Typológia sociálneho štátu

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 13.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 901 slov
Počet zobrazení: 12 227
Tlačení: 738
Uložení: 776
Typológia sociálneho štátu – Bismarck, Beveridge, Myrdal.
Historické východiská sociálneho zabezpečenia
 
Na formovaní sociálnej politiky v európskych krajinách sa podieľali predovšetkým tri svetové osobnosti:
-  Otto von Bismarck
-  Wiliam Henry Beveridge
-  Gunnar Myrdal

Otto v. Bismarck a konzervatívny model Welfate states
Prvým z veľkých reformátorov európskej sociálnej politiky bola Otto von Bismarck (1815-1898). V histórii je síce oveľa známejší ako zjednotiteľ nemeckej ríše (1871). Nemecko bolo do roku 1871 rozbité nielen na množstvo štátnikov, ale aj na množstvo socialistických spolkov, ktoré boli pre svojich členov nielen politickým, ale aj sociálnym a ekonomickým zázemím. Bismarck, ako ríšsky kancelár, postavil tieto spolky na vyše 12 rokov (1878-1890) mimo zákon a ponúkol robotníkom inú alternatívu – sociálnu reformu : zdravotné, úrazové, starobné a invalidné poistenie.
r.1878 - zákaz činnosti sociálno-demokratickej strany a ako náhrada robotníkom bola poskytnutá sústava povinného sociálneho zabezpečenia
r.1881  - Ríšsky snem schválil sociálno-politický program, v ktorom sa počítalo so zavedením poistenia pre robotníkov pre prípad úrazu, choroby, invalidity a staroby
r.1890 – bola opäť povolená činnosť sociálno-demokratickej strany. Bismarckovo sociálne zákonodárstvo bolo súčasťou jeho politiky „cukru a biča“ v záujme stability štátu
Systém sociálneho zabezpečenia sa realizoval v podobe troch zákonov:
Zákon o nemocenskom poistení z roku 1883
Zákon o úrazovom poistení z roku 1884
Zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby z roku 1889
Významným znakom zavedenej sústavy poistení bolo, že oddeľovala rôzne kategórie zamestnancov a robotníkov. Takto sa štátu podarilo prevziať kontrolu nad sférou, ktorú kontrolovali odbory.
Bismarckov prínos pre formovanie modernej európskej sociálnej politiky spočíva v tom, že:
·  Prvýkrát si štát priznáva spoluzodpovednosť za sociálnu situáciu svojho obyvateľstva
·  Vzniká prvý systém sociálneho poistenia, založený na zamestnaneckom princípe
·  Náklady na tento systém sú rozdelené medzi zamestnancov, zamestnávateľov a štát
WELFARE STATES –patrí ku kľúčovým pojmom teórie sociálnej politiky. Označuje štát, kde sociálne podmienky, ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov či rodín, ale i vecou verejnou. Každému z jeho občanov sa dostáva aspoň určitého uznaného minima podpory a pomoci v rôznych životných situáciach, ktoré jeho či jej rodinu ohrozujú.
KONZERVATÍNY MODEL: (Nemecko) – štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy, je vytvorený priestor pre neštátne subjekty
v  Korporatívny, pracovno-výkonový
v  Prioritou je uspokojovanie potrieb na základe pracovného výkonu a zásluhy
v  Garancie štátu sú len minimálne životné štandardy uznané spoločnosťou
v  Vytvorený priestor pre neštátne subjeky
v  Dávky sú odrazom miezd a sú financované z príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov
 
Wiliam Henry Beveridge a liberálny model Welfare states
Bismarckov model sociálneho poistenia sa postupne šíril v celej Európe, uplatnil sa aj vo Veľkej Británii, kde k nemu pribudlo aj poistenie proti nezamestnanosti ako ďalšiemu sociálnemu riziku. Zaslúžil sa o to Wiliam Henry Beveridge (1879-1963), ktorý analyzoval nedostatky Bismarckovho modelu v dôsledku hospodárskej krízy, kedy došlo k znehodnocovaniu peňazí. Dávky, ktoré vtedy vyplácali slabé poisťovne, boli nedostatočno a ľudia sa ocitli v biede. Hospodárskou krízou bola postihnutá aj Veľká Británia, vláda sa preto rozhodla reformovať sociálny systém. Koncom r.1942 predložil Beveridge návrh celonárodného systému poistenia, ktorý požadoval zásadné zmeny v poisťovníctve, zdravotníctve, školstve, v oblasti bývania a na trhu práce. Išlo o plán sociálneho štátu.

