Východiská sociálnej práce

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 020 slov
Počet zobrazení: 7 410
Tlačení: 486
Uložení: 506
Dejinné sociálne a filozofické východiská sociálnej práce. Vplyv kresťanstva na humanizáciu v sociálnej sfére. Komplexnosť a celostnosť sociálnej práce.
 
Významné faktory, ktoré ovplyvňujú potrebu a vývoj soc.práce na Slovensku je:
·  proces globalizácie
·  súčasný sociálny vývoj Slovenskej republiky.
 
Globalizácia- je postupné prepájanie blízkych aj vzdialených regiónov, štátov a kontinentov vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
- má svojich stúpencov, ale aj odporcov
Charakteristické znaky globalizácie v celosvetovom procese :
· v ekonomickej oblasti
· v oblasti rozvoja vedy a techniky je charakteristický prudký rozvoj
· v oblasti formovania a rozvoja ľudského a sociálneho potenciálu
· dôsledky globalizácie majú protirečivý charakter
Proces globalizácie v oblasti ľudského a sociálneho potenciálu je charakteristický :
-  sa mení tradičný spôsob života
-  sú ohrozené také inštitúty spoločnosti ako rodiny, manželstvo, medzigeneračné vzťahy...
-  rozširuje sa nerovnosť vo svete na všetkých úrovniach: materiál., kultúrnej, sociálnej a inej.
 
Všetky tieto uvedené skutočnosti v živote súčasnej spoločnosti vyvolávajú nutnosť rozvíjať sociálne cítenie jednotlivcov, ale hlavne sociál. prácu ako praktickú činnosť.
Súčasný hospodársky, kultúrny a politický rozvoj prináša so sebou množstvo situácii, ktoré okrem pozitívneho, vytvárajú aj negatívny význam pre jednotl., skup.,spoloč. Časť týchto situácií, ktoré nazývame negatívne sociálne situácie, sociálne problémy pomáhajú riešiť sociálni pracovníci na rôznych stupňoch a oblastiach pracovného zaradenia, (napr. sociálny pracovník prvého kontaktu, metodik sociálnej práce, manažér v sociálnej práci atď.) 

Filozofické východiská SP.
 V myslení o začiatkoch prosociálnych činností (úkonov) môžeme uvažovať, že sa začali realizovať spoločne s rozvojom:
·   - vnímania ľudských bytostí  ako osôb tvoriacich , okruh blízkych bytostí,
·  - vnímaním efektu  najprv  spontánnej, neskôr uvedomelej pomoci v prípade núdze toho druhého.
Základy činnosti, ktorá sa postupne formovala až do povahy sociálnej práce v súčasnom chápaní, môžeme hľadať už v staroveku, keď si ľudia navzájom pomáhali pri chorobe, duševnom či telesnom znevýhodnení, starobe a pod.
 
Vývoj myslenia, hodnôt a noriem smerujúcich k sociálnemu správaniu a formujúcich sociálne cítenie jednotlivcov výrazne ovplyvnilo židovské náboženské učenie, ktoré prikazovalo ctiť a poslúchať Boha, ctiť svojich rodičov, príbuzných a blížnych, z čoho vychádza aj vzájomná pomoc v núdzi. Z tejto pomoci však boli vylúčení neveriaci a nepriatelia
 V stredoveku vzťah človeka k človeku výrazne formovala náuka o slobodnej vôli človeka, o osobnej zodpovednosti človeka za svoje konanie. Základným princípom konania človeka bola kresťanská láska a povinnosť pomáhať blížnemu, čo sa prejavilo v zriaďovaní lazaretov, sirotincov, chudobincov najskôr pre chorých a chudob. neskôr pre nevyhnutne odkázaných na pomoc  druhých.

Filozofiu pomoci Človeka a štátu (spoločnosti) človeku rozvíjali vo svojich prácach sociálni utopisti počnúc od 16. stor., ktorí boli súčasťou európskeho humanisticky orientovaného myslenia. Okrem iného toto učenie projektuje ideálne formy sociálnej organizácie budúcnosti. Burcovaním názorov v spoločnosti utváralo toto učenie pocit, že zmeny k „lepšiemu" sú nevyhnutné.
 
Systematický rozvoj utopického sociálneho myslenia sa začína v období vzniku kapitalizmu, za renesancie a reformácie. Hlavnými predstaviteľmi renesančných utópií boli:
 Claude Henri de Saint-Simon (1760-1825),
Charles Fourier (1772-1837),
Róbert Owen (1771-1858) a iní,
 z našich filozofov (utopizmus v Čechách) napr. Bernard Bolzano (1781-1848).
 
