Dobrovoľníctvo v sociálnej práci

Dobrovoľníctvo v sociálnej práci. Význam dobrovoľníctva pre súčasnú sociálnu prácu. História, súčasnosť a perspektíva dobrovoľníctva.

História dobrovoľníctva v skratke
Bez ohľadu na to či sme alebo nie sme veriaci môžeme skonštatovať, že samotná podstata dobrovoľníctva má zrejme svoje korene v kresťanskej filozofii vychádzajúcej z pomoci blížnemu a nabádajúcej ľudí k dobročinnosti. Dobročinnosť je v kresťanskej morálke vnímaná od nepamäti ako jedna z dôležitých občianskych cností.

Dobrovoľníctvo (ako činnosť mimo hlavného zamestnania) sa rozvíja v období prudkého rozvoja industrializácie predovšetkým ako odpoveď na vzrastajúci počet ľudí žijúcich v nedôstojných podmienkach. Činnosť dobrovoľníckych organizácií sa v tomto období sústredila najmä na pozdvihnutie národného povedomia a sebavedomia vo vzdelávacej, kultúrnej alebo turistickej oblasti. Členstvo v týchto organizáciách sa považovalo za česť, resp. za vlasteneckú povinnosť. V období prvej Československej republiky za vlády T.G. Masaryka, až do druhej svetovej vojny, mali dobrovoľnícke aktivity existujúcich organizácií výrazne národnostný charakter, čoho dôsledkom bolo, že počas nemeckej okupácie boli mnohé z týchto organizácií zrušené alebo pretransformované do vyhovujúcej podoby.

Ani po skončení vojny a nástupe socialistickej moci nevznikli podmienky, ktoré by smerovali k rozvoju dobrovoľníctva v jeho pravej podstate. Myšlienka dobrovoľníctva bola výrazne deformovaná do podoby, kedy je dobrovoľníctvo vnímané ako niečo neautentické, vnucované, čomu je dobré sa pokiaľ možno vyhnúť. Príčinou je najmä skutočnosť, že totalitný režim postavil množstvo spoločenských činností na dobrovoľnom, ale pritom povinnom princípe socialistického kolektivizmu. Tento názor pretrváva v mysliach mnohých ľudí ešte stále, a preto je dôležité opäť pozdvihnúť myšlienku dobrovoľníctva na prislúchajúcu úroveň a podnietiť predovšetkým mladú generáciu k aktívnejšiemu a pozitívnejšiemu postoju k tejto problematike. Potrebu a význam dobrovoľníctva si uvedomuje aj samotná Organizácia spojených národov (OSN), ktorá vyhlásila predchádzajúci rok 2001 za „Medzinárodný rok dobrovoľníkov.“ Nečinní nezostávajú ani zodpovední politickí predstavitelia na európskom poli. Uvedomujú si, že podchytenie voľnočasových aktivít mládeže (ale i dospelých) vedie k rozvoju demokratickej spoločnosti a ku zvyšovaniu účasti občanov na správe vecí verejných. Konkrétnym dôkazom tejto snahy je okrem iného aj grantový program Európskej Komisie (s názvom Európska dobrovoľnícka služba), ktorý si kladie za cieľ podporovať práve dobrovoľnícke aktivity, pričom ich navyše obohacuje o medzinárodnú dimenziu. (viď neskôr alebo v časti programy).

Sociálna práca a dobrovoľníctvo

Definícia dobrovoľníctva:
 
