Sociálna práca v mimovládnom sektore

Sociálna práca v mimovládnom sektore 

Sociálna práca v mimovládnom sektore a dobrovoľníctvo. Metodika práce pracovníkov v mimovládnom sektore a v dobrovoľníckych organizáciách.

Mimovládny sektor dotvára priestor pre nezávislé a často i pružnejšie riešenie potrieb občanov spoločnosti, presnejšie mapujú existujúci stav a môžu okamžite reagovať na konkrétne spoločenské potreby.

Neziskový sektor je významnou časťou verejného sektora, ktorý formou rozličných činností, najmä produkciou rôznych služieb realizuje plnenie úloh spojených s riešením prejavov trhovej nerovnováhy, pričom jeho úlohou nie je tvorba zisku, ale zabezpečenie potrebných úloh. Prioritným záujmom manažérov neziskových organizácií nie je teda zvyšovanie peňažného ani naturálneho zisku organizácie, ani  zvyšovanie príjmov vlastníkov základného kapitálu.

Za najstaršie neziskové organizácie považujeme sociálne zdravotné ústavy tzv. Lazarety, xenochódie a špitály. V Bratislava to bol dodnes fungujúci Špitál sv. Ladislava (1095)

Neziskový sektor, Dobrovoľnícky sektor, Občiansky sektor, Nezávislý sektor, Tretí sektor - Tvoria ho mimovládne neziskové organizácie, ktoré sú nezávislé a nezaraďujú sa do štruktúr verejného (označovaného ako prvého) ani podnikateľského (druhého) sektora. Tieto organizácie sú samosprávne, slúžia nejakému verejnoprospešnému (verejnoprospešné) alebo vzájomneprospešnému účelu (vzájomneprospešné) a vytvárajú sociálny kapitál.
 

Pre mimovládny (tretí) sektor je charakteristické, že jeho organizácie:
-  majú formálnu štruktúru (sú do istej miery formalizované, inštitucionalizované a teda môžu napríklad uzatvárať pracovné vzťahy),
-  majú súkromný (neštátny) charakter (nie sú súčasťou štátneho aparátu, ale môžu  uzatvárať kontrakty so štátnymi inštitúciami),
-  nemajú za cieľ vytvárať zisk (rešpektujú neziskové prerozdeľovanie finančných prostriedkov, prípadný zisk sa vracia späť do programov, ktoré súvisia so základným poslaním organizácie),
-  sú nezávislé, fungujú na samosprávnom princípe (po zaregistrovaní sa ich činnosť riadi zriaďovacími dokumentmi, majú vlastné kontrolné mechanizmy určené správnou, príp. dozornou radou a členskou základňou),
-  majú dobrovoľnícky charakter (spravidla sa v nich prejavuje určitý stupeň dobrovoľníckej účasti, platí to pre dobrovoľných pracovníkov ako aj pre členov správnych rád). 

Ľudia považujú za užitočné najmä organizácie pôsobiace v oblasti tradičnej sociálnej solidarity a vzrástlo i priaznivé hodnotenie organizácií pôsobiacich mimo sféry zdravotníckej a sociálnej starostlivosti. 

Funkcie tretieho sektora

Mimovládne organizácie – ich poslanie vyplýva z podielu na rozmnožovaní spoločenského bohatstva : -plnia množstvo rôznych funkcií, z ktorých je potrebné uviesť aspoň tie najzákladnejšie, tak ako ich uvádza Bútora (1998):

Formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov, a to prostredníctvom ich aktívnej účasti. Požiadavky občanov sa priebežne zisťujú a doplňujú a prostredníctvom určitých prostriedkov sa ďalej transformujú do politickej požiadavky. Prostredníctvom tejto funkcie sa môžu k slovu dostať aj skupiny občanov-diskriminované. Tretí sektor tu vystupuje v úlohe ochrancu, obhajcu, advokáta jednotlivcov alebo skupín.

Uchovávanie a rozvoj rôznorodostí, plurality. Rôznorodosť je chápaná ako základný neodmysliteľný prvok demokracie. Pôsobí tiež ako nástroj zvyšovania spoločenskej tolerancie.
  -rozširujú rozmanitosť spoločnosti napríklad tým, že ochraňujú a posilňujú kultúrnu, etnickú,    náboženskú, jazykovú a inú identitu jednotlivých skupín obyvateľstva.

