Prezentácia – obhajoba (projektov, SOČ, seminárnych a iných prác...)

Prezentácia – obhajoba (projektov, SOČ, seminárnych a iných prác...)

Ako zostaviť prezentáciu?

Tri pravidlá pri stavbe prezentácie:

·  povedz im, čo im povieš  =  úvod (postupujete podobne ako pri písaní práce  -  je to  krátke  predstavenie  toho, o čom budete hovoriť  -  predstavte si, že je to krátky reklamný šot)
·  povedz im to  =  jadro (popíšte svoju prácu v logickej súvislosti  =  poviem problém, skutočnosť a potom ju rozvediem  -  ako pomôcka vám poslúži štruktúra práce, aj keď pri prezentácii je niekedy lepšie, keď sa kapitoly vymenia  -  ale to už musíte posúdiť samy...)
·  povedz im, čo si im povedal  =  záver (tak ako v úvode, zhrnutie opäť celú prácu, ale inými slovami  -  pridáte, čo očakávate od svojej práce, čo vám táto práca priniesla, čo s ňou bude v budúcnosti a pod.)
   Prezentáciu si musíte pripraviť osobitne  =  nemôžete mať pred sebou prácu a čítať z nej.

Prezentácia je samostatná činnosť a často je tou najdôležitejšou  =  dobrý projekt je možné
zlou prezentáciu „zabiť“ , ale zlý projekt je možné dobrou prezentáciou zachrániť.

Prezentácii je potrebné venovať ešte väčšiu pozornosť ako samotnej práci  =  prácu ste písali
Sami, v kľude, ale pri prezentácii vystupujete pred publikom (komisiou) a ste pod tlakom.       

Úvod na záver 

-  Je vždy dobré začať so systematickou stavbou jadra prezentácie a o úvode premýšľať až neskôr. (je to podobné, ako pri samotnej práci  =  ak máte pripravený celý text, ľahšie sa vám k nemu pripojí úvod a záver).
-  Úvod nám vyplynie z toho, čo obsahuje hlavná časť, a navyše sa pri práci na jadre  uvoľníme a máme aj väčší odstup od témy.
  Jadro  
-  postupuj podľa jednotlivých kapitol a vyber z nich to najzaujímavejšie  (občas sa ti môže stať, že logické sa ti zdá prehodenie kapitol – urob to, ale dobre si to premysli).
-  prezentácia nie je vymenovanie faktov a údajov, ale pútavé rozprávanie o tom, čo sme vymysleli a čo chceme ponúknuť
-  môžeš použiť slová a vety, ktoré nie sú priamo v projekte
-  jednotlivé kapitoly oddeľ pri prezentácii obrázkom, príkladom – nie názvom ďalšej kapitoly
-  vyhýbaj sa veľkému nahromadeniu dát a čísiel – tie vidíme v projekte

Vyskúšajte si na maturite prípravu prezentácie na kartičkách, ako to vidíte u moderátorov v televízii-
Na každú kartičku si napíšte ucelené bloky textu.
Je to prehľadnejšie, ako súvislý text na jednom papieri  = samozrejme, že prácu s kartičkami si musíte vyskúšať a natrénovať.

SAMOTNÁ  PREZENTÁCIA  -  OBHAJOBA
Podľa čoho spoznáte, či je vaša prezentácia dobrá? Mala by napĺňať tri základné princípy:
1. Podaj výkon  na prezentáciu sa musíš pripraviť, vyskúšať si ju (ak nemáte potrebné prezentačné zručnosti, napr. ak čítate z listu a uspávate publikum monotónnym prejavom, je jedno, ako dobrý je váš obsah do hláv publika sa nedostane)  dôležitý je tvoj štýl podania prezentácie  -  štýl zaváži nielen v písomnom prejave, ale aj pri hovorenom slove (nemusíš byť herec alebo komik, ale rozhodne musíš vystupovať zasväteným, pútavým a zanieteným spôsobom, ak chceš, aby ťa počúvali) 2. Informuj prezentácia musí mať dobrý a solídny obsah (podávaj informácie, ktoré publikum ešte nemá a rob to tak, že ich ľahko pochopia a udržia v pamäti) 3. Meň  prezentácia musí meniť život publika   (využi všetky svoje komunikačné zručnosti, aby si publikom motivoval, nútil zamyslieť sa, naviedol ich k riešeniu problému, provokoval otázky, rozosmial ich...)

