Sociálna práca so seniormi

Sociálna práca so seniormi

MSP

Starnutie– proces, ktorým sa označuje komplex biologických, psychických a sociálnych procesov, ktoré prebiehajú v čase a nezvratne vedú k zániku organizmu.

Je charakterizované vlastnosťami:

- vnútorné- je geneticky naprogramované, ale jeho priebeh je ovplyvňovaný vonkajšími faktormi;

- nezvratné- zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť;

- starnutie je nerovnomerné- niektoré orgány, tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie;

- regresívne zmeny- sú spojené so stratami funkcie.

Starnutie je ovplyvňované:

- biologicky– dedičnosť, choroby;

- ekologicky– životné  prostredie;

- sociálne– rodina;

- zdravotno – hygienicky– výživa, životospráva, životný štýl;

- vplyvom životných podmienok.

Staroba– je výsledkom starnutia, spojená so špecifickými problémami, ekonomicky náročná, spojená s častou hospitalizáciou, obohacuje ľudskú spoločnosť.

Starobu rozdeľujeme:

1. včasná staroba– 60 – 74 rokov;
2. vlastná staroba– 75 – 89 rokov;
3. dlhovekosť– 90 a viac rokov.

Úlohy starostlivosti o seniorov:

- posilňovať zdravie a pohodu starého človeka, predchádzať chorobám;

- pomáhať seniorom viesť plnohodnotný a nezávislý život;

- zabezpečiť rovnováhu medzi zdravotnými a sociálnymi službami s cieľom, aby starý človek zostal čo najdlhšie v domácom prostredí;

- hospitalizovať a umiestňovať ho do sociálnych zariadení ak je to nevyhnutné;

- garantovať aby nedochádzalo k diskriminácii. 

Typy adaptácií na starobu:

1. konštruktívna osobnosť– akceptuje starobu, starnutie, hodnotí svoj život kladne, je aktívny akomunikatívny;
2. závislá osobnosť– osobnosť „na hojdacom kresle“, so starobou je spokojný len do istej miery, spolieha sa na ostatných, starobu považuje ako čas odpočinku a je pasívny;
3. defenzívna osobnosť– obnovená– títo ľudia sú veľmi aktívny, boja sa staroby, snažia sa stále pracovať, dokázať, že všetko ešte zvládnu;
4. hostilná osobnosť– prejavuje sa nepriateľsky, obviňuje ľudí za svoje neúspechy, reagujú mrzuto. Týmto ľuďom často hrozí izolácia. Hľadajú vinníkov za svoje neúspechy, sú nepriateľský voči mladým ľuďom a stále ich kritizujú;
5. nenávistná osobnosť voči vlastnej osobe– hostilný typ ale nenávisť obracia voči vlastnej osobe, pripisuje si viny za svoje neúspechy – depresie, úzkosť.

Imidž starých ľudí– je daný sociálnym statusom, sociálnou rolou v spoločnosti, je ovplyvňovaný sociálnymi kontaktmi, komunikáciou, konfliktami.

Stereotypné názory:

- ekonomicky závislí od štátu;

- neproduktívni;

- málo flexibilní;

- apatickí.

Za rizikové osoby sa pokladajú:

- osoby vo veku nad 80 rokov;

- osamelé alebo ovdovené staré ženy, muži;

- inštitucionalizovaní starí ľudia;

- starí ľudia žijúci v izolácií;

- bezdetní starí ľudia;

- starí ľudia so zdravotným hendikepom;

- starí ľudia s minimálnym príjmom.

Choroby vo vyššom veku:

Hypertenzia– vysoký krvný tlak, postihuje 1/3starých ľudí, liečba vyžaduje pravidelné sledovanie tlaku, dodržiavanie diéty, pravidelné užívanie liekov;

Degeneratívne ochorenie kĺbov a kostí– ARTRÓZY– výrazne zhoršujú kvalitu života, zhoršuje sa sebaobsluha a často bývajú príčinou sociálnej pomoci;

Choroby dýchacieho systému– zápaly pľúc, rozdutie pľúc– domáce podávanie kyslíka;

Cukrovka– je veľmi vážnou a často vyskytujúcou sa chorobou v starobe, má dlhodobý priebeh/celoživotná liečba, Následky: slepota, choroby ciev a nervov, amputácie;

Rednutie kosti– OSTEOPORÓZA– zvyšuje riziko zlomení, častejšie sa vyskytuje u žien, pretože hustotu kostí zvyšuje ženské pohlavné hormóny, ktorých produkcia sa výrazne znižuje v klimaktériu;

Infekčné choroby– sú problémom najmä u starých ľudí žijúcich v inštitúciách a v zlých podmienkach.

