoré podniky sa rozhodli vypracovať svoje 5 ročné plány sociálneho rozvoja
· plánovalo sa, že by na každých 2500 zamestnancov mal pripadať 1 sociálny pracovník. Po toľkých rokoch podceňovania sociálnej práce bol však počet sociálnych pracovníkov minimálny
Koncom 80. rokov politické vedenie krajiny schválilo zámer hľadať formu výskumu riešenia sociálnych otázok. Ešte pred prevratom v roku 1989 sa objavila myšlienka znovu poskytnúť sociálnym pracovníkom vysokoškolské vzdelanie.
DOBA PO ROKU 1989
Skoro po politickom prevrate v roku 1989 ako jedna z priorít odboru sa javila obnova vzdelávania v sociálnej práci na VŠ úrovni a reforma doterajšieho vzdelávania na stredoškolskej úrovni.
· vo funkcii námestníka ministra práce a sociálnych vecí sa I. Tomeš už vo februári 1990 obrátil na rektora KU Praha a na dekana jej FF a obdobne i na rektorov a dekanov na univerzitách v Brne a Bratislave so žiadosťou o zriadenie katedier sociálnej práce
· v poprevratovej dobe sa podarilo pomerne rýchlo obnoviť vysokoškolskú výuku sociálnej práce paralelne na Karlovej univerzite v Prahe a na Masarykovej univerzite v Brne.
· v Prahe pod vedením Šiklovej sa konštituovala subkatedra sociálnej práce pri katedre vzdelávania dospelých na FF Univerzity Karlovej
· v Bratislave vznikla prvá katedra sociálnej práce pod vedením Gaburu pri Pedagogickej fakulte Univerzity J.A.Komenského
· potreba vysokoškolsky kvalifikovaných sociálnych pracovníkov bola tak výrazná, že v nasledujúcich rokoch sa formovali podobné pracoviská i na univerzitách v Olomouci, Ostrave, Českých Budejoviciach, Plzni, Ústí nad Labem a Hradci Králové
· úroveň a zameranie novo vzniknutých katedier socliálnej práce sú odlišné, súvisí s ich zázemím
Nové sociálne problémy
· neskrývaná prostitúcia
· potreba začlenenia tisícov väzňov prepustených po amnestii z VTOS
· bezdomovci
· migrácia utečencov cez naše územie na Západ
· nezamestnanosť
· do popredia sa dostáva postavenie menšín
· otázky sociálneho zabezpečenia utečencov, cudzincov s priznaným dočasným pobytom či trvalým pobytom
· cudzí pracovníci, ktorí u nás pracujú na čierno
· potreba pomoci ženám, ktoré boli k nám zavlečené a zneužívané sexuálnym priemyslom
· obeti násilia
· zneužívané a zanedbávané deti
· drogovo závislí
· ľudia závislí na automatoch
· hlavné inovačné trendy – 90 rokov – snaha o deinštitucionalizáciu sociálnych služieb – t.j. vytváranie alternatív k tradičnej, väčšinou ústavnej starostlivosti
· novinka – neprofesionálne sociálne služby poskytované dobrovoľníkmi
· po roku 1989 – vznikali tisíce nevládnych organizácií
· medzi štátnym a neštátnym sektorom sociálnych služieb vznikalo spočiatku 90-tych rokov pochopiteľne napätie
· celkom novou oblasťou sociálnej práce sa stali tzv. alternatívne tresty a alternatívne postupy trestného riadenia. Súdy začínali zriaďovať funkciu tzv. probačných pracovníkov