Prameňom občianskeho práva je u nás:
– Ústava SR,
– Občiansky zákonník
–
Občiansky súdny poriadok (upravuje občianske právo procesné, t.j. postup súdov a účastníkov konania v občianskoprávnych
sporoch)
Občiansky zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy:
– osobného a majetkového charakteru medzi
fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a štátom,
- nemajetkového
charakteru (napr. ochrana autorských práv),
- súvisiace s ochranou osobnosti (napr. ochrana mena, súkromia, atď.).
Občianske právo
upravuje občianskoprávne vzťahy, ktorých predmetom sú veci, majetkové práva a iné hodnoty.
Veci môžu
byť:
hnuteľné – hociktorá vec, s ktorou môžeme pohnúť,
nehnuteľné – pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.
Účastníci občiansko-právnych vzťahov – fyzické a právnické
osoby.
Fyzickou osobou je každý človek od narodenia. Narodením vzniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Dôležitá je však
spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, t.j. vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti,
ktorú fyzická osoba získava až dosiahnutím plnoletosti. Táto spôsobilosť môže byť odobraná podľa •10 OZ na základe rozhodnutia súdu
a to pri:
a) duševnej chorobe,
b) pri nadmernom požívaní alkoholu, alebo iných omamných látok.
Právnická osoba
–
Vzniká dňom zápisu do obchodného a iného registra (napr. register obcí, register nadácií a pod.). Môže ňou byť:
a) viac
fyzických osôb,
b) účelové združenie majetku – fondy, nadácie...
c) jednotka územnej samosprávy – obec, VUC,
d) iné subjekty,
o ktorých to ustanoví zákon (napr. banky, televízia, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové organizácie).
Občiansky
zákonník upravuje zastúpenie:
1) zo zákona (rodič – dieťa),
2) na základe rozhodnutia štátneho orgánu
(opatrovníctvo),
3) na základe plnomocenstva.
Občiansky zákonník rieši problematiku:
– Ochrany
osobnosti
– Vecné právo - Práva vlastníkov (vlastnícke právo)
- Dedenie
-
Záložné právo
- Zádržné právo
– Záväzkové právo (typy zmlúv)
Ochrana
osobnosti
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä na ochranu:
– života a zdravia,
– občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti,
– súkromia,
– svojho mena, prejavov osobnej povahy (listy, zápisníky, podobizne, snímky, zvukové
záznamy).
Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby smú sa zhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.
Ak bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby, má právo na:
– primerané zadosťučinenie (napr. verejné
ospravedlnenie),
– náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
Občianske právo upravuje:
a) právo vecné
b) právo
záväzkové
Právo vecné
Do vecného práva patrí napr. právo vlastnícke. Vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a narábať s nimi. Všetci vlastníci majú rovnaké
práva – rovnaká ochrana štátu.
Práva vlastníkov:
– Právo držať predmet svojho vlastníctva – vlastník je
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať (napr. rodinný dom, auto...).
– Právo predmet vlastníctva užívať a požívať jeho plody
a úžitky (napr. úrodu zo záhrady, úroky z vkladov...).
– Právo nakladať s vlastníctvom (napr. dať do prenájmu...).
– Právo
na ochranu vlastníctva – vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Vlastníctvo bytov
a nebytových priestorov, vlastníctvo štátu upravuje osobitný zákon.
Povinnosti vlastníkov:
Povinnosť vlastníka
zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, nesmie nad primeranú mieru obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok, prípadne nešetrne
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme
bola na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak sa nedá účel dosiahnuť inak (napr. v prípade požiaru
môžu požiarnici vstúpiť na pozemok).
Vo verejnom záujme je možné vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť (napr. výstavba
diaľnice).
Spoluvlastníctvo – vlastníctvo jedného predmetu viacerými osobami. Spoluvlastníctvo môže byť:
podielové – keď každý má určitý podiel,
bezpodielové – existuje iba v manželstve.
V bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Vlastníkmi sa môžeme stať
(spôsoby nadobúdania vlastníctva):
a) kúpnou zmluvou
b) dedením
c) darovaním
d) rozhodnutím štátneho orgánu
e) iným
spôsobom – vydržaním (ten, kto má hnuteľnú vec v držbe 3 roky a nehnuteľnú 10 rokov v dobrej viere)
Dedenie
1) zo zákona – vtedy, keď poručiteľ nezanechal závet, kto a v akom pomere bude dediť. Podľa zákona sú
dedičia rozdelení do 4 skupín:
1. skupina – poručiteľove deti a manžel/ka (manžel/ka dedí vždy polovicu, druhá polovica sa dedí
rovnakým dielom medzi manželom/kou a deťmi),
2. skupina – keď poručiteľ nemal deti, tak dedí manžel/ka + poručiteľovi rodičia + tí,
ktorí s poručiteľom žili 1 rok v spoločnej domácnosti,
3. skupina – súrodenci poručiteľa + tí, ktorí s poručiteľom žili 1 rok
v spoločnej domácnosti,
4. skupina – prarodičia poručiteľa a ich deti.
Ak sa nikto nenájde, tak dedičstvo pripadá
štátu.
2) zo závetu – môže ho napísať každý, kto je spôsobilý na právne úkony, mladistvý len vo forme
notárskej zápisnice.
a) holografický – napísaný vlastnou rukou, treba napísať deň, mesiac, rok, podpis, nevyžadujú sa svedkovia a ani
overenie,
b) alografický – nie je napísaný vlastnou rukou, ale na počítači, stroji, môže ho napísať aj iná osoba. Musí obsahovať
okrem vyššie uvedených skutočností aj podpisy 2 svedkov a notárske overenie (v prípade nevidomých musia byť traja svedkovia a vyžadujú sa
podpisy tých, ktorí závet dotyčnému prečítali, písali).
V závete musí potomkom pripadnúť aspoň toľko, koľko by im pripadlo podľa
zákona.
3) zo zákona a zo závetu
V tej časti, kde je závet neplatný, dedí sa zo zákona.
V závete poručiteľ
nemôže vynechať potomkov (sú to neopomenuteľní dedičia). Vydedenie nie je súčasťou závetu – je to osobitná listina
o vydedení.
Poručiteľ môže vydediť potomka len v štyroch prípadoch:
a) ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch,
b) ak o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka,
d) ak trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ chce poručiteľ vydediť aj potomkove deti, musí to v listine
uviesť.
Dedičstvo sa dá do jedného mesiaca odmietnuť.
V tejto časti Občiansky zákonník upravuje aj:
Záložné
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho nesplnenia je zákonný veriteľ oprávnený domáhať sa
uspokojenia zo založenej veci.
Zádržné právo môže uplatniť ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju
zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je povinný tú vec vydať.
Vecné bremená
obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti a má individuálne
určený obsah. Povinnosť vyplývajúca z vecného bremena môže spočívať v povinnosti v prospech oprávneného subjektu:
a) niečo
strpieť (napr. čerpanie vody zo studne za účelom polievania cudzej záhrady),
b) niečoho sa zdržať (napr. neoplotiť časť záhrady pri
svojom dome),
c) niečo konať (napr. udržovať studňu na svojom pozemku aj pre potreby tretích osôb).
Vecné bremená vznikajú spravidla
na základe zmluvy – písomne, môžu vzniknúť súdom schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, ale aj rozhodnutím príslušného
orgánu (stavebné povolenie). Niekedy môžu vzniknúť zo zákona (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Vecné bremená sa
zapisujú do katastra nehnuteľností a s vkladom je spojený ich vznik, zmena a zánik.
Záväzkové právo
Predmetom
záväzkového práva sú záväzkové vzťahy, ktoré možno vymedziť ako vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a
dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Typy zmlúv podľa Občianskeho zákonníka:
Kúpna
zmluva
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú:
– zmluvné strany – predávajúci a kupujúci,
– predmet kúpy –
môže byť vec hnuteľná alebo nehnuteľná (napr. predaj a kúpa bicykla, auta, bytu, pozemku a pod.),
– kúpna cena – jej výška sa
určuje dohodou v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
– spôsob platenia kúpnej ceny (napr. v hotovosti, na účet,
v mesačných splátkach a pod.),
– dohoda o prechode vlastníckeho práva (napr. zaplatením kúpnej ceny, zaplatením prvej splátky
a pod.),
– ďalšie ujednania (napr. oboznámenie s technickým stavom veci, so znaleckým posudkom, s vadami a pod.),
– miesto
a dátum, podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, musí sa
kúpna zmluva uzavrieť písomnou formou.
