Sociálna psychológia

Sociálna psychológia
 
·  Sociológia ako veda
Sociológia sa všeobecne definuje ako empirocko-teoretická veda o spoločnosti. Termín sociológia zaviedol v roku 1843 filozof Auguste Compte a ako veda začala fungovať koncom 19.storočia.
Pozostáva z 2 slov; societas (lat. spoločnosť) a logos (gréc. Veda, učenie, slovo)
-pozitívna veda =mala by obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potrvdiť alebo vyvrátiť na
základe faktov, pozorovaní a experimentov
 
VÝZNAMNÍ SOCIOLÓGOVIA
  -Karl Marx =za základ života spoločnosti považoval materiálnu  výrobu
  -Emil Durkheim =sústredil sa na sociálnu realitu, ktorú tvoria sociálne fakty, napr. právo,
  náboženstvo, jazyk, umenie, tradície, móda...
  -Max Weber =podľa neho je sociológia veda o sociálnom konaní jednotlivca
 
-METÓDY SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU:
 Sú rovnaké ako pri psychologickom výskume (t.j. pozorovanie, Rozhovor,dotazník, anketa, a pod.)
 Sociometrická analýza
  =meranie vzťahov v spoločnosti
  =skúma sa sympatia, antipatia a súdržnosť v malých skupinách
 Analýza textov
  =analýza historických písomných prameňov, rôznych druhov korešpondencie, atď.
 
SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM:
 1)vymedzenie výskumného problému
 2)štúdium literatúry
 3)formulácia výskumných hypotéz
 4)voľba metodiky výskumu
 5)zber empirických údajov
 6)analýza zozbieraných údajov
 7)formulácia zákrov

·  Socializácia
Človek sa narodí ako biologická bytosť a aby sa stal bytosťou spoločenskou, počas života musí prejsť procesom socializácie. Tá sa delí na primárnu a sekundárnu.
 
PRIMÁRNA SOCIALIZÁCIA
 =táto fáza prebieha v období detstva, kedy sa človek začína meniť z bytosti biologickej na
  bytosť spoločenskú
 =počas tejto fázy socializácie na človeka vplývajú okrem rodiny aj rôzne predškolské zariadenia
  a neskôr aj vzdelávacie inštitúcie
 =človek získava nové spoločenské hodnoty a učí sa rôzne vzory správania
 =učí sa sebakontrole v rôznych situáciách
 
SEKUNDÁRNA SOCIALIZÁCIA
=delí sa na socializáciu v produktívnom veku, post produktívnom veku a v starobe
=počas tejto fázy socializácie sa človek vyrovnáva s novými životnými situáciami ako napríklad
 manželstvo, výchova detí, postavenie v zamestnaní, atď.
 
Počas socializácie, a to hlavne sekundárnej, môže dôjsť k zmene hodnôt alebo noriem správania sa. Vtedy dochádza k RESOCIALIZÁCIÍ čoho negatívnym príkladom je človek páchajúci trestný čin.
 
Socializácia je výsledkom sociálneho učenia, ktoré má 2 formy:
1)NIŽŠIE FORMY
a)imitácia  =napodobňovanie (dieťa si umýva zuby)
b)identifikácia =stotožnenie sa (napríklad s naším idolom)
c)sugescia  =nesprávne a nekritické preberanie názorov bez overenie ich správnosti
d)citová nákaza =preberanie nálady istej skupiny ľudí bez toho, aby si uvedomovali, aký to má
následok
 
2)VYŠŠIE FORMY
 a)logický úsudok
 b)porovnávanie
 
·  Sociálne skupiny
Sociálna skupina predstavuje určitý počet osôb spojených pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov alebo pravidiel. Tieto osoby pociťujú prináležitosť ku skupine a aj ostatní ich pokladajú za členov tejto skupiny.
...teda aj:
Sociálna skupina je útvar, ktorý sa vyznačuje troma základnými znakmi a to sociálnou interakciou (vzájomným pôsobením), pocitom príslušnosti ku skupine a skupinovou identitou (totožnosťou).
 