A na čo treba dať pozor?
Prezencia  =  zjav prezentátora musí zaujať a podporiť správu, ktorú chce povedať  (k prezentácii narodeninovej party sa možno hodí nejaký kostým, čiapka...  -  ale prezentácia solídneho súkromného podniku si vyžaduje seriózne oblečenie...)
Podanie  =  nemusíte byť herci a nepotrebujete deklamovať, ale potrebujete vytvoriť dojem „človek hovorí k človeku“. To sa najjednoduchšie dosiahne osobnými výpoveďami k téme alebo malými anekdotami ale pozor, humor musí byť obrátený voči vám, nie voči publiku či tretím osobám!
Emocionálna odozva  =  pri príprave prezentácie si dajte pozor, akú emocionálnu reakciu u publika predpokladáte vaša prezentácia ju totiž následne vyvolá!  Ak do prezentácie vstupujete s pocitom vydedenca, prejaví sa to na vašej reči tela, polohe hlasu i na výbere slov a to, čo ste chceli v prezentácii povedať, nakoniec z nej vypadne... Neospravedlňujte sa. Nerozprávajte o svojej prezentácii. Pokúste sa o otvorenú diskusiu (samozrejme, len u menších skupín) a oslovujte životné skúsenosti a postrehy svojho publika.  Vystupujte natoľko autenticky, ako len dokážete (napr. cez rozprávanie o osobných postojoch k téme =  ja si myslím, podľa mňa....).

Zaujímavé momenty a zbabrané momenty  =  niektoré vyjadrenia sa nám podaria, publikum zareaguje na ne priaznivo. Zapamätajte si ich môžete to cielene využiť v najbližšej prezentácii.  Iné vyjadrenia sa nám celkom nepodaria tie si treba tiež zapamätať a po skončení prezentácie analyzovať, čo sme mohli urobiť inak. Len ak sa naučíme rozborom vlastného vystúpenia budovať svoju citlivosť voči dobrým a zlým momentom, budeme vedieť efektívne rozvíjať svoje prezentačné zručnosti.
Ešte jedna vec je pri rozbore zaujímavých a zbabraných momentov je dôležitá: nikdy si nefixujte, ako to nabudúce nechcete spraviť Váš mozog urobí to, čo mu kážete. Ak v duchu stále počuje slovo, ktoré nechcete použiť, ako to má vedieť? Jednoducho si ho zafixuje a vy sa tohto slova nikdy nezbavíte!
Príťažlivosť v očiach priaznivcov  =  potrebujete, aby vám publikum prikyvovalo. Zvyšuje to sebadôveru, dynamika prezentácie stúpa. Spriaznenosť vytvoríte apelovaním na rovnaké skúsenosti, na podobné životné situácie alebo na nedávne zážitky. Aby ste boli príťažliví pre svojich priaznivcov, nepotrebujete presviedčať potrebujete dodať nové a zaujímavé informácie.
Príťažlivosť v očiach nepriaznivcov  =  v  každom publiku sa nájde ak nejaký skeptik alebo človek, ktorému „nesadnete“. Iná je však situácia, keď vystupujete pred publikom, ktoré vám nie je naklonené, a potrebujete ho presvedčiť.  Zostavte si dopredu zoznam ich pravdepodobných názorov a potom tieto názory oslovujte a neutralizujte príkladmi a príbehmi z reálneho života, s reálnymi ľuďmi, na ktorých sa môžete hocikedy odvolať. Možno okamžite nepresvedčíte, ale aspoň u publika nepriaznivcov vyvoláte dojem, že hovoríte približne rovnakou rečou a stojí za to počúvať vás.
(tieto rady nie sú určené len k maturitnej skúške, ale dúfam, že vám pomôžu aj v budúcnosti)

