Vznik práva a jeho podstata
Autor: julka
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 04.10.2009
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 629 slov
Počet zobrazení: 13 634
Počet zobrazení: 13 634
Tlačení: 836
Uložení: 828
Uložení: 828
Jednou z významných tak individuálnych, ako aj sociálnych potrieb človeka je potreba sociálneho života. Tú možno uskutočňovať v skupine ako je rodina, kmeň, národ, štát či iné spoločenstvo vymedzené územím. Záujmom, jazykom a tradíciou alebo iným kritériom. Človek je tvor spoločenský tým, že jednotlivec nadobúda atribúty človeka len v podmienkach života spoločnosti, ale aj tým, že človek neexistuje a nemôže existovať mimo ľudskej spoločnosti. Aristoteles „zoon polítikon“ – človek je od prírody štátotvorná bytosť.
„Ubi societas, ibi ius“ – Kde je spoločnosť tam je aj právo (Cicero)
Existencia práva sa spája s existenciou spoločnosti a štátu. Spočiatku bolo právo súčasťou sakrálnych pravidiel, Božím hlasom, ktorý ľuďom sprostredkovali proroci, veľkí zákonodarcovia. Najvýznamnejší vládca starobabylonskej ríše Chammurapi (+ 1686 pred n.l.) je označovaný za autora kódexu, ktorý je najznámejšou zbierkou zákonov starého Orientu. Základ kódexu tvorili semitské právne normy („oko za oko, zub za zub“). Chammurapiho zákonník bol vytesaný klinovým písmom na kamenné stély.
Kontinentálnu čiže európsku právnu kultúru ovplyvnili ústavy starých gréckych miest – polis, či už spartská, alebo aténska.
- ostrakizmus (črepinový súd) hádzali sa črepiny a potom vyhostenie na 10 rokov z Atén
- Rimania členili právo na verejné a súkromné
- Kresťania mali kanonické právo
- 10 – 12 str. právnické školy Glosátori a Komentátori prispievali k rozvoju rímskeho práva
- Magna charta libertatum 1215 zmluva medzi kráľom a šľachtou
- Hugo Grotius – úlohou štátu je ochrana práva
- J.Locke – delenie štátnej moci na súdnu, zákonodarnú a federatívnu (zahraničnopolitickú)
- Nadväzuje Montesquieua delí moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
- 1787, americká ústava
- 1789, Deklarácia práv človeka
- 1804, napoleónsky Code civil (občiansky zákonník)
- 19 str. do popredia sa dostáva pracovné právo
Právo je jeden z normatívnych systémov. Spravidla sa udáva, že od iných normatívnych systémov sa právo odlišuje:
- možnosťou štátneho donútenia;
- monizmom práva (v určitom čase v určitej entite platí len jedno právo);
- štátom uznanou formou práva.
Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie.
Prameň práva je zdroj poznania a existencie práva chápaný v materiálnom a formálnom zmysle. Patria sem právne normy (zákony a pod.), právne obyčaje, súdne precedensy a medzinárodné dokumenty (zmluvy i zásady).
V materiálnom zmysle (hovoríme o materiálnych prameňoch práva) sú podmienky života spoločnosti ktoré ovplyvňujú tvorbu práva. Takýmito kauzami môžu byť geografické, medzinárodno-politické, demografické, technologické podmienky a pod. Sú to rôzne svetové, národné, spoločenské a regionálne impulzy, udalosti a skutočnosti, prírodné, demografické, ekonomické, politické, ekologické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré majú vplyv na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, a z ktorých tvorba práva vychádza. Materiálne pramene práva poskytujú odpoveď na otázku, odkiaľ sa právo v spoločnosti vzalo. Ako príklad môžeme uviesť materiálne pramene v oblasti práva poisťovníctva. Zákony upravujúce oblasť poisťovníctva nie sú prijímané len tak, bez dôvodu. Ich zmysel a účel určuje určitá udalosť, skutočnosť, ktorá potrebu ich prijatia vyvoláva. Napríklad, skutočnosť, že existujú dopravné nehody a katastrofy spôsobilé privodiť veľké škody či už na majetku ale aj na zdraví, životoch a na životnom prostredí, je materiálnym prameňom (aj) v oblasti poisťovníctva. Spoločnosť na tieto skutočnosti nevyhnutne reaguje, keďže má záujem na odškodnení obetí, resp. na tom, aby sa škody minimalizovali a aby nevznikol stav, že za škody nezodpovedá nikto. Ďalší príklad na materiálny prameň práva súvisí s aktuálnym globálnym problémom terorizmu. Právne normy na ochranu spoločnosti pred teroristickými útokmi, ako sú napríklad sprísňujúce sa pravidlá leteckej dopravy, obmedzenia pohybu alebo vstupu v osobitne chránených letiskových priestoroch a pod., pramenia z tohto vysoko škodlivého rozmáhajúceho sa globálneho fenoménu.
Vo formálnom zmysle je prameňom určitá konkrétna forma práva. Tu rozlišujeme najmä:
- normatívne právne akty
- právne obyčaje
- precedensy
- právnu náuku
pričom posledné tri majú okrem anglo-amerického právneho systému skôr postavenie pomocných foriem a to najmä pri tvorbe, aplikácii a výklade práva.