Dobrovoľníctvo sa vyznačuje rôznorodými formami. Je silno ovplyvnené históriou, politikou, kultúrou a náboženstvom regiónu, v ktorom sa rozvíja a preto existujú aj rôzne náhľady na jeho definovanie. Za dobrovoľníctvo sa vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých.
Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti, energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti. Za dobrovoľníka je podľa J. Hledíkovej a J.Plamíneka (1996) považovaný človek, ktorý ponúka organizácii svoje vedomosti, schopnosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť odmeňovaný formou platu. Dobrovoľník je FO, ktorá sa slobodne, bez nátlaku rozhodla venovať svoj čas, skúsenosti nejakej činnosti, ktorú pokladá za zmysluplnú a prospešnú. Koná tak buď organizovane alebo samostatne bez finančnej odmeny za túto činnosť, maximálne za úhradu nákladov a potrebných školení.
Dobrovoľnícke organizácie sú organizácie, ktoré sa zaoberajú organizáciou dobrovoľníckej činnosti a ktoré si svoju činnosť bez dobrovoľníkov nevedia často predstaviť. Dobrovoľnícke organizácie sa zaoberajú rôznymi oblasťami dobrovoľníctva, podľa cieľových skupín je to napr. sociálna, kultúrna, ekologická oblasť a pod, podľa regiónu realizujú dobrovoľnícke programy na lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej úrovni a podľa dĺžky dobrovoľníckej činnosti môže ísť o jednorazovú, pravidelnú dlhodobú alebo občasnú, resp. nepravidelnú spoluprácu. Na základe svojej cieľovej skupiny a oblasti práce potom vytvárajú podmienky a pravidlá pre prácu s dobrovoľníkmi, teda dobrovoľníkov organizujú alebo manažujú

Aktuálne z právnej úpravy zákona o dobrovoľníctve:
Na Slovensku v súčasnosti chýba zákon o dobrovoľníctve. Ako spresnila projektová manažérka z C.A.R.D.O Alžbeta Mračková, majú niekoľko dôvodov na to, aby takýto zákon na Slovensku existoval. Jedným z nich je, že dobrovoľník v žiadnej právnej úprave na Slovensku nie je definovaný. Znamená to, že mnohí ľudia nevedia, kto je dobrovoľníkom, ako pracuje a či vôbec dobrovoľníci, ktorí vo voľnom čase pracujú bez nároku na odmenu, existujú.
Pozn. Pred štátnicami preveriť, či vláda náhodou tento zákon už aktuálne neschválila!

Súkromný formou, verejnoprospešný svojím obsahom – to je tretí sektor. Vynára sa všade tam, kde štát a trh nenachádzajú primeranú odpoveď na problémy spoločnosti. Aktivizuje ľudí, rozvíja prirodzenú solidaritu, pomáha, obhajuje, presviedča, vytvára alternatívy. Robí svet krajším a život šťastnejším.
Od Novembra 1989 sa aj na Slovensku postupne diferencujú tri základné segmenty, v ktorých sa organizuje život spoločnosti:

- štátne organizácie hľadajú opodstatnenosť svojej existencie a rozsah svojho pôsobenia,
- hospodárske organizácie sa učia správať trhovo,
- neziskové mimovládne organizácie vytvárajú novú občiansku črtu spoločnosti.

Sociálna práca a dobrovoľnícke organizácie sú priamo i nepriamo späté tak historicky ako aj kultúrne a civilizačne. Urobiť vo všeobecnosti niečo pre iného, čo nevyplýva priamo z povinnosti či zákona, bolo vždy a bude vždy aktom dobrovoľným, aktom slobodnej vôle, slobodného človeka. A tak neprekvapuje, že dobrovoľnícke aktivity v sociálnej práci sa mohli rozvíjať v minulosti lepšie a efektívnejšie v demokratických podmienkach spoločenského zriadenia. Totalitné politické systémy ich vždy potláčali, obmedzovali alebo manipulovali nimi. Je  to práve politická sloboda človeka, ktorá motivuje jeho vôľu a rozhodnutia k novým postojom  v činnosti zameranej na sociálnu oblasť.
Súčasné postkomunistické obdobie s výraznými zmenami a ich následkami tak ekonomickými ako aj sociálnymi v najširšom slova zmysle vytvára špeciálne vhodnú klímu pre potreby dobrovoľníckych aktivít v sociálnej práci.
Rovnako sektor štátny ako aj súkromný nemôžu komplexne a efektívne riešiť nahromadené sociálne problémy bez tretieho sektora, nevládnych, neziskových a dobrovoľníckych organizácii. Ich činnosť sa v demokratickej spoločnosti chápe v partnerských vzťahoch so štátnymi a súkromnými či trhovými organizáciami.
 
