IV. Mladší školský vek

IV. Mladší školský vek

Trvá od nástupu dieťaťa do školy, to je od 6 do 9/10 rokov. Vstup do školy- významný vývinový medzník v živote dieťaťa.
 

Pripravenosť dieťaťa na vstup do školy:

V SR je povinná školská dochádzka pre všetky deti, ktoré k 1.9. dovŕšia 6 rokov. Školská zrelosť- úroveň telesného a psychického vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu bež ťažkosti sa zúčastňovať spoločného vyučovania v triede. Posudzujú ju učiteľky v MŠ, ZŠ pri zápise, pediater a v prípade podozrenia, že dieťa ešte nie je zrelé aj psychológ. V prípade, že psychológ zistí, že dieťa ešte nie je zrelé odporučí odložiť školskú dochádzku o rok. Telesná pripravenosť- úroveň telesného vývinu, ktorý umožní dieťaťu bezproblémovo návštevu školy, nepoškodí jeho zdravie a nespôsobí mu telesné deformácie. Dôležitá je aj dobre vyvinutá jemná motorika a zrakovo motorická koordinácia. Psychická pripravenosť- stupeň poznávacích procesov, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zvládnutie školských požiadaviek.

Posudzuje sa podľa týchto kritérií:
1. zrelosť mozgu a CNS- nezrelé dieťa sa prejavuje: zvýšenou unavenosťou, citovou labilitou, neschopnosťou prispôsobiť sa školskému prostrediu- vývin CNS určuje aj lateralitu rúk, rozvoj motorických funkcií (rýchlosť, sila, koordinácia rúk, nôh, celého tela), senzo-motorickej koordinácie a manuálnej zručnosti;
2. skúma sa zrakové a sluchové vnímanie dieťaťa;
3. rozvoj poznávacích procesov (myslenie);
4. rozvoj autoregulačných kompetencií (ide o emocionálnu stránku);
5. sociálna pripravenosť.
 
Telesný vývin:
Ide o prvé obdobie „vytiahnutosti“ (medzi 5.-7. rokom). Hlava v porovnaní k telu je malá a končatiny dlhé- rastú rýchlejšie. Zakrivenie chrbtice nie je ešte ukončené, hrozia deformácie. Dieťa narastie 6-8 cm. za rok a priberie 2-3 kg. za rok. Mladší školský rok- najzdravšie obdobie (spôsobené pravdepodobne dostatočným pohybom).
 
Psychický vývin:
Nadobúda vplyvom školy novú kvalitu.
Vnímanie a pociťovanie- zdokonaľuje sa. Medzi 6-15 rokom sa zvyšuje zraková ostrosť (pre zaujímavosť až 60%) aj rozlišovanie farieb (až o 40%). Vnímanie času sa zdokonaľuje až v 8. a 9. roku.   
Pozornosť- zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má dieťa problém s udržaním a sústredením pozornosti. Na konci obdobia prevláda úmyselná pozornosť nad spontánnou pozornosťou.
Pamäť- zdokonaľuje sa vplyvom učenia, opakovania a skúšania. Zlepšuje sa slovno-logická pamäť, vzrastá rozsah bezprostrednej aj dlhodobej pamäti. Na konci obdobia sa rozsah pamäti zdvojnásobí. Do popredia sa dostáva úmyselná pamäť, klesá význam mimovoľnej pamäti.
Myslenie- je slovno-logické a konkrétne, ale začína sa rozvíjať už aj abstraktné myslenie. Vie riešiť kauzálne vzťahy (keď..., potom...). Dochádza ku generalizácii- zoskupovanie predmetov podľa spoločných znakov. Slovná zásoba sa strojnásobí. Dieťa sa vyjadruje zložitejšie, vie časovať, skloňovať a tvorí súvetia. Osvojuje si písanú reč.
Predstavy a fantázia- predstavy sú citovo zafarbené, týkajú sa konkrétnych predmetov a dejov z ich života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom- eidetické predstavy. Fantázia je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10-11 rokov strácajú.
 
Mimopoznávacie oblasti:
Do psychického života dieťaťa vstupujú viac učitelia a spolužiaci. Dieťa si začína viac uvedomovať seba. Je to jedno z najťažších období v živote dieťaťa. Prevláda radosť, aktivita, hra, učenie, chýba strach a úzkosť.
 
Emócie a city:
Sú bezprostredné, intenzívne, často impulzívne (nemá kontrolu nad svojimi citovými reakciami). Strach úzkosti sa týkajú väčšinou školy známok a reakcii rodičov.
 
Socializácia:
Prebieha intenzívne, dieťa po nástupe do školy preberá na seba rolu žiaka aj spolužiaka, v triede si buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, vznikajú priateľstvá, ale aj nepriateľstvá, učí sa komunikovať aj s učiteľom- autoritou.
 
Autoregulácia a hodnotový systém:
Dieťaťu začínajú povinnosti, ktoré musí dodržiavať v súvislosti so školou. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote- nadobúda vedomie vlastnej hodnoty. V 1. roč. ešte nevie prekonávať prekážky, ľahko sa nevzdáva, rozplače sa, ľahko sa nechá odpútať- preto je potrebné upevňovať u dieťaťa vôľu a sebaovládanie.
 

Duševná hygiena:

Psychohygiena- je to vedný odbor, ktorý sa zaoberá problematikou duševného zdravia. Psychohygiena- spôsob života, v ktorom sa človek systematicky a cieľavedome stará o svoje duševné zdravie.
Hlavné spôsoby udržiavania duševného zdravia:
1. neustála starostlivosť o duševné zdravie- sledovanie a analýza duševného zdravia detí a zmien, ktoré by mohli viesť k psychickým problémom- a to permanentne;
2. dobre organizovaný režim dňa- zdravá výživa, dostatok spánku a pohybu, nepoškodzovanie duševného zdravia toxickými látkami;
3. zdravé životné prostredie;
4. budovanie priateľských vzťahov s rovesníkmi, učiteľmi a rodičmi;
5. predchádzanie stresu, preťažovaniu žiakov, odbúravanie strachu;
6. sociálna podpora a poradenstvo- treba kontaktovať psychológa v prípade náznakov narušenia psychického zdravia.
Narušenie psychického zdravia sa prejavuje neurózou (človek intenzívne a neprimerane prudko reaguje na podnety- zrýchlená reč; nesústredenosť; nepozornosť; hyperaktivita; výbuchy hnevu alebo plaču a afekty- príliš prehnané výraze v tváre).

Následky neurózy:
poruchy spánku; poruchy prijímania potravín; tiky (mimovoľné pohyby, alebo zášklby svalových skupín); obhrýzanie nechtov; bolesti hlavy; poruchy reči.
Rozlišujeme:
1. neurotické správanie- prejavuje sa len dočasne, napr.: pod vplyvom stresu a po jeho odznení sa správanie normalizuje;
2. neurózu- trvalá porucha, neurotické správanie sa tu prejavuje aj vtedy, keď človek nie je v strese.
ADHD (hyperaktivita)- porucha pozornosti a aktivity.
 
Príčiny neprospievania žiakov- školská neúspešnosť
Zo školského neúspešného žiaka, považujeme žiaka, ktorý má podpriemerný prospech.
Príčiny školskej neúspešnosti:
1. vzťah žiaka k školskej práci;
2. rodinná výchova a podmienky;
3. úroveň rozumovej vyspelosti žiaka;
4. osobnosť žiaka;
5. učiteľ a jeho vzťah k žiakovi.
Náprava sa nedá urobiť iba ovplyvnením jedného faktora, ale má sa robiť komplexne.
 
Poruchy správania
Existujú dve veľké skupiny:
1. poruchy uvedené v Medzinárodnej klasifikácie duševných porúch- sú intenzívne a závažné;
2. poruchy správania, ktoré sú menej závažné a dajú sa zvládať výchovnými opatreniami.
 
Ťažšie poruchy:
Do prvej skupiny patria:
a) syndróm ADHD- sú to hyperkinetické poruchy. Sú často spájané s poruchami pozornosti. Títo žiaci sa vyznačujú:
nadmernou činorodosťou, zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, nepozornosťou.
Často vyrušujú a sú nedisciplinovaní;
b) žiaci utlmení, pasívni, hanbliví, utiahnutí, so zníženou sociabilitou- žiaci majú strach. Môže prerastať do rôznych fóbií. Bývajú úzkostní, uzatvorení, majú nízku sebadôveru;
c) asociálne a delikventné správanie- prejavy výraznej nepriateľskosti; zlosti; vandalizmu; šikanovania; agresia.
Patrí sem:
agresivita, klamanie, ničenie vecí;
d) užívanie drog, fajčenie, alkohol, iné závislosti.
 
Ľahšie poruchy:
a) nedisciplinovanosť- žiak sa nechce podriadiť hlavne školskému poriadku, normám a pravidlám správania;
b) záškoláctvo- druh vyhýbavej alebo únikovej reakcie.
Príčiny:
strach pred zlyhaním, odpor voči škole.
Prejavuje sa ako zlý vzťah k učeniu, učiteľom a škole;
c) hostilita- ide o negatívny, nepriateľský postoj k spolužiakom a k ľuďom všeobecne.
Prejavuje sa:
používaním vulgarizmov, slovnými útokmi, urážkami, intrigami, ohováraním, ponižovaním.
 

Delenie porúch správania podľa toho, kde sa vyskytujú:

a) problémy správania v škole (šikanovanie, záškoláctvo, ničenie vecí);
b) problémy doma v rodine (hádky s rodičmi, súrodencami, nedisciplinovanosť);
c) problémy na verejnosti (drzé správanie, vulgarizmy, vandalizmus, fajčenie, alkohol).