Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky

Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. 

Sociálna politika je: súbor aktivít, opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických, hospodárskych možnosti krajiny.

Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu, organizácií, inštitúcií, subjektov, ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy, vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca, skupín, komunít a spoločenstva.
Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné, pracovné, reprodukčné, ekologické a pod.) Výrazne sa soc. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí, ktorí nedokážu vzniknuté soc. udalosti prekonať vlastnými silami.

Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa:
- štúdiom jednotlivých soc. systémov,
- vzťahu štátu a jednotlivca,
- povinnosťami štátu v oblasti soc. zabezpečenia svojich členov,
 ale aj ako súčasť teórie soc. práce pre význam, ktorý soc. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci.

Pod pojmom soc. politika rozumieme všetky služby a opatrenia, ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz, choroba, nezamestnanosť, staroba, osobitné nároky na opateru, predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku.

Sociálna politika

· je odrazom politického, ekonomického a historického vývoja každej krajiny
· je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu, najmä hospodárstva
· je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa
· je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti
 
Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov, podsystémov, inštitúcií, inštitútov, noriem, predpisov, opatrení, prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.

Základné princípy sociálnej politiky:

princíp sociálnej spravodlivosti  -  rozhodujúci a základný princíp. Spravodlivosť má svoje
  „objektívno" stanovené myšlienkami humanizmu. Pokladá
  sa za mravnú  náboženskú hodnotu, ktorou meriame
  medziľudské vzťahy. Vo všeobecnosti sa spravodlivosť
delí na právnu a sociálnu.
princíp sociálnej solidarity - vzájomná podpora a harmonická spolupráca medzi ľuďmi.
  Pramení zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa
  záujmom širokého spoločenstva.
princíp sociálnej subsidiarity - vzájomná podpora zdola nahor. Samotný jednotlivec má mať
podmienky na to, aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju
v podstate riešil. Ak ju nedokáže riešiť sám, pomoc by mu
mala poskytnúť rodina inak nastupuje štát.
princíp sociálnej participácie -  Ide o fakt, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na
  tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba,
choroba, zdravie, nezamestnanosť/.
princíp spoločného dobra

Funkcie sociálnej politiky

Jednotlivé funkcie sociálnej politiky sa vyvíjali postupne tak v časovom horizonte, ako i v priestore v závislosti od sociálno-ekonomickej situácie. Kritéria pre klasifikáciu funkcií môžu byť rôzne a literatúra ich uvádza niekoľko. V rámci určitej systematizácie je možné pristúpiť k vymedzeniu nasledujúcich funkcií: ochrannej, rozdeľovacej, spoločenskej, stimulačnej, preventívnej kontrolnej a homogenizačnej.

1. ochranná - rieši už vzniknuté problémy a ochraňuje človeka ako potrebnú pracovnú silu

2. rozdeľovacia a prerozdeľovacie - je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií.
Úzko súvisí s realizáciou princípu  spravodlivosti. Štát
realizuje opatrenia sociálnej politiky, rozdeľuje príjmy,
mzdy, dôchodky ale i životné šance a možnosti
človeku.

3. spoločenská – zabezpečuje vyváženosť, humanitu a spravodlivosť

4. stimulačná-  podnecuje sociálne konanie jedinca aj skupiny v ekonomickej oblasti. Patria
sem opatrenia politiky vzdelávania, zamestnanosti, zdravotníctva atď.

5. preventívna (profylaktická) znamená preventívne opatrenia na zvládnutie životných
  problémov a  životného štýlu. Vedie k prijímaniu takých
  opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych
  situácií. Jej snahou je predchádzať rôznym kolíznym
situáciám. 

6. kontrolná -  prostredníctvom kontroly sa dá dosiahnuť nová kvalita a efektivita sociálnej
politiky

7. homogenizačná - ide o poskytovanie rovnakých možností vzdelania, práce, zdravotníckej
starostlivosti podľa individuálnych schopností, ktoré sú u ľudí rozdielne.

Úloha sociálnej politiky:

reagovať na sociálne udalosti, ktoré vyvolávajú určité napätie, zabezpečovať ľudí proti sociálnym rizikám a vyrovnávať rozdiely. Nie je to len ochrana ekonomicky slabých, ale najmä vytváranie takých podmienok, aby nikto neklesol pod hranicu chudoby. 

Cieľ sociálnej politiky:

-  vytvárať dostatočný priestor pre pracovnú a soc. aktivitu občanov,
-  zabezpečovať sociálne istoty
-  odolávať ekonomickým a sociálnym ohrozeniam
-  vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj jednotlivca a sociálnych skupín
 
Základným objektom i subjektom sociálnej politiky je každý občan, ktorému na základe zákonov prináleží sociálna starostlivosť. Jedinec je zodpovedný za kvalitu svojho vlastného života. Pričom nezostáva osamotený, ale kvalitu svojho života uskutočňuje v súčinnosti s ďalšími objektmi a subjektmi.
Vo vzťahu k sociálnej oblasti spoločenského života dospel Strieženec k záveru, že „prvkom sociálne spravodlivej spoločnosti sú sociálne garancie štátu“ zdroje na riešenie tohto problému v občianskej spoločnosti sú rôznorodé.

Patrí sem systém soc. starostlivosti, celospoločenské inštitúcie, ako je štát, verejnoprávny systém soc. zabezpečenia (poistenie, podpora a pomoc), občianske iniciatívy, prvky verejnej, súkromnej i cirkevnej dobročinnosti. Štát je garantom i subjektom soc. politiky.

Sociálna práca je:

-  odbor, ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenia a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.
-  je vedecký fundovaná odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými  metódami zaisťuje  starostlivosť o človeka na profesionálnom základe
-  konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte.
Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd, ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou
· sociálnej politiky,
· celospoločenskej praxe a 
· sociálnych zámerov.

Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie.

Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú:

·  byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky,
·  tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou
  legislatívou,
·  odhaľovať sociálne problémy,
·  zabraňovať spoločenským konfliktom,
·  realizovať základné ľudské práva v spoločnosti,
·  sprístupňovať pramene pomoci

Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. politiky. Ich spôsob myslenia je však iný. Ak soc. pracovník  myslí na postihnutého občana a jeho soc. situáciu, politikom ide o to, ako založiť, obhájiť, podporiť, začleniť sociálne projekty. Musia vedieť, že zámer je spojený s prijateľnými programami, s realizovateľnými pravidlami, s trendom, s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Ich myslenie je taktické, do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť.

To, že soc. práca je časťou soc. politiky, vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. práce. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu, zníženie osobných príplatkov, likvidácia pracovných miest, zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Krátenie soc. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke.

Vzťah medzi soc. politikou a soc. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. Pokiaľ soc. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády, parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách, soc. práca sa realizuje na problémovej úrovni, v priamom kontakte s klientom.

Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené, pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec, v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Hovorí sa, že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely,  je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej práce.