Výchova budúcich sociálnych pracovníkov sa ukázala byť v našich podmienkach historickou nutnosťou a to v nových podmienkach i keď s mnohými staronovými úlohami. Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním bude predstavovať vzdelaného a na profesionálnej úrovni dobre pripraveného pracovníka, od ktorého bude očakávať spoločnosť menežérsku, organizátorskú činnosť, vždy však spätú so službou a pomocou konkrétnemu človeku alebo konkrétnej skupine občanov. Pritom nepôjde len o pomoc, ale súčasne o motiváciu sociálneho klienta k zodpovednosti za svoj život a život svojej rodiny so snahou prejsť od pasívneho prijímania pomoci k aktívnej svojpomoci, ba i pomoci iným.
Do tohto procesu vstupujú i dobrovoľnícke organizácie a sociálny pracovník potrebuje o nich nielen vedieť, ale aktívne s nimi spolupracovať. Ba viac, potrebuje sa naučiť ich zakladať, vytvárať a organizovať. Potrebuje sa naučiť spolupracovať s médiami, využívať ich vplyv na verejnú mienku a prípravu legislatívnych opatrení vyžadujúcich podporu verejnosti. Ale rovnako potrebuje sa naučiť asertívne komunikovať a riešiť konfliktné situácie.
Jeho činnosť bude i spoločensky akceptovaná, ba vysoko a prestížne hodnotená, ak do svojej práce začlení aj etické princípy ako súčasť svojej celoživotnej profesionálnej formácie.
Cieľom tejto práce je spojiť sociálnu prácu s jednou z najdôležitejších oblastí záujmov a smerovania dobrovoľníckych organizácií akou je oblasť sociálna a to tak v našich súčasných podmienkach ako aj z hľadiska budúcich vízií a potrieb.

Základné pojmy vo vzťahu k dobrovoľníckym organizáciám.
Poznanie základných pojmov v sociálnej sfére spoločnosti je veľmi dôležité a potrebuje určité upresnenia.
Súčasnú spoločnosť môžeme rozdeliť to troch sektorov :
1. sektor štátny
2. sektor súkromný
3. tretí sektor, neziskový, mimovládny
 
Tretí sektor je sektor pôsobiaci medzi štátom a trhom má ďalšie členenie pojmov, ktoré ho charakterizujú.
Neziskový sektor kladie pri svojej charakteristike dôraz na to, že na rozdiel od komerčných a ziskových organizácií nie je jeho cieľom vytvárať zisk a rozdeľovať ho medzi vlastníkov. Ak aj nejaký zisk dosiahne, vracia ho späť do ďalších verejnoprospešných programov.
 
Dobrovoľnícky sektor vyzdvihuje podiel dobrovoľníkov i keď v ňom niekedy pracujú platení zamestnanci.
 
Nezávislý sektor zvýrazňuje nezávislosť od štátu a trhu, hoci ide o nezávislosť relatívnu, pretože organizácie tretieho sektora sú v demokratickej spoločnosti dotované tak štátom ako i súkromným sektorom.
 
Ak hovoríme o mimovládnych organizáciách /MVO/ - v medzinárodnej komunikácii NGOs, non-governmental organizations, chápeme, že ide o organizácie, ktorých založenie a činnosť nie sú viazané na rozhodnutie štátneho orgánu a nie sú mu bezprostredne podriadené, majú teda neštátny charakter.
 
Charitatívne /humánne, dobročinne, filantropické/ organizácie majú verejnoprospešný charakter založený na ľudskej solidarite, milosrdnej, kresťanskej láske k blížnemu a pod.
 
Svojpomocné skupiny /skupiny, kluby organizácie/ zdôrazňujú vo svojej činnosti vlastné sily, schopnosti a skúsenosti, vzájomnú pomoc, poskytovanú mimo rámec profesionálnych, oficiálnych služieb.
V zahraničí sa používa názov i sektor oslobodený od daní, /Tax-exampt sector /, čím v názve zdôrazňuje oslobodenie od niektorých daní ako je daň z príjmu, daň z majetku a iné finančné úľavy / pri poštovnom styku, pri clách a pod./. S takými organizáciami sa stretávame v USA a západnej Európe.
 
