Android aplikácia Zones Referáty
Štvrtok, 23. októbra 2014, meninyAlojzia, zajtra Kvetoslava
Dnes prezretých 21583 študentských prácOnline: 1851 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Poruchy učenia

Autor: Dievča anika (19)
Hodnotenie: 6
Dátum: 05.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1912 slov
Počet zobrazení: 1220
Tlačení: 93
Uložení: 100
Poruchy učenia
 
Pedagogika detí s poruchami  učenia je špecializáciou špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá edukáciou, reedukáciou detí s poruchami učenia a korekciou porúch učenia.
 
V posledných rokoch sa s týmto pojmom stretávame veľmi často, predovšetkým na základných školách. Poruchy učenia sú totiž najčastejším druhom znevýhodnenia, ktorý zaradí dieťa do kategórie integrovaných žiakov, resp. ažiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Pretože samotné poruchy učenia nie sú charakteristicky spojené s viditeľným stigmatizujúcim prejavom vo vzhľade alebo v správaní a v minulosti boli zriedka rozpoznávané, niektorí dodnes pochybujú o ich existencii a dokonca ich považujú za akýsi moderný fenomén, ktorý skôr či neskôr vymizne.
Podľa Matějčka (1995) sa diagnostikované poruchy učenia objavujú približne u 2% detí, reálne však príznaky týchto porúch nachádzame u podstatne väčšieho množstva jedincov, t.j. asi u 15% populácie.
 
Pojem poruchy učenia je súhrnným označením rôznorodých skupín porúch, ktoré sa prejavujú najčastejšie ťažkosťami pri nadobúdaní a používaní tzv. školských zručností (čítanie, písanie, počítanie atď.) u jednotlivcov s aspoň priemernou úrovňou intelektu.
 
Poruchy učenia sa u detí prejavujú ťažkosťami:
-  v osvojení si a požívaní jazyka,
-  v čítanej a písanej reči,
-  pri manipulácii s grafickými, matematickými či muzickými (hudobnými) symbolmi,
-  pri požívaní pravopisných a gramatických pravidiel,
-  pri realizovaní praktických hudobných, výtvarných a pracovných činností.
 
Pre deti s poruchami učenia je typické, že v škole zlyhávajú len v predmete, v ktorom sa vyžadujú schopnosti a zručnosti dieťaťa narušené poruchou učenia ( napr. deti s poruchou matematických schopností sú neúspešné len v matematike.)
 
Príčiny
Pretože nejde o bežné, ale  skutočne veľmi špecifické ťažkosti žiaka pri zvládaní školských nárokov, odborníci zaviedli termín špecifické vývinové poruchy učenia. Používajú ho preto, že poruchy a ťažkosti v učení sa vymykajú z bežných ťažkostí s učením. Ich príčinou nie je nedostatok snahy, dokonca lajdáctvo alebo lenivosť, prípadne patológia rodinného prostredia, alebo znížená inteligencia. Bežné, nešpecifické poruchy a ťažkosti sa dajú odstrániť tým, že dieťa viacej číta, precvičuje si matematické úkony, nacvičuje si písanie. Špecifické poruchy sa opakovaním a častým precvičovaním neodstránia.

Za najčastejšie príčiny sa uvádzajú odchýlky v stavbe a vo funkcii CNS. Vyvolávajú ich:
-  poruchy tehotenstva (u žien, ktoré predtým potratili), stres, nepohoda počas tehotenstva, neželané tehotenstvo, poruchy výživy, fajčenie, choroby a úrazy v tehotenstve).
-  u prvorodených  detí a detí z viacpočetného tehotenstva je výskyt častejší,
-  u detí predčasne narodených alebo u prenosených detí a tiež u detí s komplikovaným pôrodom,
-  dedičné faktory,
-  ochorenia po narodení, úrazy, intoxikácie, výživové faktory,
-  nevyhranená lateralita.
 
Približne v polovici prípadov býva ako pravdepodobná príčina ich príznakov diagnostikovaná tzv. porucha pozornosti a hyperaktivita (ADHD – z anglického Attencion Deficit and Hyractivity Disorder)donedávna sa táto diagnóza označovala názvom ľahká mozgová dysfunkcia.
 
Najtypickejšie prejavy ADHD:
-  hyperaktivita, impulzivita, nadbytočnosť telesných pohybov,
-  poruchy vnímania,
-  nedostatočné uvedomovanie si a kontrola tela, telesných pohybov, niekedy eobratnosť,
-  rečové dysfunkcie, rečové neurózy a „prepočutia“ toho, čo sa povedalo,
-  emocionálna labilita, od utiahnutosti až po pochabé vnucujúce sa správanie,
narušené špecifické schopnosti učiť sa, poruchy učenia,
-  zmiešaná lateralita,
-  impulzivita v správaní, konanie bez domyslenia a zábran, agresivita, podvádzanie a pod.,
-  intelekt je zvyčajne v norme, môže byť aj nadpriemerný,
-  psychiatrické diagnózy (najmä agresivita a depresia),
-  neschopnosť mať systém práce, organizovať si účinne svoje aktivity, sklon k chaosu.
 
Nie každý človek s ADHD má všetky tieto prejavy. Prejavy ADHD sa vekom menia. V detstve dominuje skôr hyperaktivita, v školskom veku poruchy učenia, pozornosti, správania a komunikačné narušenia. V dospelosti je problematické hľadanie zamestnania, vytváranie partnerských vzťahov a výchova vlastných detí, niektorí ľudia s ADHD majú sklon k sebevražedným myšlienkam, sú veľmi depresívni.
 
Ovplyvniť prejavy porúch učenia môžu tak rodičia, ako aj učiteľ ( vysoké nároky, očakávanie lepších výkonov vzhľadom na jeho vek a danosti, podceňovanie, preceňovanie, neharmonické rodinné prostredie...).
 
Diagnostika
Prejavy porúch učenia možno precízne diagnostikovať až na začiatku školskej dochádzky, aj keď prognosticky ich už možno sledovať aj v predškolskom období, v ktorom dieťa začína intenzívnu prípravu na školu a začínajú sa u neho rozvíjať systematické školské zručnosti. Podozrenie na poruchu prichádza často od rodičov a následne od učiteľov, ktorí zaznamenávajú odchýlky v jeho výkone – ten z pravidla v niektorých situáciách a oblastiach nezodpovedá inteligencii, schopnostiam a predpokladom jedinca.
Často pozorujeme u dieťaťa veľké rozdiely a výkyvy pri výkonoch v rôznych školských predmetoch.
Rovnako často sa diferencuje aj jeho záujem o rozličné činnosti ( dieťa preferuje aktivity, v ktorých zažíva úspech, iným sa vyhýba.)
Každý učiteľ by preto mal byť schopný zvládnuť základnú diagnostiku a identifikovať prejavy špecifických porúch učenia v bežnom školskom prostredí.
 
Odbornú diagnostiku uskutočňujú školské poradenské zariadenia, najčastejšie pedagogicko-psychologické poradne. Komplexná diagnostika zahŕňa medicínsku, psychologickú, pedagogickú, špeciálnopedagogickú diagnostiku a diagnostiku sociálneho prostredia.
Vyšetrenie by malo vždy vychádzať z osobnej a rodinnej anamnézy, zistenia úrovne intelektu, úrovne školských schopností (čítanie, písanie, pravopis, počítanie a pod.) ale aj podmieňujúcich funkcií (pozornosť, úroveň zrakového a sluchového vnímania, pravoľavej a priestorovej orientácie, reči a pod...). Dôležitou súčasťou je aj vyšetrenie laterality, ktorá sa môže stať podporujúcim faktorom prejavov porúch učenia.
 
 
V prípade dyslexie je významnou diagnostickou hodnotou kvocient čítania. Zisťuje sa pomocou štandardizovaného testu čítania (podľa veku), pri ktorom sa počas niekoľkominútového čítania zaznamenáva počet bezchybne prečítaných slov. Za sociálne únosné čítanie sa považuje úroveň 60-70 slov prečítaných za minútu.
 
Klasifikácia
Poruchy učenia možno diferencovať a klasifikovať podľa niekoľkých rôznych kritérií. Najčastejšie delenie je podľa postihnutých školských schopností, názvy jednotlivých porúch sú potom odvodené z gréckych pojmov s predponou dys-. ktorá vyjadruje narušenie alebo odchýlku od normálu.
 
Dyslexia – špecifická vývojová porucha čítania, pri ktorej má jedinec problémy s rozpoznávaním a zapamätávaním si jednotlivých písmen, obzvlášť rozlišovaním písmen tvarovo podobných, má ťažkosti s rýchlosťou čítania, správnosťou čítania a ťažkosti s porozumením čítanému textu, často sa vyskytuje tzv. dvojité čítanie (tiché predčítavanie slova pred jeho vyslovením). Nedokáže sa orientovať na stránke ani v riadku, má problém nájsť začiatok riadka. Nevie sledovať text očami v riadku ani na strane. Nedokáže nadviazať v čítaní na spolužiaka. Domýšľa si text.
 
Dysgrafia
– špecifická porucha písania postihujúca písomný prejav, ktorý býva nečitateľný a neusporiadaný, dieťa si nepamätá tvary písmen, zamieňa tvarovo podobné písmená, píše pomaly a s námahou. Písmo je kostrbaté, hranaté, často nečitateľné. Prepisovanie textu nepomáha, často je výsledok ešte horší. Dieťa nedokáže písať do riadka, má problém písať zľava doprava. Často nevie správne držať pero v ruke, tlačí na papier, nedokáže robiť pri písaní plynulé pohyby. Má porušenú koordináciu práce ruky a očí pri písaní.
 
Dysortografia – špecifická porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje tzv. špecifickými chybami v pravopise (napr.narušená schopnosť rozlišovania mäkkých a tvrdých slabík alebo sykaviek), vyskytuje sa často v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou. Najčastejšie sa prejavuje tak, že dieťa nepíše v texte mäkčene, dĺžne, ostatné diakritické znamienka, interpunkčné znamienka, začiatok vety nepíše s veľkým písmenom, nedokáže správne napísať vybrané slová, hoci ich pozná, názvy miest či mená píše s malým písmenom a pod.
 
Dyspraxia – špecifická vývojová porucha zručnosti (manuálnych a praktických schopností), ktorá sa najviac prejavuje pri činnostiach náročných na pohybovú rýchlosť a koordináciu ( napr.pri hrách, športe, manuálnych činnostiach a pod.). Dieťa má problém s koordináciou jemnej a hrubej motoriky, jeho pohyby vyznievajú nešikovne, nie sú ladné a plynulé. Nevie sa orientovať na svojom tele, určiť vpravo, vľavo, hore, dolu, vpredu , vzadu. V telesnom cvičení je pomalé, nešikovné, často ho preto odmieta. Nedokáže cvičiť do rytmu, cvičiť s ostatnými deťmi (pochodovať, tlieskať, tancovať). Dlho mu trvajú aj sebaobslužné úkony. Dieťa je nešikovné aj v jemnej motorike.
U dieťaťa sa môže objaviť nechuť k činnostiam, v ktorých nie je úspešné, odmietanie takých činností, niekedy až utekanie zo školy. Pre školský neúspech sa môžu prejaviť poruchy správania, klamanie, apatia, nezáujem o školu, agresivita, infantilné správanie. Mnohé deti trpia neurózami, majú strach, sú v napätí, môžu sa objaviť aj tiky, zajakávanie.
Ak učiteľ nemá správny prístup k dieťaťu, dieťa ho môže začať nenávidieť, báť sa ho a pod.
 
Dysmúzia – špecifická vývojová porucha postihujúca schopnosti vnímania a reprodukcie hudby, jedinec má problémy s rozlišovaním tónov, nepamätá si melódiu, nie je schopný reprodukovať rytmus. Dieťa nemá „hudobný sluch“. Má problém rozoznávať aj hudobné nástroje, či hlasy spolužiakov.
 
Dyskalkúlia – špecifická porucha matematických schopností, ktorá postihuje operácie s číslami, matematické predstavy, priestorové predstavy a pod.
V oblasti aritmetiky dieťa nepochopí pojem čísla, nedokáže porovnať počet predmetov, chápať, čítať a písať matematické znamienka, symboly. Má narušenú schopnosť uskutočňovať sčítanie, odčítanie násobenie, delenie, nevie sa orientovať na číselnej osi.
V oblasti geometrie nedokáže rozlišovať geometrické tvary, má ťažkosti pri obkresľovaní tvarov, nevie rysovať, používať rysovacie pomôcky, orientovať sa v priestore na papieri i v triede.
 
Dyspinxia – špecifická vývojová porucha kreslenia, ktorá je charakteristická nízkou úrovňou kresby, ťažkosťami s kombinovaním farieb a pod. Dieťa nedokáže ani jednoduchým spôsobom výtvarne vyjadriť skutočnosť, nedokáže primerane veku nakresliť predmety, ktoré vidí pred sebou, na ľudskom či zvieracom tele vynecháva časti, zabúda dokresliť detaily. Nedokáže nakresliť veci priestorovo s perspektívou. Má problém s modelovaním, kolážou a inými výtvarnými technikami.

Náprava, terapia a kompenzácia

Náprava porúch učenia je predovšetkým zameraná na zmierňovanie ich prejavov, teda ťažkostí s osvojovaním si príslušných schopností. Uskutočňuje sa to pomocou špeciálnych techník ( obťahovanie, slabikovanie, spoločné čítanie apod.). Prínosom je aj zapájať do výučby čo najviac zmyslov (tzv. multisenzoriálny prístup – napr. využívanie kociek vyrobených z rôznych materiálov a v rôznych farbách, osvedčila sa kombinácia molitanových kociek s mäkkými slabikami a drevených kociek s tvrdými slabikami a pod.)
Snaha o nápravu je  efektívna hlavne v mladšom školskom veku, kedy vďaka plastickosti mozgu môžeme dosiahnuť v niektorých prípadoch aj výrazného zlepšenia, lebo deti ešte nemajú zafixované skúsenosti neúspechu v konkrétnych školských predmetoch a schopnostiach.
U starších žiakov majú zmysel nápravné cvičenia, fixácia určitých vhodných stereotypov je možná aj v dospelosti.
Okrem symptomatického riešenia sa objavujú aj pokusy o terapiu zameranú na príčiny, teda na poruchy reakcií a procesov prebiehajúcich v mozgu (možno ich zachytiť pomocou EEG), spoluprácu mozgových hemisfér (súvisia s problematikou laterality). Stretávame s rôznymi modernými metódami, ktorých výsledky môžu byť neisté – medzi netradičné metódy patrí napr. biofeedback, kinezioloógia alebo audiovizuálna stimulácia.
 
