Etika v sociálnej práci

Etika v sociálnej práci. Etický kódex sociálneho pracovníka v Slovenskej republike a medzinárodný etický kódex (IFSW). Etická zodpovednosť voči klientom.
 
Sociálna práca je stará ako ľudstvo samé. Ide tu o morálnu potrebu človeka pomáhať osobám, odkázaným na pomoc iných. Organizovanej činnosti sociálnej práce predchádzala činnosť charitatívnych a kresťanských spoločenstiev. Išlo o činnosť dobrovoľných zbierok ošatenia a pomoc povojnovým sirotám. Môžeme spomenúť napr. mliečne akcie – vykupovali mlieko a dávali chudobným deťom, či Podporné bratstvá baníkov – tu baníci prispievali do spoločnej pokladne a v čase núdze poskytovali pomoc.
V 19. storočí nastáva rozmach organizovanej sociálnej práce, kedy vzniká moderný model sociálneho zabezpečenia – reformátorom bol Otto von Bismarck – nemecký kancelár. Boli prijaté 3 základné zákony sociálneho zabezpečenia:
-  nemocenské poistenie
-  úrazové a invalidné poistenie
-  dôchodkové poistenie

Sociálna práca je široko spektrálna a pozostáva z viacerých činností:
1.  sociálno – správna činnosť
2.  sociálno – právne poradenstvo
3.  sociálna diagnostika
4.  sociálna prevencia a právna ochrana
5.  sociálny výskum a vedecké činnosti

Definície etiky:
Etika je jednou z najstarších filozofických disciplín, je to filozofická veda o mravnosti, o pravidlách mravného jednania a zásad. Je filozofiou ľudskosti, filozofiou života
Názov zo slova éthos (gréc.) – obyčaj, mrav, charakter či spôsob myslenia

Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom (celkové sa správanie k iným)
Etika je zakotvená v etických kódexoch, jeho súčasťou by mali byť kroky pre zaistenie bezpečnosti klienta.
Cieľom etiky je správne usporiadanie ľudských skutkov do metodického poriadku, ktorý sa zhoduje s požiadavkami a potrebami zdravého , prirodzeného ľudského rozumu.

Etický  kódex soc. pracovníka: podstatou je rešpektovanie práva druhých, jeho profesijný štandard soc. práce, ktorý obsahuje všeobecné ustanovenia etického správania sa ku každému  klientovi bez rozdielu.
Základné etické problémy, s ktorými sa soc. pracovník stretáva a musí o nich rozhodovať:
1.  kedy zasahovať do života klienta, rodiny, skupiny, komunity
2.  ktorým sociálnym prípadom dať prednosť
3.  koľko pomoci a starostlivosti poskytnúť, aby klienta viedli k zmene a k zodpovednému jednaniu
4.  kedy prestať so sociálnou terapiou, poskytovaním služieb a dávok sociálnej pomoci

Definícia etiky sociálnej práce
Etika soc. práce je súbor noriem, požiadaviek a pravidiel správania na soc. pracovníka. Jej základom sú humanistické hodnoty a postoje spoločnosti k človeku, ktoré sa vyvíjali v priebehu ľudského spolunažívania
Etika soc. práce hovorí o konaní dobra pre človeka s konkrétnym zameraním tohto konania na:
· vytváranie predpokladov na zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin jedinca (prevencia sociálnej nerovnováhy)
· eliminovania alebo aspoň zmierňovanie príčin a dôsledkov vzniknutej soc. nerovnováhy medzi jednotlivcom, skupinou a spoločnosťou navzájom

Medzinárodná federácia soc. pracovníkov spracovala v r. 1976 Meduinárodný etický kódex pre soc. pracovníkov.
Základné princípy etiky soc. práce: vychádzajú zo všeľudských princípov vzťahu človek - človek, skupina, spoločnosť deklarovaných vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv.
· autonómnosť
· diskrétnosť
· úcta
· slušnosť
· zdvorilosť
· takt
· ohľaduplnosť
· zodpovednosť

Na týchto uvedených princípoch je postavený aj Etický kódex sociálnych pracovníkov SR, prijatý Valným zhromaždením Asociácie soc. pracovníkov na Slovensku 31.05.1997. Etický kódex je systematicky usporiadaný súbor noriem, má slúžiť ako sprievodca každodenného správania sa soc. pracovníkov a ako základ pre etické rozhodovanie

Etický kódex pozostáva:
I. Preambula
Sociálni pracovníci sa pri svojej práci riadia Medzinárodným etickým kódexom a inými medzinárodne uznávanými normami a tiež normami, ktoré sami formulujú a prijímajú, aby vytvorili národný rámec svojej činnosti v príslušnom kultúrnom, sociálnom, právnom a ekonomickom kontexte na všetkých úrovniach. Ich funkcie zahŕňajú:
- Asistovanie ľuďom pri rozvíjaní schopností, ktoré im umožnia
vyriešiť ich individuálne alebo kolektívne sociálne problémy.
- Podporu samostatnosti, adaptability a vývoja.
- Podporu spravodlivých sociálnych stratégií, služieb a alternatívnych riešení k existujúcim socio-ekonomickým zdrojom.
- Poskytovanie informácií a zabezpečenie kontaktov s inštitúciami, ktoré ponúkajú socio-ekonomické zdroje.
Poslaním profesionálnych sociálnych pracovníkov je podporovať blaho všetkých ľudí a pomáhať.