Súkromný neziskový sektor je ďalšie označenie pre organizácie, ktoré vznikli ako súkromné, ale slúžia verejným cieľom ako sú súkromné nemocnice, ústavy sociálnej starostlivosti, vzdelávacie inštitúcie, školy, univerzity, vedecké ústavy, výskumné a informačné centrá, školiace a rekvalifikačné centrá, kultúrne inštitúcie ako sú múzeá umelecké galérie, symfonické orchestre, rôzne profesné združenia a pod.
Osobitný význam má občianska dimenzia tretieho sektora a úzka súvislosť s občianskou spoločnosťou, ktoré stoja na hodnotách nezávislosti, osobnej iniciatíve, solidarite a pluralizme. Ich hlavnou úlohou je pomáhať, uspokojovať materiálne, sociálne, psychické, duchovné a iné potreby a túžby, ktoré neuspokojuje ani štát ani trh. Umožňujú jednotlivcom združovať sa na presadzovaní spoločenských záujmov, na ochranu práv jednotlivcov a skupín, na podporu programov zameraných na zlepšenie kvality života.
Podnecujú politické schopnosti a aktivity občanov, ale inými spôsobmi a prostriedkami ako tradičné politické prostriedky a kanály. Motivujú spoločnosť k všestranným záujmom, ktoré môžu spájať ľudí z rozdielnymi politickými, etnickými, náboženskými či regionálnymi záujmami. Vytvárajú priestor pre rast a formovanie schopných jednotlivcov učiť sa diskutovať o problémoch, utvárať koalície, zháňať prostriedky, medializovať svoje programy a ciele. Sú miestom formovania demokratických postojov, tolerancie, ochoty ku kompromisom, úcty k iným názorom včítane názorov diskriminovaných a nižších sociálnych skupín. Dobre fungujúce dobrovoľnícke združenia môžu rovnako odbremeniť štát od niektorých úloh či povinností.
Avšak niektoré organizácie tretieho sektora sú schopné tiež kontrolovať štátnu moc, podieľať sa na vzniku a formovaní demokratických inštitúcii, obhajobe ľudských práv, kontrole volieb a pod. Rozširujú informácie a postoje na rôzne názory verejnej politiky, aby sa tak občania mohli rozhodovať lepšie a kvalifikovanejšie. Dokonca môžu poskytovať občanom i ťažko dostupné informácie o vládnych aktivitách. To všetko môže viesť nedemokratické vládne štruktúry k ich kritike a rôznym dezinformáciám o nich.
 
