Legislatívna úprava úrazového poistenia

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 14.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 089 slov
Počet zobrazení: 5 079
Tlačení: 441
Uložení: 495
Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
 
Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. Môžeme teda povedať, že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie.
Sociálne poistenie tvorí:
·  nemocenské poistenie
·  dôchodkové poistenie
·  úrazové poistenie
·  garančné poistenie
·  poistenie v nezamestnanosti
 
Úrazové poistenie
Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba, ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok  prevažne peňažného charakteru :

- úrazový príplatok,
- úrazová renta,
- jednorazové vyrovnanie,
- pozostalostná úrazová renta,
- jednorazové odškodnenie,
- pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné,
- rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné,
- náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
- náhrada nákladov spojených s liečením,
- náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Úrazový príplatok
  Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok, ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, poskytuje za dni .
Suma úrazového príplatku je:

- 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa • 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

- 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa • 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazová renta
Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania  podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok .
Základná suma sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného, určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Jednorazové vyrovnanie
Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.
 Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365- násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Pozostalostná úrazová renta

Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok
Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti.
 
Jednorazové odškodnenie
Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Na jednorazové odškodnenie, ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia, má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel, manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti).
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného, najviac 1 000 000 Sk . S účinnosťou od 1. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky.  Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od  od 1. januára 2010 po zvýšení je 46 485,40 EUR.

Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
  Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok aj na rehabilitačné.
Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. Rehabilitačné sa poskytuje za dni, okrem dní, v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.
 
Rekvalifikácia a rekvalifikačné
  Rekvalifikácia je fakultatívna, vecná úrazová dávka, ktorá sa poskytuje poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie, ide teda o získanie nových znalostí, zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. Je to, obligatórna, úrazová, peňažná dávka, ktorá sa poskytuje za dni.
Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň
 
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo, a jej účelom je kompenzovať bolesť, ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo  a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia ,  alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť a  sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod.
 
Náhrada nákladov spojených s liečením
  Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením.
Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov, ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.
 
Náhrada nákladov spojených s pohrebom
Je to jednorazová, úrazová dávka.
Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.
Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä:

- náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
- náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky,
- náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
- náklady na úpravu hrobu.

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu:

- jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

- cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.

Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk
 
Garančné poistenie
Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
 
Nárok na dávku garančného poistenia má:
zamestnanec, ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia, je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, a to z:
- pracovného pomeru
- dohody o vykonaní práce 
- dohody o brigádnickej práci študentov 
- dohody o pracovnej činnosti
  Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

Uplatnenie nároku
  Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť, tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia, ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu.
 
Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na
- zdravotné poistenie
- nemocenské poistenie
- starobné poistenie
- invalidné poistenie
- poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
- príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu
-  preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za ktorý Vám uvedený nárok vznikol
 
Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Poistenie v nezamestnanosti
 
Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov, resp. štyroch mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.
Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má:
Uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku.
1. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti - zamestnanec:
· fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem  okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
2. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:
· fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ktorá sa na toto poistenie prihlási.
Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu  na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti
– poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti.
Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.
50 % x DVZ x počet dní v mesiaci.
Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu