Ľudské práva a sloboby

Ľudské práva a sloboby
Ľudské práva sú oprávnenia, priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú  plne využívať. Nové chápanie  dieťaťa ako aktívneho subjektu a statusu jedinečnej a neopakovateľnej bytosti a nositeľa základných práv našlo svoje vyjadrenie už v Deklarácii práv dieťaťa, ktorá bola vyhlásená  dňa 20. novembra 1959 , ale veľmi konkrétne a záväzne bol dňa 20. novembra 1989 v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý vychádza z princípu  najvyššieho záujmu dieťaťa.

Na Slovensku boli prijaté tieto práva:
1.Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia
2.Právo na zdravý telesný a duševný rozvoj ,aby sa v slobodných dôstojných podmienkach zdravým a normálnym  spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne .
3.Právo na meno a štátnu príslušnosť
4.Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby
5.Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí
6.Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť
7.Právo na bezplatné vzdelávanie a zotavenie
8.Právo na prednostnú ochranu a pomoc
9.Právo na ochranu pred zanedbávaním a krutosťou
10.Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva

Rodina je základnou  spoločenskou jednotkou. Jej štruktúra a funkcia sa v priebehu vývoja menila. Predtým mala  veľký počet členov a prostriedky na obživu a aj ochranu si zaobstarávala sama. Migrácia, demokratizácia, emancipácia žien  a s ňou najmä vzdelanie a zamestnanie žien ovplyvnili vnútornú podobu rodiny. Stala sa závislá  od svojho prostredia a spoločnosti. Viac funkcií prevzala na seba spoločnosť, rodina sa tak stala zraniteľnejšou. Rodinná politika sa v súčasnosti zameriava na  jednotlivých členov rodiny – na ich práva a potreby.
 
Ľudské práva  a slobody patria medzi základné piliere demokracie. Ľudské  a občianske práva  sa vnútorne členia na  osobné práva a slobody , politické práva a slobody, sociálno – ekonomické práva a slobody , kultúrne práva.

Občianske práva a slobody V SR sú vymedzené v Ústave SR / 1.9. 1992/. Na globálnej úrovni sa o ochranu  a podporu ľudských práv  usiluje Organizácia  Spojených národov, na regionálnej úrovni Rada Európy . Rada Európy vznikla po druhej svetovej vojne  1949 v Londýne . Sídlom RE je Štrasburg.  Konkrétna činnosť rozvíja RE v oblasti spolupráce členských štátov na úseku hospodárstva, sociálnych vecí, vzdelávania, kultúry, športu, mládeže, zdravotníctva, oznamovacích  prostriedkov, ochrany životného prostredia, samosprávy miest a obcí. Jej členom sa môže stať každý  európsky štát  , ktorý prijme princíp právneho štátu a zaručí ľudské práva a základné slobody  všetkým osobám, ktoré podliehajú jeho právomoci. Rozhodovaciu právomoc v RE má Výbor ministrov, tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov. Výbor ministrov  diskutuje o politických aspektoch európskej spolupráce, obrane, ochrane ľudských práv  o všetkých problémoch  spoločného záujmu. Rozhodnutia Výboru ministrov  sa odovzdávajú vládam vo forme odporúčaní , prípadne dohovorov . Rozhodnutia musia byť schválené dvojtretinovou väčšinou hlasov. Niektoré dôležité  odporúčania adresované vládam musia byť prijaté  jednohlasne. Poradným orgánom RE je parlamentné zhromaždenie , ktoré je poradným orgánom  a skladá sa z predstaviteľov delegovaných štátov. Vďaka nezávislosti sa zaoberá širokým okruhom dôležitých tém, vrátane  problémov súčasnej spoločnosti  a rôznych aspektov medzinárodnej politiky. Výsledky rokovaní  ovplyvňujú ministrov  pri činnosti. Parlamentné zhromaždenie spomedzi všetkých členov – poslancov si volí prezidenta / tri ročné obdobia/, generálneho tajomníka, viceprezidentov. Poslanci parlamentu sú zastúpení v úmernom počte od počtu obyvateľstva a politického rozvrstvenia v jednotlivých krajinách . Zastúpené by mali byť všetky hlavné strany v krajine.  Na dosiahnutie práva sa vytvorili: Európska komisia pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súdny dvor je kompetentný garantovať občanom EÚ ochranu ľudských práv a slobôd. Európsky parlament menoval do novej inštitúcie Únie ombudsmana, ktorý prijíma sťažnosti  v akejkoľvek veci  patriacej do oblasti  aktivity EÚ. Aktivity RE vedú k vypracovaniu európskych dohovorov a dohôd, na základe  ktorých sa upravujú  a harmonizujú zákony členských štátov. Oficiálnym jazykom  sú angličtina a francúzština.

Európska Únia
Najvyšším orgánom EÚ je  ER / európska rada / , ktorá sa schádza každý polrok v predsedajúcej krajine. Členmi ER sú predsedovia vlád jednotlivých členských štátov , predsedníctvo sa strieda po 6 mesiacoch. Jej úlohou je zaistiť kooperáciu európskej politiky, prijímať základné smery vývoja a rozhodnutia. Jej rozhodnutia musia byť schválené Radou EÚ / Rada ministrov EÚ / , ktorá sa schádza každý mesiac, aby prerokovala všeobecné otázky. Je zostavená z príslušných ministrov členských štátov. Jej úlohou je koordinovať všeobecnú hospodársku politiku EÚ, prijímať a rozhodnutia a nariadenia , spolu s EP schvaľovať legislatívne akty. Výkonný orgán EÚ má sídlo v Bruseli . Európsky parlament je jedinou medzinárodnou inštitúciou , ktorej členovia sú volení v priamych všeobecných voľbách občanmi členských štátov. Poslanci sú volení na 5 rokov , nezastupujú štát, ale politickú stranu. Najvyšším súdom EÚ je Súdny dvor EÚ,ktorého úlohou je úlohou jej zabezpečiť  rešpektovanie aplikácie práva Únie  a interpretáciou zmlúv.