Sociálne skupiny delíme:
1)PODĽA POČTU:
a)malé (rodina)
b)stredné (škola)
c)veľké (národ)
 
2)PODĽA ZAMERANIA A ORIENTÁCIE:
a)ekonomicko-biologická (rodina)
b)ekonomická (firma)
c)kultúrna (hudobné skupiny)
d)politická (politické strany)
 
3)PODĽA VZŤAHOV, SÚDRŽNOSTI A DôKAZOV:
a)primárna (rodina)  sekundárna (škola)
b)vlastná  (kde patrím) nevlastná (nepatrím)
c)formálna (škola)   neformálna (rodina)
d)situačná dlhodobá
e)otvorená   uzatvorená (kolektív)
f)náhodná  (účastníci zájazdu) stála (rodina)
g)členská  referenčná
h)organizovaná (vojenská jednotka) neorganizovaná (priatelia)
 
·  Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita
Sociálna stratifikácia a nerovnosť sú dva najvýraznejšie sociálne javy, ktoré súvisia s rasou, vekom, pohlavím, majetkom, mocou a prestížou.
 
Nerovnosť predstavuje stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom. Hovoríme teda o rozvrstvení spoločnosti na základe:
 1)MAJETKU (ekonomické postavenie)
 2)MOCI (spoločenský vplyv)
 3)PRESTÍŽE (spoločenská úcta)
 
Znaky stratifikácie =existuje v každej spoločnosti
  =dedí sa z generácie na generáciu
  =niektorí sú zástancami, iní ju odmietajú
 
Typy stratifikačných systémov:
 1)Relatívne uzavreté
=nie je možné zmeniť svoje postavenie
  = a)kastovnícky systém
  = b)otrokársky systém
 
 2)Relatívne otvorené
=je možné zmeniť svoje postavenie
  = a)triedny systém
  = b)stavovský systém
 
SOCIÁLNA MOBILITA
1)Horizontálna (laterálna) mobilita
=je to prechod ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej, nachádzajúcej sa na rovnakej
  sociálnej úrovni (napr. presuny do iných štvrtí alebo miest)
2)Vertikálna mobilita
=je to presun jedinca do inej sociálnej vrstvy alebo triedy, t. j. pohyb smerom nahor alebo
  nadol v socioekonomickom rebríčku
 
·  Kultúra, subkultúra a kontrkultúra
 
KULTÚRA
Riadi sa akýmisi sociálne zavedenými vzorcami vnímania a konania,
ktoré si ľudia ako členovia danej spoločnosti osvojili a ktoré sú pozorovateľné v ich každodennom chovaní a správaní sa
 -každú spoločnosť charakterizuje špecifická kultúra, ktorá sa
  stáva súčasťou každodenného života
 
Delí sa na:
a)materiálnu  (vývoj architektúry, umelecké diela)
b)nemateriálnu/duchovnú (normy, hodnoty a poznatky)
c)idey  (svetonázor, náboženstvo)
 
Skladá sa zo 4 navzájom prepojených celkov:
a)Poznanie a znalosti
=sú to poznatky, ktoré bežne vo svojom živote využívame a častokrát si to ani neuvedomujeme
b)Normy a hodnoty
=ľudia ich používajú k opodstatneniu a zdôvodneniu svojho konania a zároveň sú aj oporou
  v každodennom správaní a rozhodovaní sa
c)Materiálne statky
=fyzické predmety charakteristické pre určitú kultúru
d)Jazyk
=predstavuje symbol konkrétnej kultúry
 
SUBKULTÚRA
Skupiny, ktoré existujú v dominantnej kultúre, ale nemusia byť s ňou v rozpore.
 -rusnácka subkultúra
 
KONTRAKULTÚRA
Sú to sociálne skupiny žijúce na okraji spoločnosti a sú v rozpore s dominantnou kultúrou.
 -bezdomovci, sekty atď.
 
·  Hodnoty a normy
 
HODNOTY
Hodnoty predstavujú v spoločenstve všeobecne prijaté predstavy, ktoré určujú kritériá, ako posudzovať správnosť a vhodnosť správania, konaní a vecí.
 -viera v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť
 -spoločenské javy alebo situácie, ktorým spoločnosť prisudzuje istú pozíciu v hierarchií
  Ich chápania
 -často tvoria jadro náboženských a morálnych doktrín (predstavy o tom, čo je dobré a čo
  zlé, čo je žiaduce a čo nežiaduce)
 -vo všeobecnosti majú hodnoty abstraktnú aj všeobecnú podobu a môžu mať pozitívny alebo aj
  negatívny náboj
 -každý človek si osvojuje jednotlivé hodnoty počas celého svojho života a to ako ich chápe
  sa môže počas života meniť
 -z hodnôt vytvárame hodnotový rebríček, čo predstavuje usporiadanie jednotlivých hodnôt
  Podľa ich dôležitosti tak, ako ich chápe jednotlivec, alebo ako sú vo všeobecnosti
  Prijímané spoločnosťou
 -rôzne spoločenstvá môžu uznávať rôzne hodnoty, no niektoré hodnoty ostávajú stabilne 
  platné pre ľudskú spoločnosť (ľudský život)
 