Darovacia zmluva
Účastníkmi sú darca a obdarovaný. Darovacou zmluvou darca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť. Účinnosť nadobudne registráciou na notárstve.
Zmluva o dielo
Účastníkmi sú objednávateľ
a zhotoviteľ diela (podnik, živnostník). Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi, že vykoná dohodnuté dielo za
dohodnutú cenu na svoje nebezpečenstvo (napr. zhotovenie vodovodnej prípojky, úprava záhradných priestorov).
Nájomná
zmluva
Účastníkmi sú prenajímateľ a nájomca. Nájomnou zmluvou prenajímateľ ponecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne užíval, alebo z nej bral úžitky.
Predmetom nájmu môžu byť veci hnuteľné a nehnuteľné, ale aj časť veci, prípadne jej
súčasť. Nájomné – pod ním rozumieme odplatu za prenechanie určitej veci na užívanie. Poskytuje sa predovšetkým vo forme peňažnej, ale
nie je vylúčené jeho plnenie vo forme naturálnej.
Zmluva o ubytovaní
Dáva objednávateľovi právo, aby mu
ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutý čas alebo na čas vyplývajúci z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (napr.
ubytovanie na školskom výlete).
Poistná zmluva
Poistnou zmluvou sa poisťovateľ (poisťovňa) zaväzuje poskytnúť
v dohodnutom rozsahu plnenie, ak nastane poistná udalosť (napr. dopravná nehoda, zranenie). Poistenec je povinný platiť poistné. Poistiť
možno majetok (pre prípad jeho poškodenia, straty, odcudzenia), fyzickú osobu (pre prípad zranenia, smrti) alebo zodpovednosť za škodu.
Osobitným druhom poistenia je sociálne poistenie – verejnoprávne poistenie občanov pre prípad choroby, úrazu, staroby a pod.
Ďalšie
zmluvy – zmluva o preprave osôb a nákladu, zmluva o vklade, zmluve o úschove, zakladateľská zmluva, zámenná
zmluva...
Občianske súdne konanie
Práva a povinnosti vyjadrené v Občianskom zákonníku môžu byť
občanmi súdne vymáhané pri občianskom súdnom konaní. Toto konanie je právom stanovený postup pre rozhodovanie sporov v súkromnoprávnej
oblasti. Riadi sa Občianskym súdnym poriadkom. Podľa Občianskeho súdneho poriadku sa prerokovávajú všetky záležitosti okrem
trestných činov. Popri občianskoprávnych vzťahoch sú predmetom konania aj záležitosti z oblasti obchodného, rodinného a pracovného
práva.
Konanie sa začína na návrh toho, kto sa domáha rozhodnutia, teda na základe žaloby. Obvinenie vznáša poškodená strana, a nie
štát, ako v trestnom práve. Účastníci konania sú si rovní. Účastníkmi konania sú:
– navrhovateľ (žalobca) –
ten, kto sa dožaduje naplnenia svojich práv,
– odporca (žalovaný) – ten, od ktorého sa požaduje, aby splnil svoje
povinnosti.
Občianskoprávne spory sa nemusia riešiť iba súdnou cestou, ale môžu skončiť aj zmierom – keď sa strany dohodnú, vtedy súdu len oznámia, že uzavreli zmier.
Sankcie:
a) uvedenie vecí do pôvodného stavu
b) náhrada škody
c)
satisfakcia nemajetkovej ujmy – verejné ospravedlnenie
V samotnom konaní rozhoduje súd rozsudkom, prípadne uznesením. Proti rozhodnutiu
súdu možno uplatniť opravné prostriedky:
riadne (odvolanie) – pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,
mimoriadne (obnova konania,
dovolanie) – po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.