„Ubi societas, ibi ius“ – Kde je spoločnosť tam je aj právo (Cicero)
Existencia práva sa spája s existenciou spoločnosti a štátu. Spočiatku bolo právo súčasťou sakrálnych pravidiel, Božím hlasom, ktorý ľuďom sprostredkovali proroci, veľkí zákonodarcovia. Najvýznamnejší vládca starobabylonskej ríše Chammurapi (+ 1686 pred n.l.) je označovaný za autora kódexu, ktorý je najznámejšou zbierkou zákonov starého Orientu. Základ kódexu tvorili semitské právne normy („oko za oko, zub za zub“). Chammurapiho zákonník bol vytesaný klinovým písmom na kamenné stély.
Kontinentálnu čiže európsku právnu kultúru ovplyvnili ústavy starých gréckych miest – polis, či už spartská, alebo aténska.
- ostrakizmus (črepinový súd) hádzali sa črepiny a potom vyhostenie na 10 rokov z Atén
- Rimania členili právo na verejné a súkromné
- Kresťania mali kanonické právo
- 10 – 12 str. právnické školy Glosátori a Komentátori prispievali k rozvoju rímskeho práva
- Magna charta libertatum 1215 zmluva medzi kráľom a šľachtou
- Hugo Grotius – úlohou štátu je ochrana práva
- J.Locke – delenie štátnej moci na súdnu, zákonodarnú a federatívnu (zahraničnopolitickú)
- Nadväzuje Montesquieua delí moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
- 1787, americká ústava
- 1789, Deklarácia práv človeka
- 1804, napoleónsky Code civil (občiansky zákonník)
- 19 str. do popredia sa dostáva pracovné právo
Právo je jeden z normatívnych systémov. Spravidla sa udáva, že od iných normatívnych systémov sa právo odlišuje:
- možnosťou štátneho donútenia;
- monizmom práva (v určitom čase v určitej entite platí len jedno právo);
- štátom uznanou formou práva.
Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie.
V materiálnom zmysle (hovoríme o materiálnych prameňoch práva) sú podmienky života spoločnosti ktoré ovplyvňujú tvorbu práva. Takýmito kauzami môžu byť geografické, medzinárodno-politické, demografické, technologické podmienky a pod. Sú to rôzne svetové, národné, spoločenské a regionálne impulzy, udalosti a skutočnosti, prírodné, demografické, ekonomické, politické, ekologické a iné podmienky života spoločnosti, ktoré majú vplyv na vytváranie nových resp. dotváranie a zmenu už existujúcich právnych pravidiel, a z ktorých tvorba práva vychádza. Materiálne pramene práva poskytujú odpoveď na otázku, odkiaľ sa právo v spoločnosti vzalo. Ako príklad môžeme uviesť materiálne pramene v oblasti práva poisťovníctva. Zákony upravujúce oblasť poisťovníctva nie sú prijímané len tak, bez dôvodu. Ich zmysel a účel určuje určitá udalosť, skutočnosť, ktorá potrebu ich prijatia vyvoláva. Napríklad, skutočnosť, že existujú dopravné nehody a katastrofy spôsobilé privodiť veľké škody či už na majetku ale aj na zdraví, životoch a na životnom prostredí, je materiálnym prameňom (aj) v oblasti poisťovníctva. Spoločnosť na tieto skutočnosti nevyhnutne reaguje, keďže má záujem na odškodnení obetí, resp. na tom, aby sa škody minimalizovali a aby nevznikol stav, že za škody nezodpovedá nikto. Ďalší príklad na materiálny prameň práva súvisí s aktuálnym globálnym problémom terorizmu. Právne normy na ochranu spoločnosti pred teroristickými útokmi, ako sú napríklad sprísňujúce sa pravidlá leteckej dopravy, obmedzenia pohybu alebo vstupu v osobitne chránených letiskových priestoroch a pod., pramenia z tohto vysoko škodlivého rozmáhajúceho sa globálneho fenoménu.
Vo formálnom zmysle je prameňom určitá konkrétna forma práva. Tu rozlišujeme najmä:
- normatívne právne akty
- právne obyčaje
- precedensy
- právnu náuku
pričom posledné tri majú okrem anglo-amerického právneho systému skôr postavenie pomocných foriem a to najmä pri tvorbe, aplikácii a výklade práva.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Predmet občianskeho práva | Učebné poznámky | 274 slov | |
Systém práva, Odvetvia slovenského práva | Učebné poznámky | 346 slov | |
Ľudské práva a slobody | Učebné poznámky | 69 slov | |
Realizácia a aplikácia práva v spoločnosti | Referát | 1 027 slov | |
Právo základy | Učebné poznámky | 411 slov | |
Verejné právo | Učebné poznámky | 76 slov | |
Právo a právna sila | Referát | 367 slov | |
Politológia a právo – vypracované otázky | Ostatné | 6 768 slov | |
Pojmy právo, právna norma | Učebné poznámky | 129 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#podstata a štruktúra politického systému #pravo #spoločenská podstata človeka #glosátori a komentátori #tvorba prava a prMENE prava #právne skutočnosti #hugo grotius #code civil #velke pravne systemy #základy práva #3618-vznik práva #podstata ludskych prav a slobod #potreba vzniku práva #pramene prava #podmienky vzniku prav #právo a iné normatívne systémy #vznik prava #podatata a funkcie prava #Chammurapi #právne skutočnosti a individuálne právne aktyDiskusia: Vznik práva a jeho podstata
Pridať nový komentárVygenerované za 0.019 s.