Čoho sa vyvarovať
Rýchla reč  =  skutočne existuje zopár ľudí, ktorí by v každom prípade mali hovoriť pomalšie  väčšina ľudí len potrebuje naučiť sa vkladať do hovoreného slova viac prestávok a odmĺk a v prechodoch medzi myšlienkami na chvíľku stíchnuť  -  ucelené myšlienkové sledy používajte ako celky, medzi ktorými je čas stíchnuť, umožniť publiku stráviť informáciu, prípadne umožniť, aby sa položila otázku.
Slovník  =  človek by nemal hovoriť, ako „zobák narástol“  -  ide o to, že na verejnosti sme vždy v nejakej role a čo sa od nás očakáva, je rolové správanie  -  keď ho  porušíme, nikoho nebude zaujímať, aký bol náš úmysel  -  zlyhali sme.  Možnože považujeme za zábavné či trendové používať vulgarizmy medzi kamarátmi alebo v rodine. Možnože si takto niekedy ventilujeme stres. (čo si budeme čo rozprávať…)  Ale v okamihu, keď stojíme pred publikom, aj keby to bol len jediný človek, stojíme pred ním ako nadriadený či podriadený, ako poradca či učiteľ, ako priateľ, ako predavač, ako dodávateľ... Vtedy naše osobné vyjadrovacie preferencie musia ísť stranou. Potrebujeme vystupovať z pozície tej roly, v ktorej sa práve nachádzame.
Jazyk  =  hovoriť by sme mali jazykom, ktorý je zrozumiteľný, prípade jazykom toho, kto nás počúva  =  iný bude výber jazykových prostriedkov (napr. pred maturitnou komisiou sa snažíme používať odborné výrazy, ktoré dokazujú naše vedomosti, ale ak budeme hovoriť napríklad o motivácii pre deti, výber jazykových prostriedkov musí byť zrozumiteľný pre danú vekovú skupinu).

Vizuálne pomôcky Keď už je konštrukcia prezentácie spravená, treba sa rozhodnúť, či a ako použiť vizuálne pomôcky.  Toto rozhodovanie sa robí vždy s ohľadom na poslucháča.
Človek je schopný zapamätať si len 20% toho, čo počuje, ale až 50% toho, čo vidí.
Vizuálne pomôcky používame vtedy, keď chceme na niečo upriamiť pozornosť poslucháča alebo umocniť slovný prejav, vyvolať záujem alebo ilustrovať nezáživné číselné údaje.  Pri ich zostavovaní treba dbať na to, aby neboli obrázky preplnené priveľkým množstvom údajov.   
V číselných diagramoch nie je vhodné použiť viac ako 30 čísel, ale niekedy je už 10 priveľa. čísla by mali byť zaokrúhlené, aby neobsahovali viac než päť cifier, inak pozornosť poľaví.
Nepreťažujme poslucháča!
-  Od poslucháča, účastníka prezentácie očakávame, aby v jednej chvíli  zachytil a samozrejme spracoval hovorené slovo  -  mimiku a gestikuláciu  -  písané slovo  -  obrázky  -  čísla  -  diagramy atď.
-  Všetky oslovujú odlišné zmysly a sú sprostredkované viacerým kódovaním (reč, čísla, obrázky...).
-  Výskumom mozgu sa zistilo, že dekódovanie reči prebieha z väčšej časti v ľavej polovici veľkého mozgu, kým dekódovanie obrazov v pravej polovici veľkého mozgu.
-  Pokiaľ nám vystačí kapacita "pracovnej pamäte", môžu súčasne pracovať obidve polovice mozgu a výsledky ich spracovania sa spoja do jedného zmysluplného celku. Kapacita našej "pracovnej pamäte" však, žiaľ, nie je veľmi veľká.
-  To znamená, že ak je poslucháč, ktorý je súčasne aj divákom, zaplavený veľkým množstvom informácií, čoskoro sa jeho "pracovná pamäť" preťaží.
-  K tomu príde vždy vtedy, keď rečník v kuse hovorí a zároveň prezentuje jeden slajd za druhým.
-  Vtedy sa v mozgu nastaví !dominancia vizuálneho vnemu“, to znamená, že človek sa orientuje len na vnímanie toho, čo vidí. Sluchom vníma už len minimum alebo celkom nič a mozog "spí".

