Verená sociálna správa

Verená sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989

Správa - cieľavedomá ľudská činnosť založená na zákone, spočívajúca v osobitnom uskutočňovaní mocensko-organizátorských funkcií štátu, zabezpečujúcich v procese spoločnej činnosti ľudí na dosiahnutie požadovaných úloh a zvýrazňujúce pritom prvky demokracie, odbornosti a vedeckosti.
V širšom slova zmysle – ľudská činnosť smerujúca k zabezpečeniu určitých úloh a cieľov
V užšom slova zmysle- štátno-mocenská činnosť, ktorou sa má dosiahnuť uskutočnenie
verejného záujmu
Verená moc - moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy 
  v rámci štátu a je právne regulovaná
- legitímna, právom sankciovaná schopnosť ovplyvňovať jednotlivé subjekty
  spoločenských vzťahov a ich správanie, nezávisle od ich vôle.
Verená správa- diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa
 jednotlivých politických komunít. Predstavuje výkonnú moc demokratického 
  štátu.
V.Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti, správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu,  teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu, ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte, vrátane špecifického postavenie tzv. samosprávnej moci.  
Základná charakteristika verejnej správy:
- je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie
- zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu)
- ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci, ktorá je vymedzená platnou
  legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami)
- je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi
  a medzi politickými komunitami navzájom
- je oblasťou ľudských vzťahov, v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt –
  objektom jej záujmu sú ľudia, nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu)
- je ovplyvňovaná personálno, materiálno, organizačne a funkčne politickým dianím 
  (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa)
- je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.
Organizačné princípy verejnej správy:
- princíp centralizácie a decentralizácie
- princíp koncentrácie a dekoncentrácie
- princíp subordinácie
- princíp koordinácie
- princíp rezortného a územného usporiadania
- princíp monokratický a kolegiálny
- princíp volebný a menovací
Verená správa pozostáva z 3 zložiek: -  štátna správa
-  samospráva
-  verejnoprávne korporácie (inštitúcie)
Všeobecné princípy verejnej správy:- posilnenie občianskej spoločnosti
- presadenie princípu subsidiarity
- efektívnosť
   - transparentnosť
- flexibilita 
 
Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. Ciele, metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia, štátne a iné organizácie.
Štátna správa podľa M. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie.   
- organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území 
  Slovenska.
- funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného 
podzákonného a nariaďovacieho charakteru.
Činnosti štátnej správy: - výkonná a nariaďovacia
- podzákonná
- donucovacia.

Štruktúra štátnej správy:
Vláda SR – podľa čl. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci
Ústredná št. správa, kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné  Ústredné orgány št. správy
Ministerstvo – ústredný orgán, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. správy, je základným typom ústred. org. št. správy, je to monokratický orgán, so špeciálnou pôsobnosťou, orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. správy.
Sústavu štátnej správy tvorí:
Miestna štátna správa, ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou, orgány so špeciálnou pôsobnosťou, sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy, ktoré vykonávajú delegovanú št. správu.
Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo, Daňové riaditeľstvo, Poštový úrad, Pamiatkový úrad, Bankový úrad ...

Orgány št. správy so všeobecnou pôsobnosťou: - obvodný úrad
Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie
  všeobecná vnútorná správa
  civilná obrana
 krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo 
  času vojny a vojnového stavu)

Orgány št. správy so špecializovanou pôsobnosťou: - UPSVaR
Ministerstvo práce soc. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady
Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti
Úsek SVaR: 1. štátne  soc. dávky
2. pomoc v hmotnej núdzi
3. peňažný príspevok na kompenzáciu
4. posudková činnosť
5. sociálnoprávna ochrana detí - psychológovia
Úsek služieb zamestnanosti: - služby zamestnanosti: I. časť- služby zamestnávateľom
II. časť – služby zamestnancom
  - služby zamestnateľnosti
  - zvyšovanie zamestnateľnosti
 - informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie 
kvalifikácie
  - oddelenie európskeho sociálneho fondu
 
Samospráva- samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov, politického zmýšľania, profesie alebo územia, na ktorom žije.
Tri druhy samosprávy: - územná (miestna) ss
  - záujmová (profesná) ss - ekonomická, profesná, kultúrna, politická
  - špeciálna (akademická) ss – akademický senát
Územná (miestna) ss  - OBEC 
- zákon č. 369/1990 – Zb. o obecnom zriadení (čl. 64 Ústavy SR)
- obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby, ktoré majú 
na jej území trvalý pobyt.
  - právnická osoba, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami.
Obyvateľ obce- osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt
Samosprávu vykonávajú obyvatelia: - orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce)
- miestnym referendom  
- verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce
ORGANY OBCE
Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych 
  voľbách obyvateľmi obce.
Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce, administratívnych vzťahoch je správnym orgánom.
Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo, Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. 
Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom, ktoré určuje aj zloženie a úlohy.
Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou.
VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. poisťovňa, Slov. televízia, Slov. rozhlas), ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy.
VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR, ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl. 64Ústavy SR).
Záujmová samospráva:
Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb, prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku.
Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. fakultatívne (dobrovoľné)
  2. obligatórne (nevyhnutné)
Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na:
-  záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie)
-  záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy)
Znaky záujmovej ss: - verejnoprávny charakter
  - verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať
 - právna zodpovednosť za rozhodovanie
  - obmedzený rozsah kontroly  zo strany št. moci.
 
Transformácia verejnej správy po roku 1989
- transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989;
- do roku 1989  bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov;
- v roku 1990 prijala NR SR zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí, vznikli nové obce, došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. oddeleného modelu verejnej správy, bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch;
- 1996 ďalšia reorganizácia, bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy, SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov, zákonom č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja, pokračoval nárast obcí;
- r. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“, v zmysle ktorej je ver. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach:
1. štát
2. VÚC
3. obec
- k 01. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy, v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku;
- rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS
- pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy:
  územnosprávna reforma, administratívna r., decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.
Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: - decentralizácia kompetencií
  - decentralizácia financií
  - decentralizácia politickej moci.
Typy  (oblasti) reformy:

- Daňová reforma: od r. 2004 - rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19%

- zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19%
- rovnaká sadzba DPH -19%

- Dôchodková reforma:- vznik 3 pilierov: 1.p-tzv. priebežný dôchodkový systém

2.p.-súkromný, kapitalizačný, prioritný syst.
3.p.-doplnkové dôchodkové poistenie
3. Zdravotnícka reforma: - vznik viacerých zdravotných poisťovní, zrušenie poplatkov, 
  vznik neštátnych zdrav. zariadení....
4. Fiškálna decentralizácia: - prechod pôsobností zo štátu na obce, týka sa obecných vecí, 
  kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce
5. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov:
1. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. inštitúcií
2. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu
3. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc. iniciatívy pri riešení soc. problémov.
Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: - sociálne poistenie
- štátna sociálna podpora
- sociálna pomoc.