To, aké budú dôsledky porúch učenia, závisí aj od toho, kedy sa zistilo, že dieťa má takúto poruchu a kedy sa začala reedukácia a korekcia. U niektorých detí sa dajú zistiť sklony k poruchám učenia už v predškolskom veku. Zvýšenú pozornosť si zaslúžia hyperaktívne deti (hyperaktivita sa prejavuje už od malička) u ktorých sa neskôr často prejavia poruchy učenia.
Ak sa s reedukáciou, korekciou a najmä s prípravnými cvičeniami začne čím skôr, ešte v predškolskom veku, dieťa nemusí mať po vsrupe do školy žiadne výrazné problémy. Tu je však dôležitá spolupráca rodičov, špeciálneho pedagóga, psychológa a ak je to potrebné aj lekára, a samozrejme, i dieťaťa, ktoré by malo byť vedené k prípravným cvičeniam nenásilne.
Prípravné cvičenia sú zamerané na rozvoj percepcie, komunikácie, pravo-ľavej orientácie, priestorovej orientácie, pozornosti, sústredenosti, vizuomotorickej koordinácie (koordinácie práce oko – ruka) a pod.
 
Pretože príznaky porúch učenia sa z pravidla nedajú celkom eliminovať, je veľmi dôležité využívať vhodné spôsoby kompenzácie. Väčšina týchto porúch spôsobuje problémy vo vzdelávaní, je potrebné rešpektovať tieto obmedzenia, čo neznamená znížiť nároky na takto znevýhodnených žiakov, ale predovšetkým využívať alternatívne študijné prostriedky a metódy ( napr. audiovizuálne materiály a rešpektovať väčšiu časovú dotáciu na plnenie úloh).
 
Okrem  špecifických metód a prístupov vo vzdelávaní a výchove detí s poruchami učenia je dôležité rešpektovať ich výkonovú nevyrovnanosť, náladovosť, vhodné je štruktúrovať učenie, vymedzovať jasné a zrozumiteľné výchovné hranice a predovšetkým k nim pristupovať s vysokou mierou tolerancie, trpezlivosti a pokoja. Práve upokojenie  a zachovanie pravidelnosti a rytmu vo všetkých činnostiach je základným predpokladom úspechu pri ich výchove, vzdelávaní a rozvoji.

Obzvlášť hyperaktívne deti mávajú v škole zjavné problémy, stávajú sa často problémom pre učiteľov a vychovávateľov a nesprávny prístup zo strany pedagógov, ale aj rodičov môžu situáciu ešte viac komplikovať. Pre učiteľov to znamená porozumieť najmä tomu, že žiak nie je schopný dlhšiu dobu pokojne sedieť a sústrediť sa na vypracovanie úlohy – možnosť pohybovať sa, prejsť sa po triede pri rozdávaní zošitov a pod., je neoceniteľnou príležitosťou uspokojiť silnú potrebu telesnej aktivity, ktorá je mu prirodzená a ktorú nedokáže bez negatívnych následkov dlhodobo potlačovať.
 
Organizácia reedukácie a korekcie
Ak dieťa netrpí ťažkým stupňom poruchy učenia a je zabezpečená dobrá spolupráca s učiteľmi v bežnej škole i s rodičmi, je vhodnejšie, ak dieťa zostane začlenené do bežnej triedy v bežnej základnej škole. Špeciálny pedagóg potom pracuje s dieťaťom individuálne buď priamo v triede alebo mimo nej. Dieťa s poruchami učenia sa môže zúčastňovať na individuálnej korekcii v pedagogicko-psychologickej alebo špeciálnopedagogickej poradni, kde s ním individuálne pracuje špeciálny pedagóg. Individuálna práca s dieťaťom v rámci jedného sedenia nemá presiahnuť 40 minút. Pre deti, ktoré majú ťažšie stupne porúch učenia, prípadne viac porúch učenia súčasne, je lepšie ich edukáciu, reedukáciu a korekciu realizovať v špeciálnej triede základnej školy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Pedagogika detí s poruchami učenia Poznámky 780 slov 5

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.065