NORMY
Sú to sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Regulujú aj ľudské pôsobenie a správanie sa v spoločnosti.
-sú to štandardy, na ktorých sa väčšina ľudí zhoduje
-hovoria o tom, čo je prípustné a čo nie
-normy sú konkrétnejšie ako hodnoty
-majú podobu pravidiel, predpisov alebo kódexov
-motivujú ľudí, aby konali určitým spôsobom
-väčšinou sú zhodné s konaním väčšiny spoločnosti (nekradne sa)
-patrí sem aj podstivosť alebo ohľaduplnosť
 
Delia sa na: a)písané/ kodifikované (zákony a predpisy)
b)nepísané/nekodifikované (zvyky, mravy, obyčaje)

·  Deviácia
Každá spoločnosť sa riadi určitými normami a hodnotami, ktoré určujú správanie sa jednotlivca v spoločnosti. V prípade, že jednotlivec porušuje normy a hodnoty, je sankciovaný. Deviácia je také správanie sa človeka, ktoré spoločnosť považuje za isté vybočenie alebo odchýlku.
 
Delí sa na:
 a)Funkčná deviácia (pozitívna)
=hodnotíme názory ľudí alebo ich konanie (väčšinou z minulosti) tak, že ho už
  nepovažujeme za neprijateľné
=Galileo Galilei, Sokrates, Kopernik
 
 b)Disfunkčná deviácia
=jav, kedy normy a hodnoty boli porušené tak, že spoločnosť takéto konanie jednotlivcov
vždy odsúdi
 
Zložky deviácie:
a)deviant, teda človek, ktorý normu/hodnotu porušil
b)normy a hodnoty,  ktoré boli porušené
c)spločnosť,  ktorá deviantné konanie odsúdi
 
-Konformita =súhlas, poslušnosť, zhodnosť, prispôsobenie sa spoločenským normám,
neprejavenie svojho názoru
-Nonkonformita =správanie sa jednotlivcov, ktoré spoločnosť považuje za odchýlku, ale toleruje ho
 
SOCIÁLNA KONTROLA
1.Neformálna
  =nepriamy nátlak skupiny na jednotlivca
  =v zamestnaní formou odmien, pochvál, trestov, pokarhania, medzi susedmi predstavuje
verejnú mienku
 
2.Formálna
  =formálny, oficiálny nátlak
  =správanie posudzujú štátne orgány, súdy, polícia, advokácia
 
·  Komunikácia
Cieľom komunikácie je informovať, počúvať a diskutovať. Medzi prvé komunikačné prostriedky patria znamenia a signály. Tie sa neskôr preniesli do roprávania, časom do písania, tlače a masovej komunikácie. Medzi komunikátorom (zdroj informácií) a komunikantom (príjemca), ktorý si vyieňajú komuniké (obsah informácie) existuje myslený komuniačný kanál (vzduch, telefón,...).

KONJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
-Kooperácia  =vzájomná spolupráca
-Adaptácia =vzájomné prispôsobenie sa
-Komunikácia =základný prostriedok interakcie medzi dvoma alebo viac ľuďmi, ktorí si medzi
  sebou vymieňajú i.
 
Druhy komunikácie: 1)VERBÁLNA (slovná)
2)NEVERBÁLNA (mimika, gestikulácia, ...)
3)KOMUNIKÁCIA ČINOM (schémy, náčrty popri verbálnom prejave)
 
Pri komunikácií je dôležitá aj:
-proxemika (vzdialenosť pri komunikácií)
-haptika (telesný kontakt; dotyk)
-reč očí
-kinezika (vystupovanie a spôsoby)
 
Iné druhy komunikácie: 1)REŤAZOVÁ (1. Osoba -- 2. Osoba)
2)V KRUHU  (medzi najbližšími)
3)OHNISKOVÁ  (jedna osoba, ktorá riadi celú komunikáciu)
4)SYMBOLICKÁ (dopravné značky)
 
Modely komunikácie: 1)LINEÁRNY (hovoriaci - poslucháč)
  2)INTERAKČNÝ (hovoriaci a poslucháč sa striedajú)
  3)TRANSAKČNÝ (osoba informácie prijíma a zároveň aj vysiela)
 
Nie každý dokáže komunikovať. Ľudia si tvoria predčasné závery, odbočujú od témy a často afektujú. To všetko sú chyby v komuniácií, ktoré ľuďom bránia medzi sebou diskutovať.
Jazykovú bariéru, rečové vady a generačné problémy radíme medzi problémy v komunikácií.
 