Z uvedených skutočností vyplývajú dva didaktické aspekty, ktoré je nutné dodržať pri práci s vizuálnymi pomôckami:
-  Rozdelenie práce v mozgu nám poskytuje obrovské možnosti, ktoré možno účinne využiť.
-  Na druhej strane si obmedzenosť "pracovnej pamäte" vyžaduje dôsledné zladenie hovoreného slova a zobrazených informácií.

Zladenie slova a obrazu   Použitie vizuálnych pomôcok uľahčuje poslucháčovi pochopiť a zapamätať si prednesené informácie. Ich použitie však musí byť dôsledné naplánované. Musia súvisieť s predneseným slovom a poslucháčovi musí byť v každom okamihu jasné, na ktorý vnem má upriamiť svoju pozornosť: či počúvať rečníka, alebo sa venovať zobrazenému. Pre správny priebeh prezentácie je preto nutné dodržať postupnosť nasledujúcich piatich krokov:
-  Ohlásiť vizuálnu informáciu objasniť súvis medzi počutým a videným.
-  Predviesť vizuálnu informáciu a nechať ju účinkovať, to znamená nechať poslucháčov, aby si ju pokojne prezreli. Pohľadom zistíme, kedy je možné upriamiť pozornosť poslucháčov znovu na rečníka.
-  Komentovať obrázok. Je dôležité, aby boli poslucháčom jasné všetky zobrazené prvky. Týka sa to predovšetkým grafických zobrazení.
-  Zabudovať videné do prednášky. Postupne upriamovať pozornosť poslucháčov na jednotlivé zobrazené elementy a ku každému podať vysvetlenie.
-  Ukončiť prezentovanie obrázku. Zhrnúť jednou vetou uvedené informácie a odstrániť obrázok (vypnúť projektor, prejsť na ďalší obrázok, zmazať tabuľu…)

PREZENTÁCIA  V POWER  POINTE
Čo sa týka textu, platia tie isté pravidlá ako pri klasickej prezentácii.
Prezentáciu prostredníctvom PowerPoint používajte len vtedy, ak ste zručný v práci s počítačom a CHCETE  TO  UROBIŤ.  PowerPoint je „hit“, ale vždy je nakoniec najdôležitejší prezentátor a jeho slovo.
Pozadie slajdu  =  keď sa rozhodujete, čo by ste chceli použiť ako pozadie, vezmite do úvahy: 
-  Podporte imidž svojej práce  (pozadie by malo korešpondovať s obsahom)  -  pozadie by malo byť optimistické a vysielať o vás pozitívne signály.
-  Pozadie by nemalo byť roztrieštené, plné pohybu, ktorý by rozptyľoval pozornosť publika.
-  Pozadie by ale nemalo byť nudné  =  malo by prezentáciu „ťahať“ ďalej, aby sa divák tešil na ďalší slajd.
-  Nepoužívajte veľa farieb  -  používajte jeden typ písma, aby si divák neunavil oči a neprestal slajdy sledovať.
-  Kombinácia farby písma a pozadia by mala byť navzájom vyvážená = kombinujte farby z farebného spektra, ktoré sú protiľahlé.

Text, text, text
Treba sa vyhýbať aj veľkému nahromadeniu dát. Prezentátorovi by mal zostať čas aj na hovorenie, nielen na klikanie. 
Ak použijete viac textu, nezabúdajte  =    Vhodné je použiť najviac 36 slov veľkým, výrazným a dobre čitateľným typom písma a tieto podať najviac v 6 riadkoch.
Ak si neviete poradiť, môžete práve  tu umiestniť len názvy kapitol  =  napríklad obrázok a názov témy, pekné pozadie a na ňom napísané charakteristika  =  tým pádom nemusíte hovoriť, názov kapitoly, ale rozprávate o jej obsahu.
 
