Princípy sociálnej politiky a jej faktory

Princípy sociálnej politiky a jej faktory

Sociálna politika je súbor aktivít, opatrení, ktoré cieľavedome smeruju k rozvoju človeka, spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v ramci daných politických, hospodárskych možnosti krajiny.

Cieľom sociálnej politiky je poskytovať občanom priestor na pracovnú a socílnu aktivitu, zabezpečovať sociálne istoty, umožňovať im primeraný spôsob života. Naplňanie cieľov sociálnej politiky je predpokladom jej úspešnej realizácie.

Predpokladom úspešnej realizácii sociálnej politiky je existencia rôzných vzájomne spätých systémov, podsystémov, inštitúcii, inštitútov, noriem, predpisov, opatrení, prostredníctvom ktorých su ciele sociálnej politiky naplňované. Pri ich voľbe, konštrukcii a realizácii je správne rešpektovať určité základné princípy – pravidlá, myšlienkové postupy, či idey, ktoré sú pre sociálnu politiku určujúce a ktoré jej dávajú určitý charakter či smer.

K základným princípom sociálnej politiky patria :
–  princip sociálnej spravodlivosti
–  princip sociálnej solidarity
–  princip sociálnej subsidiarity
–  princip sociálnej participácie
–  princip spoločného dobra

Princip sociálnej spravodlivosti : v sociálnej politiky patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy.

Spravodlivosť vo všeobecnosti sa uvádza ako právna a sociálna. Právna súvisí s pravnými normami a sociálna s pravidlami, na základe ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú a prerozdeľujú prostriedky verejného blahobitu medzi jednotlivé subjekty.

Princip sociálnej solidarity : Je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Závisi od spolužitia, je čiastočne odkázaný na druhých. Je výrazom ľudského porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Vychádza zo slobodnéj vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Najbližšia je nám medzigeneračná solidarita, pod ktorou rozumieme solidaritu ekonomicky aktívnych s už neaktivnými, či solidaritu zdravých s chorými, bezdetných rodín s rodinami s deťmi, zamestnaných s nezamestnanými.

Princip sociálnej subsidiarity : znamená, že každy subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina. Keď si nevie pomôcť ani pomocou rodiny, volá na pomoc iné spoločenstva ( priateľov, charitu, obec a nakoniec štát). Štat je teda na poslednom mieste, je povinný starať sa o vytvaranie podmienok, aby si každy mohol pomôcť sám vlastným príčinením.

Princíp sociálnej participácie : znamená, že občania musia mať možnosti zúčastniť sa procesov, ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii, aby mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplivňuje ich život ( staroba, choroba, zdravie, nezamestnanosť). Bez tejto spoluúčasti ( participácie), bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi, ale často i spolitickými opatreniami, sú efekty týchto opatrení obmedzené. Je to takzvaný prechod človeka jako objektu soc. Politiky k človeku subjektu, ktorý je zodpovedný, rešpektovaný a plnoprávny.

Princip spoločného dobra : Každy ma mať podiel na tom, aby všetci ľudia žili dôstojne a rozvýjali podľa svojich schpnosti

Igor Tomeš uvádza následovné princípy :
–  p. univerzality – zásada všeobecnosti pre všetkých
–  p. uniformity – zásada rovnosti, všetkým rovnako podľa jednotných pravidiel
–  p. komplexnosti – zásada úplnosti, aby vhodne boli komplexne kryté všetky soc. Udalosti
–  p. adekvátnosti – zásada primeranosti – dávky adekvatne- primerané
–  p. garancie – zásada zaručenosti, aby bola garantovaná soc. Pomoc
–  p. participácie – zásada účasti ( právna podpora a ekonomická podpora). 

Funkcie sociálnej politiky:

–  Ochranná funkcia sociálnej politiky -  reaguje a rieši už vzniknutú sociálnu situáciu, keď sa jednotlivec alebo rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaži odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie, jako su nezamestnanosť, staroba, chudoba, úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách.

–  Rozdeľovacia funkcia sociálnej politiky – je jednou najzložitejších a najvyznamnejších funkcii. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. V realizačnej fáze je spojená s prerozdeľovaním už skôr rozdeleného.. Nejde len o rozdelovanie dôchodkov, príjmov, ale i životnych situácii, šanci, možnosti. Riešia sa rozdiely a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach občanov.

–  Stimulačná funkcia sociálnej politiky – podporuje, stimuluje k žiaducému sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca, rodiny. Tým že sociálna politika stimuluje k chcenemu vývoju, konaniu, ovplyvňuje i ekonomickú oblasť.Žiaduce konanie jednotlivcov sa zakonite musí prejaviť v produktivite práce.

–  Preventívna(profilaktická) funkcia sociálnej politiky- vedie k prijímaniu takých opatrení, ktoré odstráňuju príčinynepriaznivých sociálnych situácii. Jej snahou je predchádzať rôznym kolíznym situáciam.