Mienkotvorná funkcia mimovládnych organizácií. Táto súvisí s uchovávaním plurality prístupov. Mimovládne organizácie tu vystupujú ako klasické inštitúcie občianskej spoločnosti. Rozširujú informácie o alternatívnych pohľadoch na rôzne otázky alebo samy takéto alternatívy vytvárajú, nemusia mať len podobu konkrétnych riešení, môžu tiež vyvracať prevládajúce predstavy a zaužívané stereotypy, poskytujú rôzne koncepcie a stratégie rozvoja spoločnosti, uskutočňujú právne, ekonomické, politické a sociologické analýzy.

Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie. Prostredníctvom tretieho sektora sa jednotlivé skupiny občanov začleňujú do spoločenského života. Zmierňujú napätie medzi súťažiacimi skupinami nie len na miestnej úrovni, ale i na úrovni medzištátnej. Osobitnou formou spoločenskej integrácie je legitimácia štátnej politiky prostredníctvom mimovládnych organizácií, ktoré takto pôsobia ako verejní lektori štátnych projektov.

Politická socializácia, ktorej činiteľmi sú i mimovládne organizácie. Ľudia sa prostredníctvom nich učia princípom demokracie, kultivujú svoje občianske cnosti,
  –vytvárajú prirodzené spojivá solidarity a vzájomnej súčinnosti, mobilizujú verejnosť, organizujú   protestné a podporné kampane, dávajú ľuďom možnosť vysloviť sa k celospoločenským či lokálnym   problémom, umožňujú im prejaviť sa politicky aj v čase medzi voľbami.

Kontrolné funkcie. Organizácie tretieho sektora dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel hry. Sú súčasťou základne pre obmedzenie štátnej moci, slúžia ako včasné varovné mechanizmy pred negatívnymi tendenciami, sú  celospoločenským monitoringom negatívnych javov, podávajú užitočnú spätnú väzbu, ktorá umožňuje korigovať chyby v spoločenskom rozvoji.

Poskytovanie služieb a verejných statkov, ktoré obyčajne nie sú zabezpečované štátom ani trhom. Ide  najmä o služby humanitárne a sociálne, ale i vzdelávacie, informačné či právnické. o služby súvisiace so spoločensko-ekonomickým rozvojom, o technické spojenia medzi rôznymi skupinami, profesiami a oblasťami. (starostlivosť o zdravotne postihnutých...)

Ponúkanie priestoru pre sociálne inovácie a experimenty. Tretí sektor tvorí akési skúšobné laboratórium pre nové sociálne formy a spôsoby ľudského správania sa.

Prevencia a riešenie konfliktov. Táto funkcia sa týka hlavne etnických a rasových konfliktov. Existujú programy na zmierňovanie interetnického napätia, v ktorých sa najlepšie uplatňujú aktivisti mimovládnych organizácií, pretože vzbudzujú väčšiu dôveru.

Rozmnožovanie spoločenského bohatstva. Mimovládne organizácie sa vyznačujú tým, že utvárajú, rozširujú a reprodukujú tri druhy špecifického bohatstva. Prvým je bohatstvo kognitívne - mimovládne organizácie prinášajú teoretické koncepty a stratégie, reagujúce na miestne potreby a problémy. Druhým je bohatstvo praktických skúseností, zručností, schopností zvládnuť komplikované životné skúsenosti. Tretím je bohatstvo prosociálnych vzorov správania - solidarita, dobročinnosť, obetavosť a zodpovednosť.
 
Dobrovoľnícke organizácie – ich činnosť je postavená prevažne na dobrovoľníkoch a ich práci.
-Väčšinou sa jedná o neziskové organizácie, ktoré sa snažia presadzovať práva menšín a uspokojovať individuálne potreby obyvateľov. Vďaka svojej iniciatíve práve tieto organizácie bývajú realizátormi mnohých zmien, ktoré nastanú v spoločnosti. Sociálna, kultúrna, ekologická, zdravotná, vzdelávacia a športová oblasť sú tie najvýznamnejšie, do ktorých sa zapája najväčší počet dobrovoľníkov.
 
Za dobrovoľníka je podľa Hledíkovej (1996)  považovaný človek, ktorý ponúka organizácii svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmenený formou platu.

-Dobrovoľník je fyzická osoba, ktorá sa slobodne, bez nátlaku rozhodla venovať svoj čas, znalosti, skúsenosti nejakej činnosti, ktorú pokladá za zmysluplnú a prospešnú. Koná tak buď organizovane alebo samostatne a bez finančnej odmeny za túto činnosť, maximálne za úhradu nákladov a potrebných školení.