Práca dobrovoľníka
Ochota a chuť pracovať ako dobrovoľník ja vzácna a je hodnotou sama o sebe. Organizácie sú vďačné za akúkoľvek pomoc a nekladú pri ich prijímaní neprimerané a nereálne nároky. Nevyžaduje sa napr. žiadne písomné doporučenia alebo dokonca výpis z registra trestov. Vstup do dobrovoľníckej organizácie sa vykonáva na základe rozhovoru so zodpovedným pracovníkom organizácie a to najmä vtedy ak ide o dobrovoľníka so žiadnou kvalifikáciou. Ale často sa nerobia žiadne rozhovory pred prijatím dobrovoľníkov (čo z pohľadu moderného menežmentu i doterajších skúseností je skôr chybou).
Status dobrovoľníka bez nároku na finančnú odmenu nevyžaduje podľa zákona žiadnu písomnú zmluvu s organizáciou. Toto však spôsobuje problémy napr. pri dobrovoľníckej práci v nemocniciach, kde vedenie nemocnice požaduje často vopred určitý právny záväzok použiteľný pri riešení zodpovednosti v prípade úrazu a pod. V ČR sú už dnes všetky tieto náležitosti ošetrené zákonom o dobrovoľníkoch. Tento okrem iných náležitostí stanovuje i podmienky pre tie organizácie, ktoré chcú, aby im na dobrovoľnícke program prispieval štát. Každá organizácia, ktorá spĺňa predpísané pravidlá, má nárok na čiastočné pokrytie svojich výdavkov od štátu.
Zmluva je nevyhnutná len pri činnosti vykonávanej za finančnú odmenu i keď len symbolickú. Potom ” Dohoda  o vykonanej práci ” alebo “Dohoda o pracovnej činnosti” obsahuje zároveň aj stručný popis činnosti, za ktorú má byť odmena vyplatená .
Väčšina organizácií sa snaží získať čím viac kvalifikovaných odborníkov ako dobrovoľníkov. Najžiadanejšími profesiami vo vzťahu so sociálnou prácou sú lekári, učitelia, vychovávatelia, psychológovia , zdravotné sestry, sociálni pracovníci a pod. Pre vzdelávacie účely sú vyhľadávaní odborní lektori ako sú právnici, lekári, ekonómovia, teológovia, umelci, ktorí sú ochotní viesť rôzne kurzy a prednášky zadarmo alebo len za symbolickú odmenu.
Vyhľadávaní sú dobrovoľníci so špeciálnymi schopnosťami a zručnosťami, ľudia ovládajúci napr. posunkovú reč, cudzie jazyky, účtovníci, informatici, tréneri a ľudia s organizačnými schopnosťami.
Predpokladom pre prácu v dobrovoľníckych aktivitách sú morálne a ľudské kvality, pevná vôľa, trpezlivosť, vytrvalosť, tolerancia, nezištnosť, spoľahlivosť, vľúdnosť a pod. Mnoho schopných ľudí však dáva prednosť platenej práci. Takto sa niekedy prejavujú niektorí dôchodcovia, ktorí si chcú zlepšiť finančnú situáciu a najmä finančne podporiť rodiny svojich dospelých detí.
S nezamestnanými sú rôzne skúsenosti. Mnohí sú často apatickí, nemajú chuť pracovať zadarmo a organizácia im nemôže poskytnúť ani finančnú kompenzáciu, nakoľko by stratili status nezamestnaného a tým aj sociálne dávky. To platí rovnako i pre invalidných dôchodcov.
V svojej činnosti dobrovoľníci majú mať vedenie a stály patronát. Organizácie im pripravia pravidelný program školení. Vo veľkých celoslovenských mimovládnych organizáciách sa školenia uskutočňujú centrálne, pretože často len ústredie je schopné zabezpečiť dostatok odborných lektorov.
Dobrovoľnícka práca logicky nie je spojená s finančnou odmenou ako motiváciou. Niektoré malé organizácie na rozdiel od väčších nemôžu poskytnúť ani refundáciu cestovných výloh pre svojich dobrovoľníkov.

Dobrovoľníctvo na Slovensku v súčasnosti
Vo vyspelých demokratických krajinách patrí zapájanie sa občanov do dobrovoľníckych aktivít k bežným javom s dlhoročnou tradíciou. Na Slovensku sa o dobrovoľníctve a zapájaní sa do dobrovoľníckych aktivít začalo viacej hovoriť až po roku 1989. V súčasnosti sa do dobrovoľníckych aktivít v Slovenskej republike zapája asi 19% občanov. Dobrovoľnícka práca na Slovensku má ešte stále menšie spoločenské uznanie a prestíž ako v zahraničí, hoci záujem o dobrovoľnú prácu sa aj u nás stále zvyšuje.
Sám pojem dobrovoľníctva sa u nás často zamieňa alebo prekrýva s pojmom členstva v neziskových organizáciách. Dobrovoľníci pracujú takmer výlučne v mimovládnych organizáciách, ktoré sú často úplne závislé od dobrovoľníckej práce.