II. Základné etické princípy v sociálnej práci:
Normy Medzinárodného etického kódexu profesionálnych soc. pracovníkov.
1.  normy pre vystupovanie a správanie sa soc. pracovníka(vystupovanie, schopnosti, čestnosť, štúdium a vedecký výskum)
2.  morálna alebo etická zodpovednosť soc. pracovníka voči klientovi(práva klientov, dôvernosť, mlčanlivosť)
3.  morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči spolupracovníkom (slušnosť, zdvorilosť)
4.  morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči zamestnávateľovi (záväzky)
5.  morálna zodpovednosť soc. pracovníka k soc. práci ako profesii
6.  morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči spoločnosti (udržanie profesionálnej cti, podpora všeobecného blaha)
 
Profesionálna etika soc. práce
Profesionálna etika sa zaoberá etickými dilemami, problémami hodnôt, ktoré sa vyskytnú pri práci odborníkov, ale aj špecifickými otázkami, akými sú organizácia a disciplína v rámci profesií. Pracuje s poznatkami politickej, sociálnej, právnej filozofie a individuálnej etiky. Je to odvetvie etiky, ktorej predmetom je systém noriem.
Profesia odbornou prípravou získané povolanie alebo sociálna skupina diferencovaná podľa obsahu pracovnej činnosti.
Soc. práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.

ZÁKLADNÉ POJMY v etike
Morálka - vznikla z potreby spoločenstiev, v ich živote má funkciu poznávaciu, regulujúcu, výchovnú. Súhrn morálnych princípov, noriem, mravných hodnôt, cieľov, ideí, mravného správania a konania jednotlivcov alebo skupín, ktoré sú v konkrétnej spoločnosti uznávané a od členov spoločnosti vyžadované ich dodržiavanie (nedodržiavanie sa sankcionizuje).
Morálne správanie, konanie – je také správanie, konanie jednotlivcov, skupín, celého spoločenstva, ktoré je od nich očakávané a tieto očakávania sú spoločensky stanovené, uznávané.
Morálne vedomie – principiálna schopnosť duševného života chápať objektívny svet a vlastnú existenciu a reflektovať toto chápanie vo vzťahu k sebe a k okolitému svetu na princípoch konkrétnou spoločnosťou uznávanej morálky. Je to vlastne ideál, ako by sme sa mali chovať. Vyslovuje odpovede na otázky: Ako sa máme chovať a čo máme robiť?
Etiketa – franc. Pôvod, nálepka – označenie vonkajšej kvality. Používa sa na označenie vonkajšieho prejavu správania ľudí. Je to súbor pravidiel zdvorilého, slušného správania sa voči iným ľuďom v rôznych situáciách a podmienkach, noriem komunikácie, obliekania. Je súčasťou nášho každodenného života, týka sa medziľudských vzťahov. Je to súhrn pravidiel správania a požiadaviek na vonkajší prejav.
Princíp – principium: pôvod, začiatok, východisko
Mravný princíp – vyjadruje a umožňuje regulatívnu sociálnu funkciu morálky vo vzťahu človeka k človeku.

ZÁKLADNÉ ETICKÉ PRINCÍPY
1.  princíp úcty k životu ako takému
2.  princíp dôstojnosti a jedinečnosti každej ľudskej bytosti
3.  princíp zodpovednosti
4.  princíp solidarity
5.  princíp spoločného dobra
6.  princíp subsidiarity
Pri práci soc. pracovníka je ideálne akceptovať ako klienta kohokoľvek. Je isté, že táto požiadavka je neuskutočniteľná. Je potrebné prijať ako fakt skutočnosť, že nie každý môže kvalitne pracovať s kýmkoľvek a každý pomáhajúci sa stretne s klientom, ktorý mu je nesympatický. Ale úlohou soc. pracovníka je  v prvom rade nadviazať kontakt a vytvoriť vzťah. Prijať klienta takého, akým je.
Soc. pracovník by mal dodržiavať tieto kritéria:
-  pýtať sa čo klient potrebuje, hovoriť o potrebách, neodsudzovať ho bez posúdenia
-  zo strany klienta neprijímať také požiadavky na pomoc, ktoré by podľa názoru soc. pracovníka klientovi nepomohli
-  náklonnosť voči klientovi zachovať aj potom, keď neplní dohodnuté pravidlá, dohovory
Úlohou soc. pracovníka je poskytnúť klientovi „ochranné krídla“
Existuje viac tendencií, ktoré narušujú hranice vzťahu v sociálnej práci.
Zo strany pracovníka ide o tieto tendencie:
1.  Rozširovanie vlastných hraníc – prílišné angažovanie sa vo svojej práci
2.  Nepriepustnosť hraníc – táto tendencia v správaní sa môže vyskytovať na obidvoch stranách
3.  Splynutie s klientom – ak sa empatia soc. pracovníka premení na súcit, smútok, ľútosť
4.  Prístup z povinnosti – nevykonávanie svojej  práce z vnútorného presvedčenia, ale z rutinného vykonávania poverených úloh, ktoré vyplývajú z pracovnej pozície.