Psychické poruchy:

1. zmätenosť– porucha vedomia, zapríčinená poškodení činnosti mozgu. Príčiny: vonkajšie- alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia, alebo vnútorné- zlé prekrvenie mozgu. Môže byť sprevádzaná halucináciami, ilúziami;

2.depresie– depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu, spomalené pohyby, reč, smutný dojem, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť, nezáujem o okolie;

3.demencie– najviac vyskytujúci sa typ demencie je Alzheimerov typ– vyvolaný poškodením ciev zásobujúcich mozog. Demencie poškodzujú poznávacie kognitívne funkcie mozgu- chápavosť, úsudok, pamäť. Prvým prejavom, ktorý si okolie všimne je porucha novopamäti, ďalšou je hľadanie vhodných slov.

Najčastejšie praktické problémy starostlivosti o dementné osoby:

1. problémy komunikácie– bežné ťažkosti pri komunikácií:

- pacient hovorí veci, ktoré nie sú pravda (musím skoro vstávať, idem do práce); pacient hovorí a pýta sa stále na to isté;

- pacient nemôže prestať hovoriť o minulosti;

- pacient niečo začne hovoriť a zabudne čo chcel povedať;

- má ťažkosti pri sledovaní TV programu;

- kričí a hnevá sa bez zjavnej príčiny.

1. poruchy správania– sú pre okolie pacienta najviac zaťažujúce a bývajú jednou z hlavných príčin umiestnenia do ústavov;
2. poruchy v príjme potravy– ročne priemerne schudnú o 5kg,čo zapríčiňujú poruchy prehĺtania, zvýšený energetický výdaj spôsobený nepokojom;
3. problémy bezpečnosti– vyžadujú si celodenný dohľad, dôležité je vybaviť plynové sporáky poistkami.

Sociálna starostlivosť– sociálna pomoc:

Sociálna starostlivosť– je zrkadlom každého štátu, je individuálne zameraná, neobmedzuje sa len na zásahy do hmotnej oblasti, ale aj do biologickej, duševnej, kultúrnej, vyžaduje multiodborný a tímový prístup. Sociálna starostlivosťzávisí od systému sociálneho zabezpečenia, ktorý tvorí sociálne poistenie, sociálna podpora, sociálna pomoc– ktorá zahŕňa aj zriaďovanie zariadení sociálnej starostlivosti.

Sociálna núdza – je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov.

Formy sociálnej pomoci pre seniorov– prispievajú k zmene života ľudí, k ich prispôsobeniu sa k svojmu okolia a k integrácií do spoločnosti.

Predstavujú:

- sociálne dávky;

- peňažné príspevky na kompenzáciu;

- sociálne služby.

Peňažné príspevky:

- jednorazové peňažné dávky- poskytuje ich obec, pri nemožnosti zabezpečenia potrieb;

- príspevok na úpravu bytu- poskytuje ich ÚPSVaR, pri nevidomosti, ťažkosti s pohybovým ústrojenstvom;

- príspevok na spoločné stravovanie pri sociálnej odkázanosti- poskytuje obec;

- peňažný príspevok  na zaopatrovanie;

- príspevok na individuálnu dopravu- ÚPSVaR.

Sociálne služby– sú špecializované činnosti, ktoré majú predovšetkým zmierniť a pomôcť prekonať hmotnú a sociálnu núdzu.

Sociálne služby tvorí:

Opatrovateľská služba– poskytuje sa v domácom prostredí, ktoré si starý človek nemôže vykonať sám, ani mu pri nich nemôže pomôcť jeho rodina (nákupy, drobné upratovanie, hygiena).

Organizovanie spoločného stravovania– slúži pre seniorov, ktorému stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.

Prepravná služba- (sociálny taxík) slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.

Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb– poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu.

Patria sem:

Domov sociálnych služieb– zabezpečené stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Poskytuje: výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná, rehabilitačná činnosť,

Domovy dôchodcov – sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina.. Poskytuje sa tu: stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Presťahovanie starého človeka do inštitucionálnej starostlivosti predstavuje vážny zásah do ich života, preto často trpia maladaptačným syndrómom

Útulok – v ňom sa poskytuje starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia, zrušila sa ústavná, ochranná výchova. Poskytuje: prístrešie, zaopatrenie, poradenstvo, sociálna prevencia, stravovanie.

ZOS- Zariadenie opatrovateľskej služby.

PSY

Starnutie-  je vo vývine človeka obdobie, ktoré charakterizuje proces postupného zanikania funkcii organizmu so sprievodnými somatickými, sociálnymi a psychickými zmenami.

Staroba– je výsledkom starnutia, spojená so špecifickými problémami, ekonomicky náročná, spojená s častou hospitalizáciou, obohacuje ľudskú spoločnosť.

Starobu rozdeľujeme:

1. včasná staroba– 60 – 74 rokov;
2. vlastná staroba– 75 – 89 rokov;
3. dlhovekosť– 90 a viac rokov.

Telesný vývin : 

- postupné strácanie fyzickej sily, vytrvalosti, pružnosti, koordinácie pohybov- čo je spôsobené atrofiou svalov a postupným zanikaním funkcii aj ostatných orgánov;

- zmenšuje sa svalová hmota a jej výkonnosť;

- spomaľuje sa látková výmena a činnosť nervovej sústavy;

- znižuje sa hrmotnosť organizmu;

- vypadávajú a šedivejú vlasy, vypadávajú zuby;

- kože stráca pružnosť, prehlbujú sa vrásky, objavujú sa pigmentové škvrny;

- v kostiach ubúda vápnik, kosti sú krehké, skôr dochádza k zlomeninám, ktoré sa potom aj ťažšie liečia;

- zhoršuje sa činnosť pľúc, obličiek, pečene, srdca;

- oslabuje sa činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré z nich prestávajú úplne fungovať;

- v stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak;

- nervová sústavy je menej odolná voči záťažovým situácia, preto sa ľahko unaví;

- starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychický vývin:

Poznávacie procesy : 

- pomalé a nejasné vnímanie a orientácii v priestore;

- rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje;

- pamäť– oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre– starý človek si pamätá i udalosti z pred 10 rokov a krátkodobá pamäť je oslabená– človek si nepamätá kde si práve položil okuliare. Človek zabúda bežné veci, nepamätá si čo hovoril predtým a príhody opakuje, nevie si vybaviť mená ľudí.

Citová oblasť:

- starí ľudia dosahujú citovú zrelosť na základe skúsenosti z prežívania rozličných životných situácií;                    

– sú väčšinou zraniteľní, citovo labilnejší, citliví na uznanie, najmä od blízkych ľudí;                                                – prežívajú obavy, úzkosť a strach z rozličných chorôb, z možnosti úrazu, z budúcnosti a umierania;                   

– mnohí sa cítia opustení a neužitoční;                                                                                                                      - ťažšie sa vžívajú do situácie iných ľudí, ťažšie znášajú krivdu, nespravodlivosť, sú menej tolerantní k módnym výstrelkom;                                                                                                                                                               - sú egocentrickí, pozornosť ostatných sústreďujú na seba;                                                                                            - bývajú mrzutí;                                                                                                                                                           - v neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city;    

- veľmi intenzívne prežívajú úspechy a neúspechy svojich deti a vnúčat.

Sociálne vzťahy:

- obmedzujú sa na najlepších priateľov;                                                                                                                      - ak starý človek žije v domove dôchodcov, túži viac po samote a intímne lebo je presýtený vzťahmi;                        

- sociálne vzťahy sú obmedzované zdravým starých ľudí a možnosťou ich pohybom a cestovania;                     

– medziľudské vzťahy sa zhoršujú;

- zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedanstvo, podozrievavosť, detinskosť, so starým človek sa ťažšie vychádza;                                                                           - na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať, rozprávať sa o bežných veciach;                                                                                                                                                                                 - najdôležitejšie kontakty s deťmi, vnúčatami, rodinou, priateľmi.

Odchod do dôchodku- starí ľudia ho prežívajú ako ŠOK a TRAUMU, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a soc. status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť. Sloboda voľby sa preňho stáva zaťažujúcou.

Rozlišujeme 5 fáz adaptácie na dôchodok: 

1. fáza šoku- môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti apotešenia; z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastne aktivity; 2. fáza odpočinku a uvoľnenia- zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť;                                                                                                                                                          3. fáza prehodnocovania a rozčarovania- človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien;                                                                                                                                                         4. fáza reorientácia- seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania;                                                                                                                                                                            5. fáza rutiny- dosiahnutia stabilného život. Štýlu, kt. prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší. 

Osamelosť- jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného s partnerov a nasledujúca samota. Čím je človek starší tým horšie znáša smrť partnera.                                                                                 

Dôsledky straty partnera: 

- pocity osamelosti, prázdnoty, strata odvahy a životnej istoty;

- mení sa denný režim činností, človek musí prebrať aj činnosti, ktoré doteraz vykonával partner;                           

- zhoršená ekonomická situácia hlavne pre ženy;       

- smútok, depresia, sklesla nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi. 

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne: 

Muži: Potláčajú svoje city a emócie            

Ženy: smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac veci pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

SCR

Typy dôchodkov:

1. predčasný starobný dôchodok- dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe;
2. invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok- dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca;
3. vdovský dôchodok- dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/ manželke príjem;
4. sirotský dôchodok- dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi. Sirotský dôchodok zaniká dňom, keď dieťa dovŕši 26 rokov a prestane byť nezaopatreným dieťaťom;
5. výsluhový dôchodok- dôchodková dávka, ktorá patrí policajtom, hasičom, keď odpracuje 15 rokov má nárok na výsluhový dôchodok.

3 pamäťové cvičenia pre seniorov:

1. pexeso;
2. zoznamovacie hry;
3. abeceda.