Marxizmus – filozofický  prúd -  výrazne ovplyvnili sociálne úvahy a sociálne myslenie konca 19. a v 20. st.  Zakladateľmi boli:
 
K. Marx odmieta tézu o harmónii záujmov všetkých členov spoločnosti. Naopak tvrdí, že rozdelenie na triedy spôsobujú spoločenské antagonizmy,' ktorých dôsledkom je neúprosný triedny boj. Jeho zdrojom je egoizmus vlastníkov výrobných prostriedkov, ktorí využívajú svoju prevahu á vykorisťujú proletariát. Odoberajú mu výsledky vlastnej práce a platia len časť ich skutočnej hodnoty. Na tom sa zakladá vykorisťovanie, odtiaľ pochádza celé zlo, ktoré trápi spoločnosť 19. stor. Tento stav podľa K. Marxa ukončí revolúcia, keď bude robotnícka trieda dosť silná, aby odstránila spoločenskú vládu buržoázie.

F. Engels vo svojej výskumnej a metodickej práci Postavenie robotníckej triedy v Anglicku (1845) skúma a analyzuje fakty o mestách a podmienkach, v ktorých robotníci žijú. Odhaľuje súvislosti medzi spoločenským a hospodárskym rozvojom a zástavbou a procesmi vzniku miest. Všíma si závislosť medzi spoločenským a ekonomickým  postavením obyvateľov, ich životnými podmienkami. Skúma obydlia robotníkov, ich odev, výživu, ale aj utváranie hodnôt, postojov, presvedčení, morálky. 

Začiatky sociálnej práce v jej náhodnej neuvedomelej forme nachádzame predovšetkým v spojení s kresťanstvom, ktoré prinieslo myšlienky lásky a pomoci blížnemu. Praktická činnosť prvých kresťanov sa vyznačovala najmä starostlivosťou o chorých, otrokov, starých, a opustených, o siroty a pod. táto činnosť mala vo svojich začiatkoch charakter individuálnej, neorganizovanej pomoci, prerástla do jedného zo základných princípov kresťanstva „Miluj blížneho svojho, ako seba samého.“
Podstatnou myšlienkou kresťanstva je – láska. Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Základný princíp kresťanstva, že „Boh je láska“ výrazne modifikuje kresťanskú interpretáciu sociálnej spravodlivosti. Kresťanstvo prichádza s novým poňatím niektorých princípov alebo ich formuje po novom. Týka sa to napríklad :
- Rovnosti
- Ekvivalentnosti sociálnej výmeny
- Vzťahu k práci
- Vzťahu k bohatstvu vôbec.

Kresťanstvo deklarovalo princíp rovnosti ľudí nezávisle od ich národnosti, majetkového a politického štatútu. Idea rovnosti v rannom kresťanstve znamená rovnosť ľudí pred Bohom. Bohatstvo je v rannom kresťanstve interpretované ako zdroj parazitného spôsobu života majetných tried a ich útlaku. Bohatstvo je chápané ako príčina skazy človeka,..koreňom všetkého zla je láska k peniazom.
 
Svoj význam tu zohrala aj scholastická teológia, ktorá rozpracovala a rozšírila učenie o kresťanskej povinnosti hmotne prispievať na organizovanú účinnú pomoc postihnutým a chudobným.
Súčasná sociálna koncepcia cirkvi je založená na sérii encyklík vydávaných pápežmi. Za základ sociálneho učenia cirkvi sa považuje encyklika Rerum novarum, vydaná pápežom Levom XIII, v r. 1891. V nej pápež reagoval na vtedajšie dianie v spoločnosti a na Marxov socializmus. Encyklika opisuje ťažkú situáciu robotníkov tej doby
- Odsudzuje prestrelky liberálneho kapitalizmu,
- Rozoberá falošný liek socializmu
- Vysvetľuje náuku o práve súkromného vlastníctva
- Predkladá riešenia o vzťahu Cirkvi, štátu a robotníctva.
S jej duchom sa stotožňuje pri stom výročí jej vydania v roku 1991 pápež Ján Pavol II. A premietol to do encyklika Centesimus annus. Táto pre dnešok posledná encyklika, je zároveň prvou po rozpade socializmu v krajinách strednej a východnej Európy.  Reaguje na sociálne otázky, ktoré majú už dlhšiu dobu celosvetový rozmer. Vyslovuje sa hlavne k problému morálky, chudoby a nespravodlivého rozdelenia práce. Podstatným prínosom je, že nielen kriticky konštatuje, čo je zlé v hospodársko – sociálnej oblasti, ale zároveň uvádza aj pozitívne prvky trhového hospodárstva, ktorého jednotlivé prvky musí spájať spoločné dobro.
 
Sociálne učenie cirkvi je založené:
1.  Princíp spoločného dobra – soc. spravodlivosť je zameraná na všetkých
2.  Princíp solidarity – ľudia su odkázaní jeden na druhého a zodpovední všetci za všetkých
3.  Princíp subsidiarity(vzájomnej pomoci a podpory) – verejná moc má omáhať jednotlivcom a skupinám neschopným riešiť svoje problémy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu