Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov
Autor: anika
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 05.07.2013
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 1 230 slov
Počet zobrazení: 11 231
Počet zobrazení: 11 231
Tlačení: 578
Uložení: 595
Uložení: 595
Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov
Neprospievajúci žiak – je žiak, ktorý z jedného, alebo viacerých učebných predmetov sústavne nedosahuje učebné výsledky predpísané učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami.
Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka považujeme aj neúspešného žiaka, t.j. žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim schopnostiam /napr. žiak má inteligenčný kvocient 120, ale jeho výsledky v učení sú slabé/. Tento jav sa nazýva relatívna školská neúspešnosť.
Reálna školská neúspešnosť- žiak neprospieva na základe zníženej úrovne schopností v kombinácii s mnohými osobnostnými a vonkajšími príčinami. Neprospech sa chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá mu bráni dosahovať požadované výsledky. Poruchy učenia vznikajú v dôsledku narušenia normálneho vývinu osobnosti.
Neprospievanie má osobné aj spoločenské dôsledky:
· zasahuje celú osobnosť žiaka,
· nižšie vzdelanie vedie k menšej možnosti zamestnať sa, k nižšej životnej úrovni, k nespokojnosti so sebou.
Pri odstraňovaní neprospievania treba postupovať individuálne, treba ho chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny a zdravý vývin žiakovej osobnosti.
Typy neprospievania žiakov a ich príčiny
1.Typické neprospievanie sa vyznačuje sústavným zlyhávaním žiaka vo viacerých predmetoch. Najčastejšie príčiny sú:
· mentálna zaostalosť,
· výchovná zanedbanosť žiaka – nedostatočná príprava na školu,
· chýba motivácia k učeniu,
· poruchy – disharmonický vývin osobnosti, ADHD /poruchy pozornosti a hyperaktivita/,
· školská nezrelosť.
2.Nerovnomerné výkony žiaka v jednotlivých predmetoch. Príčiny môžu byť:
· špecifické poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia,
· špeciálne nadanie, vyhranený záujem,
· negatívny vzťah k učiteľovi daného predmetu.
3.Epizodické neprospievanie – výrazné rozdiely v školských výkonoch sa prejavujú v závislosti od času. Príčiny môžu byť:
· zhoršenie zdravotného stavu,
· únava, vyčerpanosť,
· negatívna udalosť v rodine.
4.Náhly a výrazný pokles školského prospechu žiaka. Príčiny môžu byť:
· adaptačné problémy pri prechode na vyšší stupeň školy,
· nástup puberty,
· reakcia na - problémy v rodine /rozvod/,osobné problémy/nešťastná láska/,
· choroba, najmä psychické ochorenia – neuróza, psychóza, degeneratívne problémy CNS.
Osobnosť neprospievajúceho žiaka
· Má zníženú schopnosť zapamätania - podržania informácií a ich vybavenia z pamäti.
· Má poruchy pozornosti – pozornosť býva plytká, sústredí sa iba na krátky čas, žiak podlieha rušivým vplyvom.
· Má zníženú schopnosť logického myslenia – chýbajú mu súvislosti v poznatkoch.
· Má poruchy v citovej oblasti – výskumami sa zistilo, že až 80 % neprospievajúcich žiakov má slabo rozvinutú citovú oblasť, čo sa prejavuje zatrpknutosťou, zlosťou, necitlivosťou, rozladenosťou a neschopnosťou kontrolovať svoje emócie a city.
· Má problém v sociálnej oblasti v oblasti disciplíny – objavujú sa priestupky v správaní, ktoré môžu byť spojené s podceňovaním žiaka zo strany učiteľa a spolužiakov/sociálna frustrácia – lebo je v triede neobľúbený/.
· Motivácia neprospievajúceho žiaka k učeniu je znížená, lebo má málo záujmov, pasívne trávi voľný čas.
Príčiny neprospievania delíme na :
- vnútorné – osobnosť žiaka,
- vonkajšie – učiteľ,
- vonkajšie – rodina, prostredie.
1.Príčiny na strane žiaka :
· poruchy telesného vývinu a zdravotné problémy,
· poruchy duševného vývinu,
· nesprávne postoje – postoje k sebe, učeniu, učiteľom, budúcnosti, spoločnosti, nerealistické postoje,
· poruchy motivácie – nedostatok záujmu o učenie, málo záujmov, snaha vyhnúť sa neúspechu, chýbanie vnútornej motivácie k učeniu,
· záporné osobnostné črty – žiak má nízke, nenáročné ciele, nevie prekonávať prekážky, je narušená autoregulácia a disciplína, nemá vytrvalosť a húževnatosť na dosahovanie cieľov,
· emocionálne poruchy – jedná sa o záporné city k škole, k vzdelávaniu, strach z neúspechu /neuspokojené potreby istoty, uznania, priateľstva/,
· ťažko sa prispôsobuje škole, má narušenú sociabilitu. Neprospievajúci žiaci sú často izolovaní a ostatní ich odsudzujú/.
2.Príčiny na strane učiteľa:
· záporný vzťah učiteľa k žiakovi – žiak to vníma tak, že učiteľ ho nespravodlivo hodnotí, je zaujatý a keď si chce opraviť známku, nedá mu možnosť,
· autoritatívny prístup učiteľa k žiakovi – vyvoláva u neprospievajúceho žiaka úzkosť, strach, napätie, nervozitu. Medzi žiakmi neochotu navzájom si pomáhať. Opakom je zhovievavý postoj učiteľa – ktorý dostatočne nekontroluje a nehodnotí , žiaci nevedia čo majú robiť čo môže tiež spôsobiť slabé vyučovacie výsledky,
· individuálny postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi- hrá dôležitú úlohu v tom ako zlepšiť jeho vzdelávacie výsledky. Nevšímavosť a odsúvanie neprospievajúceho žiaka na okraj triedy vedie k zvýšeniu nervozity a knapätiu u neprospievajúceho žiaka, prehlbuje sa pocit menejcennosti a objavuje sa agresivita,
· nezrozumiteľné vysvetľovanie učiva a nedostatočné upevňovanie učiva – vedie k problémom pri osvojovaní si ďalšej látky,
· nesprávna alebo chýbajúca motivácia – učiteľ si žiakov málo všíma, otázky a požiadavky na nich nediferencuje, hodnotí ich negatívne, neustále ich kritizuje , používa iróniu, sarkazmus, nevytvára situácie, kde môže žiaka pochváliť.
3.Príčiny na strane rodiny sú najčastejšie:
· zlé materiálno-ekonomické podmienky rodiny – chudoba,
· zlé bytové podmienky –žiak nemá miesto na učenie, pri učení ho stále niekto vyrušuje,
· nízka kultúrna úroveň rodiny – rodičia majú len základné, alebo nedokončené základné vzdelanie, v rodine nie sú knihy,
· narušená štruktúra rodiny – chýba jeden z rodičov, náhradná rodina, dlhodobá absencia jedného z rodičov napr. choroba, alebo práca mimo bydliska,
· postavenia žiaka v rodine – veľa súrodencov v rodine /väčšie pracovné zaťaženie/, jedináčik/rozmaznávanie/,
· egoizmus a nezrelosť pre rodičovstvo – nepriaznivá rodinná klíma napr. časté hádky, fyzické násilie.
Na navodenie zmien v rodinnej výchove je potrebná spolupráca rodiny a školy. Z pohľadu pedagogickej psychológie je práca s neprospievajúcimi žiakmi a ich rodinami v náplni pedagógov, výchovného poradcu a v prípade vážnejších problémov školského psychológa . Spolupráca školy a rodiny s neprospievajúcim žiakom je často ťažká a neúčinná.
4.Ďalšie okolnosti :
· nevyhovujúce sociálne prostredie v ktorom žiak žije – nevhodní kamaráti, gangy, skupiny požívajúce alkohol, drogy,
· nevhodné sociálne a materiálne podmienky školy – preplnenosť tried, nevhodné prostredie triedy, školy, skladba triedy /pohlavie, schopnosti žiakov/,
· nadmerné trávenie času žiaka – pri počítači, televízii, sledovanie nevhodných programov, hranie agresívnych hier, nevhodné “chatovanie“... .
Možnosti odstraňovania neprospievania žiakov
- základnou zásadou je presné a objektívne zistenie príčin,
- neprospievanie žiaka treba ako problém celej jeho osobnosti,
- pri práci s neprospievajúcim žiakom je dôležitý pedagogický optimizmus a akceptácia žiaka,
- pedagóg musí používať vhodné metódy a individuálny prístup k žiakovi, napriek dodržiavaniu tejto zásady, nie je možné každé zaostávanie odstrániť.
- z psychologického hľadiska je dôležité, že nie je potrebné sa vždy len zamerať na prospech. Z hľadiska hodnotenia žiaka treba hodnotiť aj iné stránky osobnosti žiaka, ktoré sú pozitívne a oceniť aj malý pokrok v učení .
Konkrétne opatrenia
Pre žiakov so slabými rozumovými schopnosťami:
· znížiť učebné nároky,
· posilňovať samostatnosť myslenia,
· pri preverovaní vedomostí – predĺžiť čas odpovede,
· oceniť aj malé pokroky v učení,
· slabšie výsledky žiakov v učení nahrádzať ich zapájaním do praktických a záujmových činností.
Pre žiakov s medzerami vo vedomostiach:
· zistiť, ktoré učivo žiak zanedbal, alebo zameškal /choroba/a pomocou didaktických testov , opakovaním učebnej látky doplniť,
· posúdiť, či žiak látku dobehne sám. alebo potrebuje pomoc,
· navrhnúť postup ako učebnú látku doplniť,
· zabezpečiť doučovanie, doučovať iba podstatné veci,
· doučovanie spolužiakmi treba robiť na základe dobrovoľnosti a pod dohľadom učiteľa.
Pre žiakov s nedostatočnou motiváciou:
· zistiť, ktorých predmetov sa negatívny vzťah týka,
· pokúsiť sa zistiť príčiny demotivácie – či sú v žiakovi, v rodine, v učiteľoch, v náročnosti učiva,
· vytvoriť žiakovi príjemnú klímu, venovať mu pozornosť, poskytnúť v prípade potreby pomoc a vytvárať príležitosti aby žiak mohol zažívať pocit úspechu,
· motiváciu navodzovať aj znižovaním nárokov na memorovanie učiva – poskytnúť žiakom možnosť povedať svoj názor, prejaviť tvorivosť,
· ukázať prepojenie učiva na prax .
Pre žiakov s nedostatkami v učebných návykoch:
· rozvíjať u žiakov vôľu a návyky potrebné pre správne učenie,
· pravidelne kontrolovať domáce úlohy, viesť žiaka k dodržiavaniu noriem a pravidiel,
· učiť žiaka organizovať si čas - vytvoriť si denný a týždenný režim, čas rozvrhnúť na povinnosti, záujem a odpočinok,
· osvojiť si technológiu učenia – naučiť sa štruktúrovať učivo, učiť sa podstatné veci,
· rozvíjať autoreguláciu, rozhodnosť, vytrvalosť – učiť ich, aby si sami zadávali úlohy a následne ich plnenie kontrolovali,
· plnenie úloh je potrebné kontrolovať taktne, ale dôsledne, čím postupne rozvíjame u žiaka sebakontrolu.
Predchádzanie neprospievaniu a jeho odstraňovanie je jednou zo základných úloh PPs, lebo mnohé príčiny neprospechu žiaka sú práve z oblasti psychológie.
Neprospievajúci žiak – je žiak, ktorý z jedného, alebo viacerých učebných predmetov sústavne nedosahuje učebné výsledky predpísané učebnými osnovami a cieľovými požiadavkami.
Z pedagogicko-psychologického hľadiska za neprospievajúceho žiaka považujeme aj neúspešného žiaka, t.j. žiaka, ktorý nedosahuje učebné výsledky primerané svojim schopnostiam /napr. žiak má inteligenčný kvocient 120, ale jeho výsledky v učení sú slabé/. Tento jav sa nazýva relatívna školská neúspešnosť.
Reálna školská neúspešnosť- žiak neprospieva na základe zníženej úrovne schopností v kombinácii s mnohými osobnostnými a vonkajšími príčinami. Neprospech sa chápe ako porucha v učení žiaka, ktorá mu bráni dosahovať požadované výsledky. Poruchy učenia vznikajú v dôsledku narušenia normálneho vývinu osobnosti.
Neprospievanie má osobné aj spoločenské dôsledky:
· zasahuje celú osobnosť žiaka,
· nižšie vzdelanie vedie k menšej možnosti zamestnať sa, k nižšej životnej úrovni, k nespokojnosti so sebou.
Pri odstraňovaní neprospievania treba postupovať individuálne, treba ho chápať ako utváranie priaznivých podmienok na normálny a zdravý vývin žiakovej osobnosti.
Typy neprospievania žiakov a ich príčiny
1.Typické neprospievanie sa vyznačuje sústavným zlyhávaním žiaka vo viacerých predmetoch. Najčastejšie príčiny sú:
· mentálna zaostalosť,
· výchovná zanedbanosť žiaka – nedostatočná príprava na školu,
· chýba motivácia k učeniu,
· poruchy – disharmonický vývin osobnosti, ADHD /poruchy pozornosti a hyperaktivita/,
· školská nezrelosť.
· špecifické poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia,
· špeciálne nadanie, vyhranený záujem,
· negatívny vzťah k učiteľovi daného predmetu.
3.Epizodické neprospievanie – výrazné rozdiely v školských výkonoch sa prejavujú v závislosti od času. Príčiny môžu byť:
· zhoršenie zdravotného stavu,
· únava, vyčerpanosť,
· negatívna udalosť v rodine.
4.Náhly a výrazný pokles školského prospechu žiaka. Príčiny môžu byť:
· adaptačné problémy pri prechode na vyšší stupeň školy,
· nástup puberty,
· reakcia na - problémy v rodine /rozvod/,osobné problémy/nešťastná láska/,
· choroba, najmä psychické ochorenia – neuróza, psychóza, degeneratívne problémy CNS.
Osobnosť neprospievajúceho žiaka
· Má zníženú schopnosť zapamätania - podržania informácií a ich vybavenia z pamäti.
· Má poruchy pozornosti – pozornosť býva plytká, sústredí sa iba na krátky čas, žiak podlieha rušivým vplyvom.
· Má zníženú schopnosť logického myslenia – chýbajú mu súvislosti v poznatkoch.
· Má poruchy v citovej oblasti – výskumami sa zistilo, že až 80 % neprospievajúcich žiakov má slabo rozvinutú citovú oblasť, čo sa prejavuje zatrpknutosťou, zlosťou, necitlivosťou, rozladenosťou a neschopnosťou kontrolovať svoje emócie a city.
· Má problém v sociálnej oblasti v oblasti disciplíny – objavujú sa priestupky v správaní, ktoré môžu byť spojené s podceňovaním žiaka zo strany učiteľa a spolužiakov/sociálna frustrácia – lebo je v triede neobľúbený/.
· Motivácia neprospievajúceho žiaka k učeniu je znížená, lebo má málo záujmov, pasívne trávi voľný čas.
Príčiny neprospievania delíme na :
- vnútorné – osobnosť žiaka,
- vonkajšie – učiteľ,
- vonkajšie – rodina, prostredie.
1.Príčiny na strane žiaka :
· poruchy telesného vývinu a zdravotné problémy,
· poruchy duševného vývinu,
· nesprávne postoje – postoje k sebe, učeniu, učiteľom, budúcnosti, spoločnosti, nerealistické postoje,
· poruchy motivácie – nedostatok záujmu o učenie, málo záujmov, snaha vyhnúť sa neúspechu, chýbanie vnútornej motivácie k učeniu,
· záporné osobnostné črty – žiak má nízke, nenáročné ciele, nevie prekonávať prekážky, je narušená autoregulácia a disciplína, nemá vytrvalosť a húževnatosť na dosahovanie cieľov,
· emocionálne poruchy – jedná sa o záporné city k škole, k vzdelávaniu, strach z neúspechu /neuspokojené potreby istoty, uznania, priateľstva/,
· ťažko sa prispôsobuje škole, má narušenú sociabilitu. Neprospievajúci žiaci sú často izolovaní a ostatní ich odsudzujú/.
2.Príčiny na strane učiteľa:
· záporný vzťah učiteľa k žiakovi – žiak to vníma tak, že učiteľ ho nespravodlivo hodnotí, je zaujatý a keď si chce opraviť známku, nedá mu možnosť,
· autoritatívny prístup učiteľa k žiakovi – vyvoláva u neprospievajúceho žiaka úzkosť, strach, napätie, nervozitu. Medzi žiakmi neochotu navzájom si pomáhať. Opakom je zhovievavý postoj učiteľa – ktorý dostatočne nekontroluje a nehodnotí , žiaci nevedia čo majú robiť čo môže tiež spôsobiť slabé vyučovacie výsledky,
· individuálny postoj učiteľa k neprospievajúcemu žiakovi- hrá dôležitú úlohu v tom ako zlepšiť jeho vzdelávacie výsledky. Nevšímavosť a odsúvanie neprospievajúceho žiaka na okraj triedy vedie k zvýšeniu nervozity a knapätiu u neprospievajúceho žiaka, prehlbuje sa pocit menejcennosti a objavuje sa agresivita,
· nezrozumiteľné vysvetľovanie učiva a nedostatočné upevňovanie učiva – vedie k problémom pri osvojovaní si ďalšej látky,
· nesprávna alebo chýbajúca motivácia – učiteľ si žiakov málo všíma, otázky a požiadavky na nich nediferencuje, hodnotí ich negatívne, neustále ich kritizuje , používa iróniu, sarkazmus, nevytvára situácie, kde môže žiaka pochváliť.
3.Príčiny na strane rodiny sú najčastejšie:
· zlé materiálno-ekonomické podmienky rodiny – chudoba,
· zlé bytové podmienky –žiak nemá miesto na učenie, pri učení ho stále niekto vyrušuje,
· nízka kultúrna úroveň rodiny – rodičia majú len základné, alebo nedokončené základné vzdelanie, v rodine nie sú knihy,
· narušená štruktúra rodiny – chýba jeden z rodičov, náhradná rodina, dlhodobá absencia jedného z rodičov napr. choroba, alebo práca mimo bydliska,
· postavenia žiaka v rodine – veľa súrodencov v rodine /väčšie pracovné zaťaženie/, jedináčik/rozmaznávanie/,
· egoizmus a nezrelosť pre rodičovstvo – nepriaznivá rodinná klíma napr. časté hádky, fyzické násilie.
Na navodenie zmien v rodinnej výchove je potrebná spolupráca rodiny a školy. Z pohľadu pedagogickej psychológie je práca s neprospievajúcimi žiakmi a ich rodinami v náplni pedagógov, výchovného poradcu a v prípade vážnejších problémov školského psychológa . Spolupráca školy a rodiny s neprospievajúcim žiakom je často ťažká a neúčinná.
4.Ďalšie okolnosti :
· nevyhovujúce sociálne prostredie v ktorom žiak žije – nevhodní kamaráti, gangy, skupiny požívajúce alkohol, drogy,
· nevhodné sociálne a materiálne podmienky školy – preplnenosť tried, nevhodné prostredie triedy, školy, skladba triedy /pohlavie, schopnosti žiakov/,
· nadmerné trávenie času žiaka – pri počítači, televízii, sledovanie nevhodných programov, hranie agresívnych hier, nevhodné “chatovanie“... .
Možnosti odstraňovania neprospievania žiakov
- základnou zásadou je presné a objektívne zistenie príčin,
- neprospievanie žiaka treba ako problém celej jeho osobnosti,
- pri práci s neprospievajúcim žiakom je dôležitý pedagogický optimizmus a akceptácia žiaka,
- pedagóg musí používať vhodné metódy a individuálny prístup k žiakovi, napriek dodržiavaniu tejto zásady, nie je možné každé zaostávanie odstrániť.
- z psychologického hľadiska je dôležité, že nie je potrebné sa vždy len zamerať na prospech. Z hľadiska hodnotenia žiaka treba hodnotiť aj iné stránky osobnosti žiaka, ktoré sú pozitívne a oceniť aj malý pokrok v učení .
Konkrétne opatrenia
Pre žiakov so slabými rozumovými schopnosťami:
· znížiť učebné nároky,
· posilňovať samostatnosť myslenia,
· pri preverovaní vedomostí – predĺžiť čas odpovede,
· oceniť aj malé pokroky v učení,
· slabšie výsledky žiakov v učení nahrádzať ich zapájaním do praktických a záujmových činností.
Pre žiakov s medzerami vo vedomostiach:
· zistiť, ktoré učivo žiak zanedbal, alebo zameškal /choroba/a pomocou didaktických testov , opakovaním učebnej látky doplniť,
· posúdiť, či žiak látku dobehne sám. alebo potrebuje pomoc,
· navrhnúť postup ako učebnú látku doplniť,
· zabezpečiť doučovanie, doučovať iba podstatné veci,
· doučovanie spolužiakmi treba robiť na základe dobrovoľnosti a pod dohľadom učiteľa.
Pre žiakov s nedostatočnou motiváciou:
· zistiť, ktorých predmetov sa negatívny vzťah týka,
· pokúsiť sa zistiť príčiny demotivácie – či sú v žiakovi, v rodine, v učiteľoch, v náročnosti učiva,
· vytvoriť žiakovi príjemnú klímu, venovať mu pozornosť, poskytnúť v prípade potreby pomoc a vytvárať príležitosti aby žiak mohol zažívať pocit úspechu,
· motiváciu navodzovať aj znižovaním nárokov na memorovanie učiva – poskytnúť žiakom možnosť povedať svoj názor, prejaviť tvorivosť,
· ukázať prepojenie učiva na prax .
Pre žiakov s nedostatkami v učebných návykoch:
· rozvíjať u žiakov vôľu a návyky potrebné pre správne učenie,
· pravidelne kontrolovať domáce úlohy, viesť žiaka k dodržiavaniu noriem a pravidiel,
· učiť žiaka organizovať si čas - vytvoriť si denný a týždenný režim, čas rozvrhnúť na povinnosti, záujem a odpočinok,
· osvojiť si technológiu učenia – naučiť sa štruktúrovať učivo, učiť sa podstatné veci,
· rozvíjať autoreguláciu, rozhodnosť, vytrvalosť – učiť ich, aby si sami zadávali úlohy a následne ich plnenie kontrolovali,
· plnenie úloh je potrebné kontrolovať taktne, ale dôsledne, čím postupne rozvíjame u žiaka sebakontrolu.
Predchádzanie neprospievaniu a jeho odstraňovanie je jednou zo základných úloh PPs, lebo mnohé príčiny neprospechu žiaka sú práve z oblasti psychológie.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Psychologická analýza neprospievania žiakov, školská úspešnosť | Referát | 612 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#didaktická skladba vyučovania #Neúspešný žiak v škole #kategórie didaktickej skladby výučby #subjektivne a objektivne priciny #Príčiny a prejavy ADHD, ADD #príčiny neprospievania žiakov #autoregulácia učenia #slaboprospievajúci žiaci #typologia žiakov podľa porúch správania #metody na rozvoj tvorivého myslenia #prospievajúci a neprospievajúci žiaci #motivacia k uceniu #charakteristika skupiny žiakov #sociálny problém v rodine a dieta adhd #dysgrafia #koko žžiakov ma byť v triede #žiaci a ich vzťahy navzájom #neúspešný žiak #praca s romskym dietatom v skole #psychosocialne prostredie v pedagogikeDiskusia: Psychologická analýza príčin neprospievania žiakov
Pridať nový komentárVygenerované za 0.020 s.