-Dobrovoľník je taktiež človek, ktorý si dostatočne verí v tom, že môže sám, ale najmä v spolupráci s jemu podobnými, prispieť k zmene niektorých javov alebo problémov s ktorými nie je vo svojom živote spokojný. Je to človek, ktorý je ochotný obetovať svoj voľný čas k naplneniu voľného času druhých (napr. voľnočasové aktivity detí, starostlivosť o chorých ľudí alebo osoby vyššieho veku), alebo k zaisteniu aktivity, ktorú by inak nemal kto vykonávať (úprava verejného priestranstva, rozdávanie letákov a pod.).

-krátkodobých dobrovoľníkov je charakteristické, že ich záujem o dobrovoľnícku prácu nie je príliš hlboký, dobrovoľnícku prácu nevidí ako ústredný motív svojho života, jeho nábor je oveľa jednoduchší, zvyčajne si vyžaduje jasne definovanú prácu s krátkym pracovným časom.

-dlhodobého dobrovoľníka je charakteristická jeho oddanosť klientovi alebo organizácii (v jeho práci je vidieť jeho osobný a psychický vklad, ktorý dáva do tejto činnosti). Dlhodobý dobrovoľník má tendenciu prispôsobovať svoje pracovné prostredie ako i pracovný čas a všetku energiu organizácii. Je ochotný robiť akúkoľvek požadovanú prácu, i keď nie je zaujímavá a neposkytuje mu žiadnu odmenu, jeho motiváciou sú dosahované úspechy celej organizácie.

Rozlišujú sa základné typy dobrovoľníckej činnosti: 

– dobrovoľná občianska výpomoc – považujeme za tradičnú súčasť každej spoločnosti, považuje ju za bežnú formu pomoci v rámci susedských vzťahov a rodiny.
– dobrovoľníctvo ako prejav občianskej angažovanosti, vo forme vzájomnej a verejnoprospešnej činnosti.

Fázy dobrovolníckeho programu

-  mapovanie potrieb a plánovanie programu
-  príprava a návrh pracovného miesta
-  nábor
-  pohovor, zaradenie na vhodné miesto
-  orientácia a zaškolenie
-  riadenie a motivácia
-  ocenenie dosiahnutých výsledkov
-  hodnotenie
vedľa toho je zapojenie komunity, pomoc manažmentu,zapojenie platených pracovníkov
Na Slovensku je zapojenie do dobrovolníckych aktivít asi 19%
 
Typy činnosti dobrovoľníctva – odborná – poskytovanie odborních informácií, neodborná – získavanie informácii.

Motivácia dobrovoľníkov – pre dobrý pocit, pomoc druhým, vracajú pomoc, hľadanie nových kontaktov, získavanie nových skúsenosti a praktických zručností.

Hlavné zásady dobrovoľníctva:
· D nesmie nahrádzať prácu soc. pracovníka,
· D má uľahčovať prácu soc pracovníka,
· ľudia by mali veriť, že D je  prospešná práca
· D šetrí finančné zdroje,
· práca D musí byť pravidelne vyhodnocovaná.
 
Rozsah služieb poskytovaný D je mimoriadne široký. Zameriavajú sa na všetky úseky SP – od práce s deťmi až po seniorske služby.
D pôsobí jako doplnková služba k službám zriaďovaným štátom.

Právne normy neštátnych neziskových organizácií na Slovensku:

Nadácia- Nezisková mimovládna organizácia, ktorej poslaním je zhromažďovať, zhodnocovať a distribuovať majetok na podporu iných neziskových organizácií a projektov. Na Slovensku ich postavenie upravuje Zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciach, ktorý ich definuje ako účelové združenie majetku na podporu verejnoprospešného účelu.Registruje sa na MV SR. Nemôže podnikať okrem prenájmu nehnuteľností. Cieľ: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba ŽP, ochrana detí a mládeže, plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu v ohrození života..

Nezisková organizácia (NO)- Je zameraná na klientov. PO  ktorej poslaním je napĺňať nejaký všeobecnoprospešný (pre širokú verejnosť) či vzájomnoprospešný účel (pre istú skupinu): poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, humanitná starostlivosť, sociálna pomoc, ochrana ľudských práv, vzdelávanie výchova, zabezpečovanie bývania...Registrácia na KÚ (VÚC)

Občianske združenie- Právnická osoba združujúca občanov a/alebo právnické osoby s cieľom repezentovať ich spoločné záujmy. Vznikajú na základe rozhodnutia min. 3 osôb. Registrácia na MV SR. Podnikateľské aktivity nie sú zakázané.

Neinvestičný fond- Právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitárnej pomoci pre jednotlivca/ skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Financovanie operácie, poskytovanie podpory rodinám v ťažkostiach. Je zameraný skôr na jednorazové a kratkodobé programy a projekty.  Nesmie podnikať. Registrácia na KÚ (VÚC)