Sociológia - Kultúra

Kultúra
Termín kultúra  patrí v tomto storočí medzi veľmi frekventované a zároveň tým i mnohovýznamové, za kultúru sa považuje všetko čo vzniká  činnosťou človeka  a spoločnosti. 
Vznik človeka je predpokladom kultúry: človek je tvorcom kultúry, ale zároveň  bez kultúry by nemohol vzniknúť  dnešný  človek  ani samotná spoločnosť.
Kultúra je veľmi zložitý: spoločenský jav, proces, vzťah
Sociologické chápanie kultúry má viacero rovín:
Podľa  širšieho hľadiska  je kultúra komplex  tvorený aktívnou tvorivou  činnosťou ľudí, ktorá vedie  k osvojeniu sveta  .
Pre sociologické chápanie a skúmanie kultúry sú  charakteristické tieto momenty :

- podstatné v kultúre sú ľudské činnosti a hodnoty
- kultúra nie je vrodená, zdedená alebo inštinktívna, ale je naučená
- kultúra ako celok je kolektívnym produktom, vytvárajú ju ľudia, ktorí  sú v sociálnej interakcii
- kultúra a kultúrne hodnoty sa prenášajú z generácie na generáciu , kultúra ako celok  si zachováva určitú kontinuitu v čase, i keď jednotlivé prvky  kultúry môžu priebežne vznikať a zanikať  a vo vývoji  kultúry existujú i obdobia  a sféry s diskontinuitou
- kultúra je adaptívna,  teda je schopná na základe činnosti ľudí sa prispôsobovať vnútorným a vonkajším zmenám

adaptabilita - prispôsobivosť
Materiálna kultúra  je oblasťou, materiálneho bohatstva spoločnosti : je to súbor javov a procesov prípadne vzťahov vzťahujúcich sa na uspokojovanie materiálnych potrieb človeka.
Za najdôležitejšie prvky materiálnej kultúry sa považujú :

- prostriedky používané v materiálnej výrobe : pracovné nástroje ,stroje automaty, zložité technické aparatúry.
- spôsoby používania týchto prostriedkov :technológia práce s nástrojmi , technológia práce so strojmi
- produkty určené k uspokojovaniu výrobných potrieb  jednotlivca a spoločnosti :polotovar, umelo vytvorené materiály

· spotrebné predmety :potreby každodennej potreby krátkodobej spotreby, potreby dlhodobej spotreby ,umelé materiálne životné prostredie:
· rôzne stavebné diela
Duchovná kultúra  je oblasťou duchovného bohatstva spoločnosti: je to súbor javov, procesov a vzťahov  vzťahujúcich sa na uspokojenie duchovných potrieb človeka – súbor najrôznejších:Ideí, zvykov, inštitúcií, symbolov, predstáv, názorov. Špecifické miesto v duchovnej kultúre  majú spoločenské normy – ich sférou je normatívna kultúra / teda týka sa morálky a práva /
Kultúra vzhľadom k jedincovi plní veľa funkcií , uvádzame aspoň niektoré:
· humanizačná  alebo civilizačná a ich obsahom je poľudšťovanie človeka v spoločnosti
·  poznávacia ,výchovná alebo výchovno vzdelávacia
·  adaptačná alebo socializačná, alebo regulatívna
· kompenzačná funkcia
· rekreačná, zábavná funkcia
 
Rozmanitosť kultúr môžeme zaznamenať nielen pri skúmaní  rôznych spoločností , ale v rámci jednej spoločnosti.  Mnohé sociálne skupiny , ktoré  sú súčasťou spoločnosti  a podieľajú sa na jej hlavnej – dominantnej  kultúre  a zároveň si utvárajú vlastné skupinové hodnoty , normy, vzory správania , skupinovú ideológiu apod. , čiže v rámci dominantnej  kultúry spoločnosti  si vytvárajú  vlastnú kultúru – subkultúru. V dominantnej  kultúre spoločnosti  existuje umelecká kultúra -  kultúra elity a ľudová kultúra . Termín subkultúra má zväčša vystihnúť určité zvláštnosti súboru  kultúrnych prvkov typických pre menšie  skupiny  v rámci  jedného národa , jedného štátneho  útvaru , prípadne širšieho  spoločenstva. Známe sú napríklad subkultúry čínskych , židovských  a iných komunít  žijúcich mimo  vlasti , poznáme napr. subkultúry  rôznych skupín  mládeže , homosexuálov, subkultúry armády.
Niektoré skupiny si vytvárajú  hodnoty a normy, ktoré  sú v rozpore s hodnotami a normami, dominantnej skupiny  a tak vzniká kontrakultúra – kontrasná subkultúra , ktorá stojí proti dominantnej kultúre spoločnosti.
Kontakt medzi kultúrami je  je základom prenosu  kultúrnych prvkov – teda kultúrnej difúzie .

Prijatie týchto  kultúrnych prvkov  v iných spoločenstvách a ich integrácia do iných , odlišných kultúr  sa nazýva akulturácia.

Masová kultúra
I keď i v súčasnosti existujú rôzne  kultúry, dosť často  sa súčasne kultúra charakterizuje  súhrnne ako masová kultúra  tj. zvláštny typ kultúry, ktorá je prístupná, dostupná a určená najširšej  skupine ľudí bez rozdielu  pohlavia, veku, vzdelania, národnosti , profesie, polotického a náboženského  presvedčenia. Základnými znakmi masovej kultúry sú :
· masovosť- veľké množstvo  toho čo je predkladané alebo tých, ktorí to prijímajú
· štandardizácia  rovnakosť toho, čo je prijímané
Masová kultúra je kritizovaná za to , že je iba oddychovou záležitosťou, nepodnecuje myslenie , ale vedie k pasivite:
· odvádza človeka od jeho vlastného života
· privádza človeka do fiktívneho sveta, vymyslených hrdinov
· v súčasnosti pribúda čoraz viac násilných a brutálnych scén, čim sa otupí ľudské cítenie, zvyká jedinca na násilie  a brutalitu  ako na samozrejmé súčasti každodenného života
Názory na strane druhej, ktoré sú protikladné obhajujú súčasný  stále brutálnejší trend v masovej kultúre, pretože  práve tento spôsob považuje  ako najvhodnejší pre uvoľnenie  človeka a odpútanie sa od  bežných starostí  ako útočište človeka pred svetom  ktorému on nerozumie.
Názory mnohých sú veľmi rôznorodé  až protichodné , preto o masovej kultúre môžeme povedať, že môže byť dobrá i zlá, umelecká i gýčovitá, hodnotná a bezcenná  prínosná a škodlivá, záleží na konkrétnom diele, ktoré posudzujeme.