-  Vyspelá technológia súčasnosti umožňuje pomocou počítača vyrobiť zložité grafiky a pútavé slajdy. Úloha rečníka je takto na jednej strane ľahšia, ale zároveň vznikajú nové problémy.
-  Koľko informácií má grafika obsahovať a hodí sa vôbec do plánovanej štruktúry vystúpenia?
-  Ako pripraviť a využiť vizuálne pomôcky?
-  Ako systematicky spája? a rozvíjať myšlienky a údaje, aby bola ich pôsobivosť maximálna?
-  Ako treba pripravený materiál predniesť?

Tri stavebné kamienky dobrej prezentácie
Prezentovanie je záležitosť, ktorej sa mnohí z nás nevyhnú. A aj keď nám obvykle poničí nervy a vystavuje nás stresu, vieme ho zvládnuť celkom elegantne ak sa budeme držať formulky PriPraV: priprav sa, praktizuj, vycibri.

Priprav sa  Za každou skutočne vynikajúcou prezentáciou stojí hodne plánovania, prípravy a koncentrácie na detaily.
-  Keď ste svoj program už zostavili, prekontrolujte ho, či myšlienky plynule nadväzujú jedna na druhú.
-  Ubezpečte sa, že v slajdoch nemáte pravopisné chyby. Je rozumné nájsť si niekoho, kto materiály pozrie po vás štyri oči vidia viac.
-  Preskúšajte si prezentáciu v prostredí podobnom na to, kde budete prezentovať „naostro“.  Ak používate multimédiá, zbehnite prezentáciu na zariadení rovnakom ako to, ktoré budete používať počas skutočnej prezentácie.

Praktizuj Okrem dobrých slajdov si efektívna prezentácia vyžaduje aj dobré osobné vystúpenie.
-  Preskúšajte si svoju prezentáciu niekoľkokrát. Ak budete vystupovať pred veľkým publikom, skúšajte rozhodne nahlas, postavte sa a prezentujte presne tak, ako to mienite urobiť pred publikom.
-  Snažte sa zbehnúť si prezentáciu vopred aspoň raz presne v tej miestnosti, kde budete prezentovať.
-  Pre osobné vystúpenie je rozhodujúce správne načasovanie, takže skúšajte si prezentáciu so stopkami v ruke.
-  Nečítajte priamo zo slajdov, ani sa nesnažte naučiť celú prezentáciu naspamäť. Radšej do slajdov dajte len kľúčové body, ktoré vás povedú cez vystúpenie alebo diskusiu. Takto dosiahnete, že pre publikum bude prezentácia živšia a príjemnejšia.

Vycibri Predstavte si prezentáciu ako javiskový akt. Spýtajte sa sám seba: „Keby som bol divákom, čo by som chcel na scéne vidieť? čo by som považoval za dobrú prezentáciu?“
-  Tak, ako u herca, vaše pohyby by mali byť cielené. Nebehajte hore-dole, nekníšte sa na mieste. Váš pohyb medzi pódiom a divákmi by mal byť hladký a sebaistý.
-  Ak chcete v priebehu prezentácie využívať techniku, musíte sa s ňou dobre zžiť ešte pred začiatkom prezentácie. Nič nie je trápnejšie a stresujúcejšie než zápasiť s odbojnou mašinou pod škodoradostnými pohľadmi divákov, ktorí by si vás mali vážiť...
-  Počas prezentácie si dávajte pozor na to, čo robia vaše ruky! Nestrkajte ich do vrecka. Používajte ich na zdôraznenie toho, čo hovoríte, ale negestikulujte príliš odpútava to pozornosť od vašich slov
-  .Vyhnite sa obávanému „éééé“ medzi jednotlivými myšlienkami. Je to zlozvyk mnohých ľudí. Radšej sa odmlčte, pozbierajte si myšlienky a hovorte ďalej, až budete na to pripravení.
-  Snažte sa vyžarovať všeobecnú sebadôveru a predovšetkým sa snažte vlastnú prezentáciu vychutnať!