Biologická determinácia psychiky

Biologická determinácia psychiky

Biologickú determinovanosť (podmienenosť) psychiky predstavuje nervová sústava človeka.

Najmä žľazy s vnútornou sekréciou a celkový stav a rast telesného organizmu.

Nervová sústava človeka a jej činnosť

Základnou jednotkou je nervová bunka skladajúca sa z tela a výbežkov dvojakého druhu: dendrity a neurity.
Podľa uloženia a funkcie delíme nervovú sústavu človeka na:

1. Vegetatívna nervová sústava

– Riadi a zabezpečuje činnosť vnútorných orgánov a žliaz s vnútornou sekréciou.

– Pracuje nezávisle od našej vôle.

2. Periférna nervová sústava

– Skladá sa z receptorov, dostredivého (aferentného) a odstredivého (eferentného) nervstva.

– Receptory sú vlastne nástrojmi pociťovania, kým efektory sú orgánmi činnosti.

3. Centrálna nervová sústava

– Skladá sa z miechy, z predĺženej miechy a mozgu.

Základné nervové procesy prebiehajúce v nervovej sústave sú:

Vzruch

– Fyzikálno-nervový proces v nervovej bunke, ktorý vznikol premenou energie pôsobiaceho podnetu.

– Spôsobuje činnosť orgánov, v ktorých vzruch nastal.

Útlm

– Aktívny nervový proces, spôsobuje zníženie až zastavenie činnosti príslušných orgánov.

Základným prvkom v činnosti nervovej sústavy je reflex.

Zákonitá odpoveď organizmu na určitý vonkajší alebo vnútorný podnet.
Ak sa reflex uskutoční po vrodenej nervovej dráhe, nazývame ho nepodmieneným reflexom. Keď sa však v priebehu individuálneho vývinu vytvorí nová nervová dráha, hovoríme o podmienenom reflexe.

Vytváranie podmienených reflexov je elementárnym prípadom učenia. Podmienkou vytvárania podmieneného reflexu je tzv. posilňovanie. Podmienené reflexy, ktoré sa neposilňujú, vyhasínajú. Vyhasínanie tvorí základ zabúdania.

Žľazy s vnútorným vylučovaním (sekréciou)

Vylučujú hormóny priamo do krvi.

Telesný stav a rast organizmu
Vplýva na psychický stav človeka, ale aj na celkovú duševnú výkonnosť.
Celkový stav ovplyvňuje duševný život nepriamo, pri rozmanitých telesných defektoch môžu vyvolať v duševnom živote človeka rozličné komplexy menejcennosti.

Biologické potreby

Dýchanie, teplo, svetlo, potravu, odpočinok, bezpečnosť, zachovanie rodu a pod. Biologické potreby ovplyvňujú od narodenia psychický stav človeka, najmä emocionálne – vyvolávajú pocity spokojnosti alebo nespokojnosti.

Dôležitá je aj intenzita potrieb, ktorá nabáda človeka k rôznym činnostiam.
V dôsledku života človeka v spoločnosti dochádza k tzv. socializácii biologických potrieb. Človek ovláda intenzitu svojich potrieb, a taktiež upravuje spôsob ich uspokojovania.