Psychológia osobnosti

Psychológia osobnosti

Osobnosť je zväzok vlastnosti ktore si po case sami vybudujeme, a ktore mame dedicne.

Aj ked kazdy z nas je jedinecny a nenahraditelny a nenapodobitelny, kazdy z nas je ina osobnost:

TYPOLÓGIA OSOBNOSTI

1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od Hippokrata a Galena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:

SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/

– je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ

– rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály

CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/

– je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný

– má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe

FLEGMATIK /hlien = flegma/

– pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový

– reaguje pokojne aj v náročných situáciách

MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/

– uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý

– city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly

2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny

INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom

EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší

3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie

LABILITA – úzkosť, nepokoj, podráždenosť
STABILITA – pokoj, vyrovnanosť

I. FLEGMATIK – citovo stabilný introvert
II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert
III. CHOLERIK – citovo labilný extrovert
IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert

4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:

TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ

5. Typológia podľa Scheldona:

ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na ľudí
MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny
EKTOMORFNÝ TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený

Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú osobnosť.
Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.

ČRTY OSOBNOSTI

– črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť

– na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii

– napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže

– na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie

SCHOPNOSTI OSOBNOSTI

– sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti

– osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.

– schopnosti – špeciálne – verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť

– psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou

– percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať

– všeobecné – inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí
len so skúsenosťami

– IQ – inteligenčný kvocient

IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100

1. do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
2. 20 – 49 imbecilita – (20 – 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 – 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti
3. 50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť
4. 70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
5. 80 – 89 podpriemerná /subnormná/ inteligencia
6. 90 – 109 priemerná inteligencia
7. 110 – 119 nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
8. 120 – 139 vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)
9. 140 –> veľmi vysoká inteligencia (genialita)

VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU .

Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/

Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie

IDIOCIA – do 6 rokov nerozprávajú, nechodia

– telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko

– vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť

IMBECILITA - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky

– rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú
– nevedia písať, čítať

– buď sú neobratní, alebo hyperaktívny

– sú veľmi impulzívny

DEBILITA – ľahká / stredná / ťažká

– jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy

– majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne

– veľmi dobrá mechanická pamäť

– nemá rád zmeny

– nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť

– nepoužívajú cudzie výrazy

– pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý

MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI .

Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu

– keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu

Medzi základné motivačné vlastnosti patria: POTREBY
ZÁUJMY
POSTOJE
HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE

POTREBY +primárne biologické
psychické – sú pre niekoho sekundárne, pre niekoho primárne

– potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...

+sekundárne – sebauspokojenie, sebarealizácia, uznanie,...
ZÁUJMY – je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný kultúrnym prostredím

– formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek

– človek môže mať aj niekoľko záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu
NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť
POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali podnecovať

POSTOJE – je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety

– ovplyvňuje ich prostredie

– utvárajú sa už v detstve

– v dospelosti sa menia veľmi ťažko
ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)
VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE – hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka

– hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl

CITY A EMÓCIE .

– môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta

EMÓCIE – stoja nižšie ako city

– často súvisia s biologickými potrebami

– sú prudkejšie a kratšie ako city

CITY – vyššie, dlhodobejšie ako emócie

– prejavujú sa vnútorným zážitkom

– fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...

– vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)

– city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne

– schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka

– city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól

– ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu

delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:

1/ afekt – je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý

– rýchlo vznikne a rýchlo zanikne

– je sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči
NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou
PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou pamäti

2/ nálada – dlhotrvajúci stav psychiky

– podnetom nálady je vonkajšia udalosť

– náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady

– nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...

POVZNESENÁ – radosť, optimizmus
SKLESLÁ – smútok, depresia
ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť

3/ vášeň – veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť

4/ vyššie city – veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať

– sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti
DOBRÝ SKUTOK – morálny cit
ESTETICKÉ CITY – pri prežívaní krásy
INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové

PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES .

ZDRAVIE – podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:
Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj
Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi
Ak sú schopní zvládať požiadavky života

STRES – odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená

– 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti

– odpoveď – útek /flight/

– útok /fight/
STRESOR – podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres

ŠTÁDIÁ SRESU

Alarm – pohotovosť
Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres
Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm
STRESY: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,
prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...

ADAPTÁCIA NA STRES .

Neprimeraná /maladaptácia/

– ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť

– je to neprimeraná reakcia na stres

– napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres
–> rieši to alkoholom, krádeže,...

Primeraná – využívanie energetických rezerv

– nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov

– snaží sa o normálne stravovanie

– neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...

– dopraje si dostatok spánku

MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA .

– je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu

– je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia

– prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy

faktory prostredia
sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA

– dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)

– žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom
=> dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti

– na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA

VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA

1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení
2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca
3/ v účinku na pracovný výkon
4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/

ŽIVOTOSPRÁVA – základ starostlivosti o zdravie

– striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...

– dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU

ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV – pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.

– na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus

– poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA

– dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu
priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí

– niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,
hašterivosť, neprimerané postoje

– možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť

ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – napr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie

SEBAVÝCHOVA - /autoregulácia/

– človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy

– cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti

– dlhodobé, celoživotné úsilie