Sociálna práca s klientom
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 3 689
Uložení: 247
Sociálna práca s klientom
MSP
Sociálny klient- je jednotlivec, ktorý sa ocitol v preňho neriešiteľnej situácii, ktorú aj spoločnosť považuje za sociálne problémovú.
Sociálny problém- je spoločenský, uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú spoločnosť označuje za ťažkú, nežiaducu, vyžadujúcu intervenciu. Odráža vnútorný stav spoločnosťou. Hovoríme o ňom až keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie.
Sociálny konflikt- určité protirečenia, ktoré vznikajú medzi dvomi či viacerými sociálnymi subjektmi. Je vždy namierený proti cieľom, hodnotám niekoho, alebo niečoho (proti niekomu- niečomu). Je zdrojom spoločenského napätia, výsledkom zlej komunikácie. Patrí sem napríklad: generačný konflikt (stará mama- vnučka).
Sociálna práca s klientom:
- začala sa rozvíjať koncom 19. storočia;
- k jej rozvoju prispeli hlavne organizácie, ktoré boli väčšinou cirkevného charakteru.
Spolok pre zlepšenie podmienok chudobných– USA, 19. st.- zaoberal sa otázkami chudoby. Jeho hlavným cieľom bolo: navštevovať chudobných v ich domovoch, podporovať ich, pomáhať im pri získaní práce, povzbudzovať k samostatnosti, poskytovať materiálnu pomoc.
Spolok charitatívnych organizácií– USA, 19. st.- tento spolok dal impulz na rozvoj individuálnej sociálnej práce. Taktiež zdôrazňoval význam návštev v domácnostiach.
Dobrovoľníci, ktorí prichádzali do domovov chudobných sa nazývali – rodinný inšpektori (vizitári). Zistili, že nie všetci chudobný sú rovnaký a treba k nim pristupovať podľa individuálnych potrieb.
Prvé práce:
Mary Richmondová- Sociálna diagnóza (Social Diagnosis);
Československo- manželia Krakešovci- psychologické vyšetrenie a psychogenetický rozhovor- zameranie nielen na sociálnu, hospodársku a zdravotnú situáciu klienta, ale aj vplyv dedičného prostredia.
Mária Krakešová – Došková– stanovila na základe diagnózy 2 typy klientov:
- utláčaní– ktorí sa poddali negatívnemu tlaku prostredia a nemali silu vzdorovať;
- nedisciplinovaní– usilujúci sa uniknúť tlaku a uspokojujú svoje potreby aj za cenu prerušenia zákona.
Etapy SP s jednotlivcom:
- Etapa oboznámenia sa s prípadom:
Do tejto etapy zaraďujeme:
- a) prvý kontakt s klientom;
- b) analýza prípadu;
- c) evidenciou.
- a) Prvý kontakt s klientom- telefonické dohodnutie stretnutia, prezeranie dokumentácie o klientovi, stretnutie sa na ulici, v domácom prostredí. Nedobrovoľný klient prichádza na základe súdneho rozhodnutia, čo môže výrazne ovplyvniť našu spoluprácu (nechať spolupracovať). V tejto etape využívame pozorovanie a rozhovor.
- b) Analýza prípadu- cieľom je osobná, rodinná analýza prípadne analýza širšieho prostredia.
- c) Evidencia- uvedenie záznamu o práci s klientom, vykonáva sa priebežne.
- Etapa sociálneho hodnotenia:
Do tejto etapy zaraďujeme:
- sociálna diagnostika- zameriava sa na:
- zhodnotenie situácie;
- zorientovanie v problémoch;
- v stanovení miery ich závažnosti;
- určenie poradia ich riešenia
- plán práce a výber vhodných metód- súčasťou tejto etapy je uzavretie kontraktu dohody – obsahuje potrebné informácie:
- kto s kým uzatvára zmluvu;
- čo je predmetom spolupráce;
- aké sú vzájomné podmienky spolupráce;
- na aké obdobie sa uzatvára;
- aké hlavé metódy sa použijú;
- dátum uzavretia zmluvy a podpisy účastníkov.
- Etapa sociálnej intervencie:
- zámerný a plánovitý vstup a zásah do klientovho problému;
- závisí nie len od problému, ale aj od potrieb, od možností, od predstáv, osobnostných predpokladov, jeho vzdelania, inteligenčnej úrovne;
- pri intervencií soc. pracovník používa ktorúkoľvek metódu – terapiu, rehabilitáciu, poradenstvo.
- Etapa ukončenia prípadu- dôvody ukončenia:
- ak je problém nevyriešený;
- nezáujem klienta o ďalšiu spoluprácu;
- neochota plniť dohodnuté povinnosti;
- porušenie pravidiel;
- zmeny bydliska klienta;
- zmena SP.
Rekapitulácia spolupráce- cieľ:
- povzbudiť klienta;
- poukázať na všetky jeho úspechy;
- utlmiť jeho prílišné nadšenie.
Dôležité je dohodnúť si ďalšie stretnutie po 6 mesiacoch čím klientovi dávame pocit, že nám nie je ľahostajný.
Profesionálny vzťah SP s klientom- úlohou SP je vytvorenie pozitívneho profesionálneho vzťahu. Tento vzťah ovplyvňujú SP a klient svojimi profesionálnymi a individuálnymi charakteristikami.
Rozoznávame vzťahy:
1.vzťah založený na partnerskom prístupe- ktorého znaky sú:
- formálnosť;
- trvanie vo vymedzenom čase;
- zameranie na cieľ.
SP je v tomto vzťahu pomáhajúci, usmerňujúci a vedie klienta k svojpomoci, rešpektuje klientove rozhodnutia, práva, má komplexný prístup ku klientovi. Klient túto pomoc prijíma a očakáva.
- vzťah založený na expertnom prístupe– nadradený vzťah, SP sám seba chápe ako experta s výnimočnou odbornosťou.
- vzťah založený na praktickom prístupe– SP využíva pri riešení osobné skúsenosti a vyznačuje sa nedôverou k teoretickým poznatkom.
Rozoznávame 2 prístupy pri práci:
- direktívny- SP riadi klienta, volíme ho vtedy, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Klient je v kríze- zmätený a preto potrebuje vedenie. Klient chce to, čo považuje za správne počuť aj od autority. Klient má nízku inteligenciu;
- nedirektívny- podporný, volíme ho vtedy, ak chceme dosiahnuť trvalú kvalitatívnu zmenu, je vhodnejší ale vyžaduje si veľa času a sily.
Hranice medzi pomáhajúcim a klientom- profesionálny vzťah medzi SP a klientom bude viesť, keď obe strany rozumejú význam hraníc. V dôsledku porušenia vznikajú negatívne situácie.
Chyby na svedomí SP:
- nadmerná pomoc – SP robí všetko za klienta, nerešpektuje jeho autonómnosť, klient nemôže byť zodpovedný za svoje konanie;
- obetovanie sa pre klienta– SP sa nadmieru vyčerpáva, klient je nesamostatný;
- splývanie s problémom – SP považuje klientov problém za svoj, empatia sa mýli s prehnaným súcitom;
- nepriepustnosť hraníc– porušenie tejto hranice môže nastať aj u klienta, SP aj klient sa chráni pred depresiami, svojou zraniteľnosťou, chladným prístupom.
Moc pridelená vrámci pomáhania:
- SP má inštitucionálne pridelenú moc- činnosť SP je ovplyvnená prostredníctvom noriem a zákonov. Vďaka takémuto postaveniu vstupuje do života klienta pozitívne (priznať dávku, poskytne pomoc), negatívne (nepriznať dávku);
- moc vznikajúca vrámci pomáhania- túto moc SP prideľuje klient.
Môže byť:
- a) prirodzená- klient prirodzene rešpektuje spoločné závery, rozhodnutia;
- b) riadiaca- klient sa podrobuje vedeniu bez potreby zaujať vlastné stanovisko.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Vymedzenie základného postupu práce s klientom | Referát | 1 391 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#direktívny rozhovor #nedirektívny rozhovor #dokumentacia v socialnej praci #nedirektívny prístup #mary richmondová #hry na osobnostný a sociálny rozvoj #prvy kontakt s klientom #ukončenie intervencie #sociálny klient a typy klientov #vztah klient a socialny pracovnik #osobnostný a sociálny vývin dieťaťa #socialna praca s klientom #ciel sociálnej rehabilitácie