Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou 

Zaoberá sa edukáciou a komplexnou logopedickou starostlivosťou o osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou a prevenciou tohto narušenia.
Pretože sa narušená komunikačná schopnosť týka najčastejšie porúch reči, je dôležité rozumieť termínom jazyk, reč a hovorené slovo. Pojmom jazyk rozumieme súhrn oznamovacích prostriedkov používaných v spoločenskej skupine (národ, menšina, sociálna skupina). Rečou rozumieme schopnosť používať verbálne aj neverbálne jazykové prostriedky v komunikácii a interakcii. Hovorené slovo je spôsob používania reči, vrátane emocionálneho zafarbenia – môže byť nedbalá, afektovaná atď.).
 
O narušenej komunikačnej schopnosti možno hovoriť vtedy, ak sa rečový prejav jedinca odchyľuje od „normy“ zaužívanej v danom jazykovom prostredí do tej miery, že počas komunikačného aktu pôsobí na komunikačného partnera rušivo. Hranica rušenia je veľmi rozdielna, závisí napr. od vzdelania( napr. osoby s vyšším vzdelaním, najmä v oblasti spoločenských vied, majú tendenciu k prísnejšiemu posudzovaniu), od kvality jazykového prostredia ( stredné Slovensko a Šariš),od povolania.

Základným predpokladom pre komunikáciu hovorenou rečou je:

-  dobré sluchové vnímanie,
-  správna funkcia mozgových rečových centier a nervových dráh,
-  funkčná motorika hovoridiel,( ich súčasťou sú dýchacie – respiračné orgány, hlasové – fonačné orgány a orgány artikulačné – ústna dutina, jazyk, zuby, nosná dutina a hltan). Dôležitú rolu vo vývoji verbálnej komunikácie zohrávajú s rečou zdanlivo nesúvisiace aktivity ako sanie, prehĺtanie a správne dýchanie.
-  dostatočná kapacita inteligencie
 
Základný kameň komunikácie hovorenou rečou predstavuje slovo – grécky „logos“, ktoré je v pôvodnom zmysle nositeľom myšlienky. Logopédia teda už svojim názvom vyjadruje orientáciu na pomoc pri akýchkoľvek problémoch s komunikáciou ( ako zrozumiteľným vyjadrovaním myšlienok) nie len pri chybách a poruchách hovorenej reči.

Etiológia

Komunikačné schopnosti môžu byť narušené z mnohých príčin. Veľmi často sa vyskytuje súvislosť s nedozretím, resp. z oneskoreným vývojom, prípadne organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy.  V niektorých prípadoch v dôsledku postupného dozrievania CNS sa komunikačné schopnosti zlepšujú, ale pri ťažkých organických poškodeniach mozgu býva výhľad do budúcna menej optimistický a je nutné od začiatku hľadať alternatívne spôsoby komunikácie.
 
Ak je narušená komunikačná schopnosť dôsledkom sluchového postihnutia, je ďalší vývoj závislý od možností liečby alebo kompenzácie sluchovej vady a významne na kvalite logopedickej starostlivosti.