Beveridge navrhol predovšetkým zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre všetkých a zároveň systém, ktorý by umožňoval preskúmať, či ich príjem skutočne nedosahuje hranicu tohto minima. Zdôrazňoval, že sociálne poistenie je len súčasťou politiky sociálneho pokroku. Plne rozvinuté sociálne poistenie by malo odstrániť núdzu, nemoc, nevedomosť, špinu a biedu, zaháľku.

Znaky Beveridgeovho systému:
• Sociálne poistenie je povinné, zabezpečuje príjem na úrovni životného minima všetkým, ktorí sú poistení
• Umožnil dobrovoľné, doplnkové sociálne poistenie
• Doplnil sociálne poistenie o dávky, ktoré mali adresný charakter
• Testovanie príjmov
• Začal používať  termín spotrebný kôš, t.j. súbor typických tovarov, ktoré spotrebúva priemerná rodina
• Výrazne podporoval a stimuloval súkromnú iniciatívu
• Tým, že uplatnil rovnaký prístup k testovaniu príjmov pre účely sociálnych dávok, upevnil význam životného minima

LIBERÁLNY MODEL WELFARE STATE : (typický pre USA a časť GB)
v  Minimálne zásahy štátu
v  Každý sám o seba predovšetkým povinným a dobrovoľným poistením
v  Štát stojí na konci s intervenciou
v  Silný tretí sektor (mimovládne, občianske a iné organizácie)

Karl Gunar Myrdal a sociálno-demokratický model Welfare states

Karl Gunar Myrdal (1898-1987) – bol tretím z veľkých reformátorov sociálneho poistenia
Bol to ekonóm, poslanec švédskeho parlamentu za sociálnu demokraciu, v r. 1972 mu bola udelená Nobelova cena za ekonómiu. Zameral sa na plánovité znižovanie chudoby a znižovanie sociálnych nerovností. V roku 1934 vyšla štúdia, ktorej autorom bol K.G.Myrdal a zaoberala sa populačnou krízou a navrhujúca tieto opatrenia:
-  Zavedenie materského príspevku a prijatie ďalších opatrení podporujúcich pôrodnosť
-  Zavedenie prídavkov na deti
-  Zavedenie príspevkov na bývanie
-  Vyučovanie a stravovanie v školách zdarma
-  Všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť

Význam Myrdalovho modelu bol v tom, že uskutočnil štátnu sociálnu podporu smerujúcu plošne k tým skupinám, ktorým poistenie nebolo poskytované zo špeciálnych zdrojov a ktorých sociálna marginalizácia by mala za dôsledok oslabenie potenciálu celej spoločnosti.
V európskom kontexte sa sformovali tri základné piliere sociálne politiky:
Sociálne poistenie
Sociálna pomoc
Štátna sociálna podpora

Štátna sociálna podpora, ktorej zakladateľom bol práve Myrdal, vyčleňuje systém dávok, vyjadrujúcich podporu určitým skupinám vo vzťahu k životnej udalosti, ktorá môže mať dlhodobý charakter. Je to štátom organizovaná solidarita. Jej typickými adresátmi sú hlavne deti, rodiny s deťmi, mladé rodiny, a zdravotne postihnutí občania.

SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÝ MODEL WELFARE STATES: (typický pre Škandináviu a Švédsko)
v  Sociálny systém plošnej pomoci ešte pred vznikom sociálnej udalosti,
v  Náklady znáša štát, potom zamestnávateľ až tak zamestnanec
v  Financie idú z daní
v  Široká paleta služieb je bezplatná
v  Koncepcia postavená na plnej, trvalej zamestnanosti a vysokej produktivite práce
v  Rozsiahla podpora najmä rodín
v  Ústava garantuje práva všetkým, ale práva sú odvodené od predpokladu, že občan platí dane
v  Systém dvoj pilierový: - všeobecné poistenie, sociálna pomoc

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu