Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 14.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 806 slov
Počet zobrazení: 8 641
Tlačení: 583
Uložení: 571
Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce.
Dávky štátnej sociálnej podpory spadajú do kompetencie ÚPSVaR. Obsahovo spadajú do sféry štátnej rodinnej politiky.

Medzi štátne sociálne dávky patria nasledujúce príspevky:  
 rodičovský príspevok
prídavok na dieťa

príplatok k prídavku na dieťa
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
príspevok na starostlivosť o dieťa
osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti
jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti
jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti
príspevok na pohreb
príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne
 
1.prídavok na dieťa - zákon  č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, je to opakovaná štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
-výška prídavku   21,99 Eur
 
Podmienky nároku na prídavok na dieťa
starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa,
trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby (týka sa len cudzincov) na území Slovenskej republiky,
trvalý pobyt alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa (týka sa len cudzincov) na území Slovenskej republiky.
 
Nárok na prídavok nevzniká :
- ak sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení a dôvodom takejto starostlivosti je vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo rozhodnutia o uložení ochrannej výchovy alebo výchovného opatrenia.
- ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike.
 
„Prídavok sa nevypláca do cudziny“!!!!!!!!
 
2. Príplatok k prídavku na dieťa- je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu.
Príplatok k prídavku právne upravuje zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 532/2007 Z.z.
výška príplatku k prídavku 10,31 Eur
 
Podmienky nároku
splnenie podmienok nároku na prídavok
poberanie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% podľa osobitného predpisu, výsluhového dôchodku
nevykonávanie zárobkovej činnosti oprávnenou osobou
nepriznanie daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, na ktoré si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok na dieťa
 
3. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú štát poskytuje oprávnenej osobe počas riadnej starostlivosti o dieťa.

Podmienky nároku
Oprávnenej osobe vzniká nárok na rodičovský príspevok, ak sa jedná o:
a) riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osoby,
b) trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky,
c) nevykonávanie zárobkovej činnosti
-  výška súčasného príspevku je 164,22 €
 
4. Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
zákon
č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov
Podmienky nároku
narodenie dieťaťa,
trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.
Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa na to isté dieťa vzniká iba raz.
Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa.
 
Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe, ak
-pred uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa dala privolenie na osvojenie dieťaťa alebo
dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na - základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu alebo dieťaťu bola nariadená ústavná starostlivosť právoplatným rozhodnutím súdu.
Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe (matke), ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení.
Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe, ak sa dieťa narodilo v cudzine a príslušná inštitúcia krajiny, v ktorej sa dieťa narodilo, vyplatila oprávnenej osobe príspevok alebo inú dávku toho istého druhu.
 
5.príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa zákon č. 235/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov
- na jedno dieťa
678,49 Eur
Ak sa matke pri prvom, druhom alebo treťom pôrode narodí viac detí, nárok vzniká na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.
Podmienky nároku
a)  splnenie podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa
b)   narodenie prvého, druhého alebo tretieho dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní
 
Nárok nevzniká
- maloletej matke, ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti,
- matke, ktorá sa od 4. mesiaca tehotenstva nezúčastňovala gynekologických prehliadok
- matke pri narodení druhého alebo tretieho dieťaťa, ktorej rozhodnutím súdu bolo aspoň jedno z detí narodených pre narodením druhého alebo tretieho dieťaťa zverené súdom do inej starostlivosti.
 
 
príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne z. č. 235/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov
a) aspoň tri z detí sú vo veku najviac 15 rokov
b) starostlivosť oprávnenej osoby o deti
c) trvalý pobyt oprávnenej osoby a detí na území SR
výška príspevku rodičom na jedno dieťa podľa veku detí
Výška dávky- do 6 rokov -81,99 Eur ; od 6 do 15 r-101,25 Eur; vo veku 15 r. -107,55 Eur
 
. 6.Príspevok na pohreb je jednorazová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.
zákon  č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov
výška príspevku -79,67 Eur /
 
Podmienky nároku
zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou,
trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby a území SR,
trvalý pobyt zomretého v čase smrti na území SR alebo prechodný pobyt 
zomretého v čase smrti na území SR a pochovanie zomretého na území 
SR, ak mal v čase smrti prechodný pobyt na území SR.
 
7. Jednorazový príspevok dieťaťu pri  jeho zverení do náhradnej starostlivosti zákon  č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov
výška príspevku na jedno dieťa  344,25 Eur
 
8. Jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti zákon č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších
výška príspevku na jedno dieťa   862,33 Eur
 
9. Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti zákon  č. 627/2005 Z.z.
výška príspevku  na každé dieťa mesačne  129,17 Eur
 
10. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zákon č. 627/2005 Z.z.
výška príspevku  bez ohľadu na počet detí mesačne  164,22 Eur
tento príspevok sa zvyšuje o 116,81 Eur mesačne, ak sa NR osobne stará o tri deti a viac detí, ktoré sú súrodenci

11.Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zákon č. 627/2005 Z.z.
výška príspevku  na každé dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím mesačne  67,68 Eur
 
12.Príspevok na starostlivosť o dieťa zákon  č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
 
Životné minimum
601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov Tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Sumy životného minima
Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa • 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) € 185,19 mesačne, ak ide o jednu plnoletú1) fyzickú osobu,
b) € 129,18 mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) € 84,52 mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.2)

Úprava súm životného minima
Sumy uvedené v • 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka
Sumy životného minima upravené podľa odseku 2 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Sociálna pomoc - dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sú nástrojom pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa poskytuje občanom v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú za presne stanovených podmienok v zákone NR SR č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2004.
 
Hmotná núdza je hranica pod životným minimom  - je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Tento stav sa definuje ako stav hmotnej núdze.
 Občan požiada o dávku n hmotnej núdzi a príspevky písomnou žiadosťou.
 
Životné minimu - k 1.7. – úprava výšky
Dávky v hmotnej núdzi - k 1.9. – úprava výšky
Príspevok k dávke hmotnej .núdzi -  k 1.9.  – úprava výšky
 
Komu sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi
Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a spoločne posudzovaným osobám na zabezpečenie základných životných podmienok a nemôžu si zabezpečiť príjem vlastnou prácou, užívaním vlastného majetku alebo zákonnými nárokmi.

Uplatnenie zákonných nárokov
Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
Zákonnými nárokmi, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú
výživné,
náhradné výživné,
dávky nemocenského poistenia (napr. nemocenské, materské),
dávky dôchodkového poistenia (napr. starobný, invalidný dôchodok),
dávky úrazového poistenia,
dávky garančného poistenia,
nároky z pracovnoprávnych vzťahov,
dávky výsluhového zabezpečenia,
opakované štátne sociálne dávky, okrem prídavku na dieťa.
 
Formy poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa poskytujú
v peňažnej forme,
vecnej forme,
v kombinovanej forme.
Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Dávku a príspevky poskytuje ÚPSVaR, sociálny odbor, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi.
 
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi : možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä
na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie,
základné vybavenie domácnosti,
zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa,
na mimoriadne liečebné náklady.
 
Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.
Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

 Aké sú príspevky k dávke?_
Príspevok na zdravotnú starostlivosť (• 11 zákona 599/2003)      2,00 Eur / 60Sk
Aktivačný príspevok (• 12 zákona 599/2003) 63,07 Eur / 1900 Sk
Príspevok na bývanie pre jednotlivca 55,80 Eur / 1681,03 Sk
(•13 zákona 599/2003)   pre viac osôb    89,20 Eur / 2687,24 Sk
Ochranný príspevok (• 14, • 7 zákona 599/2003)    63,07 / 1900 Sk
Zvýšenie dávky pre tehotnú ženu- od 4. mesiaca gravidity, ak pravidelne navštevuje gynekologické prehliadky
Dávka pri starostlivosti o dieťa do 1. roku- Ak s dieťaťom pravidelne navštevuje preventívne prehliadky u pediatra
Náhradné výživné oddelenie v hmotnej núdzi vypláca náhradne výživné
Výška príspevku : poskytuje sa vo výške ručenej právoplatným rozhodnutím súdu, alebo vo výške schválenej dohody – maximálna výška náhrad výživného je vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Dotácia na stravu a školské pomôcky sa poskytuje:
- na každé dieťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, základnú školu, špeciálnu základnú školu, alebo v predškolskom zariadení, v škole je najmenej 50% detí z rodín, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi
- deťom, ktoré žijú v rodine, ktorej sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, alebo ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu

Žiadateľom o dotáciu môže byť:

- zriaďovateľ predškolského zariadenia a zriaďovateľ školy s výnimkou krajského školského úradu
- obec podľa sídla školy, ak zriaďovateľom je krajský školský úrad
- občianske združene, ktorého členmi sú rodičia alebo iní zástupcovia detí a priatelia školy, ak zriaďovateľom je krajský školský úrad
 
Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb.
S účinnosťou od 1. januára 2003 prešlo zákonom č. 416/2001 Z. z. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby, na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti, a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje, táto je vykonávaná pre územný obvod obcí, ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce, ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť, po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity.
V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce, resp. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom, na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci, resp. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie.
 
Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce
Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto:
1.  poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov, zariadenie opatrovateľskej služby),
2.  rozhodovanie
•  poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu,
•  poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu,
•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
3.  zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, detský domov, krízové stredisko, resocializačné stredisko),
4.  oznamovanie obvodnému úradu občanov, ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou.
 
Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje
Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci:
1.  poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne, domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne, zariadenie chráneného bývania, domov pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej služby, zariadenie pestúnskej starostlivosti, útulok, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne),
2.  vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území,
3.  rozhodovanie
•  poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby,
•  poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu, ktoré sa poskytli neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
•  povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,
•  odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,
•  zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb,
•  výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby,
•  zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc.
4.  rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu,
5.  uzatváranie dohôd
•  úhrade za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil,
6.  vedie register zariadení,
7.  uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku,
8.  kontrola
•  úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,
•  hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorázovým účelovým finančným príspevkom,
9.  ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb, sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,
10.  vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území,
11.  vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,
12.  koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb,
13.  organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti,
14.  organizovanie spoločného stravovania.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu