Etapy sociálnej práce s jednotlivcom

Etapy sociálnej práce s jednotlivcom. Rozdelenie, vymedzenie a opis jednotlivých etáp.
 
ETAPA – určitý špecifický úsek s klientom, ktorý je dobre vydeliteľným úsekom z metódy ako celku. Každá etapa môže mať vo vzťahu k metóde ako celku svoj vlastný cieľ.
 
Používanie pojmov v Európe – individuálna sociálna práca sociálna práca s jednotlivcom prípadová sociálna práca case work
Všetky tieto pojmy slúžia na označenie práce sociálneho pracovníka zameranú na jedného konkrétneho klienta.
  Sociálna práca s jednotlivcom je historicky najstaršia metóda sociálnej práce a začína sa rozvíjať  koncom 19. storočia v USA s požiadavkou individuálneho prístupu pri riešení soc. problémov v spoločnosti.
  Ak hovoríme o soc. práci s jednotlivcom, rozumieme tým priamy kontakt soc. pracovníka s klientom v záujme vyriešenia jeho sociálne problémovej situácie, pričom dôraz sa rovnomerne kladie na možné vplyvy pôsobiace v jeho okolí. Táto práca tvorí komplex na seba nadväzujúcich krokov, usporiadaných v určitom kontexte, rešpektujúcich práve ich následnosť za sebou.
 
Americká škola – Richmondová – 5 základných etáp SP
- etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu
- sociálna diagnostika
- etapa vypracovania sociálneho plánu
- sociálna terapia
- etapa overovania výsledkov

Francúzska škola – Robertis – 3 základné etapy SP
- oboznámenie sa s prípadom
- hodnotenie (stanovenie diagnózy)
- intervencia a zakončenie

Levická prezentuje 4 základné okruhy práce s jednotlivcom
- Oboznámenie sa s prípadom
a)  prvý kontakt
b)  analýza prípadu
c)  evidencia

- Sociálne hodnotenie
a)  soc. diagnostika
b)  plán práce
c)  voľba pracovných metód

- Sociálna intervencia
a)  soc. terapia, soc. rehabilitácia
b)  poradenstvo
c)  diskusia

- Zakončenie prípadu

Opis jednotlivých etáp:
 
1 OBOZNÁMENIE SA S PRÍPADOM
 
a)  prvý kontakt s klientom
-  klient príde sám
-  inštitúcia poverí soc. pracovníka na prácu s konkrétnym klientom
-  klient prichádza na podnet inej inštitúcie
-  je predvolaný na základe upozornenia inej osoby či inštitúcie
Cieľom vzájomnej interakcie sociálneho pracovníka a jeho klienta je nadviazať kontakt, ktorý je podmienkou pre budovanie pozitívneho vzťahu. Tento vzťah je však vytvorený umelo a je ohraničený časom. Úlohou soc. pracovníka je mať nad týmto vzťahom  nadhľad a kontrolovať ho.
Úloha soc. pracovníka v tejto fáze – prejavenie záujmu o problém klienta
pochopenie problému
schopnosť tento problém riešiť
Chyby tejto fázy – haló efekt (posudzovanie klienta na základe prvého dojmu)
nedostatočné súkromie
zlé načasovanie
 
b)  analýza prípadu (situačná analýza) – sústredenie na analýzy a anamnézy
 
OSOBNÁ ANAMNÉZA :  základné informácie o klientovi (meno, adresa, informácie o jeho živote, očakávania, hodnotenie vlastnej situácie, návrhy a možnosti)
RODINNÁ ANAMNÉZA :  analýza užšieho prostredia, základné informácie o všetkých členoch rodiny, súčasťou je i analýza bytových podmienok, dostatok súkromia a pod.
ANALÝZA ŠIRŠIEHO PROSTREDIA:  pracovisko, jeho postavenie formálne a neformálne, atmosféra na pracovisku, vzťahy, úspechy, zlyhania. Pri deťoch sa za pracovisko považuje škola. Cieľom je zistiť všetky vhodné inštitúcie, ktoré by mohli klientovi pomôcť, poskytnúť mu oporu.
ANALÝZA SITUÁCIE:  predpokladá kvalitný zber informácií, ktoré majú vzťah k danému problému. Soc. pracovník vyberá tiet najdôležitejšie fakty, ktoré majú vplyv na situáciu.
ANALÝZA SOC. INFRAŠTRUKTÚRY : zhodnotenie soc. siete
ANALÝZA MIESTA VÝKONU
 
VÝSLEDOK ANALÝZY – spoznanie skutočného problému, ktorý chce klient riešiť
zahájenie zmeny
 
c) evidencia – záver analýzy a stanovenie sociálnej diagnózy alebo jej pracovnej verzie
- reálna evidencia (ev. osôb osobne zúčastnených na prípade)
- svedecké výpovede
- iné informácie
 
2. SOCIÁLNE HODNOTENIE
a) sociálna diagnostika – proces odhaľovania závažných skutočností, ktoré vplývajú na vznik
a vývoj problémovej situácie klienta.
 
Počas diagnostikovania by medzi soc. pracovníkom a klientom mala panovať zhoda
-  odhaliť a pomenovať problém
-  postaviť správny cieľ
-  nájsť možnosti riešenia
 
Zavŕšením diagnostikovania je KLARIFIKÁCIA – technika na objasňovanie, vysvetľovanie situácie, príčin jej vzniku, vrátane stručného načrtnutia prognózy a možnosti riešenia. Odborník počas celého diagnostikovania musí byť pripravený na možnú zmenu diagnózy podľa odhaľovania niektorých dôležitých skutočností klientovej situácie. Celý proces je procesom aj aktívnej účasti klienta.
 
b) plán práce s klientom – soc. pracovník rešpektuje
  - špecifickosť cieľov
  - stanovenie kategórie účastníkov zapojených do práce
  - voľbu foriem práce, stratégiu postupov
  - plán práce vypracuje sociálny pracovník a predkladá ho klientovi 
   ako záväzný alebo  vypracováva ho spolu s klientom
c)  voľba pracovných metód
-  také metódy, ktoré majú najvyšší predpoklad priviesť nás k úspešnému vyriešeniu klientového problému
-  po zvážení reálnych potrieb a vlastných kompetencií môže soc. pracovník poslať klienta aj k inému odborníkovi (psychológ, psychiater atď).
 
3. SOCIÁLNA INTERVENCIA
Predstavuje vlastné jadro SP s klientom . Je to plánovaný koordinový postup pri riešení klientovho problému.
 
Z hľadiska etapy – spočíva vo vedení klienta k svojpomoci
v snahe o obnovenie dôvery klienta vo vlastné schopnosti
vo vedení klienta k pomoci iným
Rozdelenie podľa stupňa naliehavosti – bežná
   -  krízová
Hlavné zásady – právo klienta na riešenie vlastného problému v rámci jeho možností
-  akceptácia klienta
-  nájsť silné stránky klienta
-  mlčanlivosť
-  hľadanie nových informácii ktoré môžu mať pre klienta osoh
-  zodpovednosť sociálneho pracovníka na základe etického kódexu
 
a)  sociálna terapia, sociálna rehabilitácia
 
SOCIÁLNA TERAPIA – soc. výchovné pôsobenie na klienta s cieľom sanácie v jeho osobnom živote.
Komunikačná
Rodinná
Realitná
Behaviorálna
Socioterapia
 
Metódy v sociálnej terapii – terapeutický rozhovor
  - terapeutické skupiny
  - realitná terapia, rodinná, behaviorálna
V tomto procese ide o vedomé úsilie formovania názorov, presvedčení, postojov, citov a konaní klientov.
 
SOCIÁLNA REHABILITÁCIA – komplexné, koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovný a pracovných prostriedkov na výcvik alebo precvičovanie jednotlivca s cieľom jeho začlenenia alebo znovuzačlenenia do spoločnosti.
- orientácia na potreby klienta
- orientácia na klienta ako individualitu
- orientácia na zachovanie suverenity klienta a podporovanie jeho kompetencií
- orientácia na image sociálneho klienta

Z hľadiska časovej organizácie – preventívna rehabilit. starostlivosť, aktuálna rehabilitačná starostlivosť, následná rehabilitačná starostlivosť.
 
Zameranie rehabilitačnej  činnosti – samostatnosť, nezávislosť na pomoci, dorozumievanie sa, dobré spoločenské vystupovanie, oblasť individuálnych záujmov, rodinný život.
 
b) sociálne poradenstvo – bazálne, odborné
c) diskusia – vecná, otvorená, výsledkom empatického prístupu sociálneho pracovníka ku 
klientovi. Má byť jasným a dôstojným zakončením spolupráce. Je jednou z foriem práce,
ktoré musia byť prítomné počas celého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom.
 
4. ZAKONČENIE PRÍPADU
Sociálny pracovník zakončuje prácu s klientom zo 4 dôvodov
-  vyriešenie problému
-  klient odmieta zúčastniť sa zmeny a riešenia vlastného problému len ak
a)  neohrozuje svojou činnosťou vlastnú existenciu
b)  neohrozuje osoby, ktoré sú na ňom závislé
c)  svojím správaním neporušuje právny platný poriadok
-  zmena bydliska klienta alebo sociálneho pracovník
-  zo špecifických dôvodov (napr. nastúpenie klienta k výkonu trestu, exitus).