Kto sú typickí slovenskí dobrovoľníci? Ženy prejavujú väčšiu náchylnosť k dobročinnosti ako muži. Dobrovoľníctvu sa lepšie darí vo vzdelanejšom prostredí. Mladšia generácia prejavuje väčšie porozumenie pre užitočnosť netradičných mimovládnych organizácií. Najsilnejšie sú v skupine dobrovoľníkov zastúpení ľudia stredného a vyššieho stredného veku (35-44 rokov a 45-54 rokov). Medzi dobrovoľníkmi mierne prevažujú ženy. Je to zapríčinené čiastočne prirodzenou inklináciou žien k tomuto typu práce. Ďalším dôvodom je, že tento typ práce vykonávajú prevažne ľudia s pedagogickým vzdelaním a so vzdelaním v odbore sociálna práca, medzi ktorými prevažujú ženy. Na druhej strane muži majú väčšiu finančnú zodpovednosť za svoju rodinu. Väčšina dobrovoľníkov je zamestnaná a dobrovoľnícku prácu vykonáva vo voľnom čase.

 Neziskové organizácie, ktoré sa starajú o ľudí v núdzi, považujú za najžiadanejšie profesie pre dobrovoľnú prácu lekárov, učiteľov/vychovávateľov, sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry, špeciálnych pedagógov, psychológov. Pre vzdelávacie účely sú vyhľadávaný odborní lektori s profesiou právnik, lekár, ekonóm, umelec, teológ. Ďalšia atraktívna skupina sú ľudia ovládajúci posunkovú reč, cudzie jazyky, prácu s počítačom, ľudia s organizačnými schopnosťami, školitelia, technici, účtovníci.
 
Je ťažké získať dobrovoľníkov z radov dôchodcov, pretože starí ľudia sa snažia nájsť predovšetkým platenú prácu. Ani získavanie nezamestnaných pre dobrovoľnícke aktivity nie je jednoduché. Nemajú chuť pracovať zadarmo.
 
19% dobrovoľníkov na Slovensku:
Minimálne jedenkrát mesačne vykonávalo v roku 1996 dobrovoľnícku prácu 15% obyvateľov (v r. 1995 – 10%)
Minimálne jedenkrát ročne vykonávali v roku 1996 dobrovoľnícku prácu 4% obyvateľstva (v r. 1995 – 3%)
O staršieho alebo chorého človeka v rodine sa v roku 1996 pravidelne staralo 25,4% respondentov (7, 1999 )
 
Najpopulárnejšie oblasti práce dobrovoľníkov
Pomoc ľuďom v núdzi
Pomoc nemocniciam, zdravotníckym a sociálnym zariadeniam
Podpora školstva a vzdelávania
Rozvoj obcí a sídlisk
Ochrana životného prostredia
Humanitná pomoc krajinám postihnutým katastrofou a utečencom z iných krajín
Podpora športovej a rekreačnej činnosti
Podpora kultúry a umeleckej činnosti
Prevažná väčšina dobrovoľníkov pracuje v organizáciách sociálnej starostlivosti (humanitné a charitatívne organizácie, svojpomocné skupiny), kde je potreba pomoci najintenzívnejšia.
 
Do akých aktivít sú zapojení dobrovoľníci?
Práca vo výbore a správnej rade – 71%
Získavanie finančných prostriedkov – 63,4%
Poskytovanie rád a usmernení – 54,3%
Organizovanie rekreačných aktivít – 50,5%
Poradenstvo – 49,2%
Prednášanie, lektorská činnosť – 45,1%
Poskytovanie alebo vyhľadávanie informácií – 44,3%
Navštevovanie ľudí potrebujúcich pomoc – 38,3%
Pomoc pri kancelárskych prácach 37,4%
Administratívne riadenie organizácie – 33,3%
Propagácia, vedenie kampaní – 31%
 
Ľudia sa stávajú dobrovoľníkmi hlavne pre:
Uspokojenie z viditeľných výsledkov – 50%
Radosť z práce – 46%
Posilnenie morálnych/náboženských/politických zásad – 35%
obohatenie životných skúseností – 24%
udržanie aktivity a pevného zdravia – 22%
stretávanie sa z ľuďmi, získavanie nových priateľov – 20%
šancu získať nové vedomosti/zručnosti – 20%
 
Ľudia nie sú dobrovoľníkmi pre:
nedostatok voľného času – 36%
neboli o to požiadaní - 32%
nikdy o tom neuvažovali – 19%