DISJUNKTÍVNE FORMY SOCIÁLNEJ VÝMENY
Vo všeobecnosti narušujú sociálnu výmenu a patrí sem onflikt, súperenie a závisť.
-Submisia  =prispôsobenie sa, strach z konfliktov, vyhýbanie sa problémom, súhlas so
  všetkými aj za cenu vlastného presvedčenia, názorov, sebadôvery a úcty
-Agresia  =nepriateľský postoj k ostatným, má verbálnu alebo fyzickú podobu
-Asertivita =sebapresadzovanie, presadzovanie vlastných práv bez toho, aby sme obmedzovali
práva ostatných
 
Asertívne techniky: 1)technika obohratej platne
  2)technika otvorených dverí
  3)technika kompromisov
 
Práva v rámci asertívneho správania:
 =právo zmeniť svoj názor
 =právo povedať nie alebo nevieme
 =právo povedať: „Nerozumiem Ti!“
 =právo byť nezávislý od vôle ostatných
 =právo robiť chyby a byť za ne zodpovední
 
·  Typy rodín a manželstva
Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života. Vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny sú určené ich citmi a postojmi, ďalej tradíciami odovzdávanými výchovou, ale aj právom a náboženskými normami.
-manželstvo =predstavuje zväzok dvoch alebo viacero osôb, ktoré vytvárajú predpoklady pre
vznik nukleárnej alebo rozšírenej rodiny
 =môže zaniknúť rozvodom, rozchodom alebo úmrtím jedného z manželov
 
Na Slovensku sú povolené dve formy uzatvorenia manželstva:
1)OBČIANSKA FORMA
  =ide o vyhlásenie pod štátnym orgánom (poslanec + matrikár)
2)CIRKEVNÁFORMA
  =uzavretie pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi
 
Funkcie rodiny:
 1)regulácia sexuálneho správania sa
 2)zabezpečenie reprodukcie spoločnosti
 3)primárna a sekundárna socializácia rodiny
 4)ochrana a citová opora
 5)ekonomické zabezpečenie
 
Typy rodín:
1)PODĽA FORMY USPORIADANIA RODINY:
 a)nukleárna =vzťahy založené na manželskom zväzku a potomkoch
 b)rozšírená =základ rodinných stavov tvoria pokrvní príbuzní
 
2)PODĽA AUTORITY RODINY:
 a)matriarchálna =dominantná je matka
 b)patriarchálna =dominantný je otec
 c)egalitárna  =„moc“ je v rukách oboch rodičov
 
3)PODĽA ODVODZOVANIA PôVODU POTOMSTVA:
 a)Matrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa matky
 v)Patrilineárny pôvod =vychádza sa z koreňa otca
 c)bilaterálny pôvod =vychádza sa z koreňov oboch rodičov
Rodina môže byť:
 1)ÚPLNÁ
 2)NEÚPLNÁ
 3)ORIENTAČNÁ (rodina, z ktorej vychádzam)
 4)PROJEKČNÁ (rodina, ktorú si založím)
 
Životný cyklus rodiny:
 1)výber partnera
 2)uzavretie manželstva
 3)vznik rodiny
 4)trvanie manželstva
 5)zánik manželstva
 
Dôvody rozpadov manželstva:
 1)nevera
 2)závislosti
 3)domáce násilie
 4)rozdielne názory na výchovu detí
 5)generačné rozdiely
 6)málo spoločne tráveného času

Výchova:
Zhovievavý rodičovský štýl výchovy
-od dieťaťa žiada málo
-je prijímajúci a orientovaný na dieťa.
-dieťa je ale nezrelé, neovláda svoje impulzy
-nedokáže sa spoliehať sám na seba
-sklon k agresivite.
 
Zanedbávajúci rodičovský štýl výchovy
-rodič nezúčastnený na živote detí, bez záujmu o to, čím sa zaoberajú
-vyhýba sa obojstrannej komunikácii a málo si všíma názory a city detí
-dieťa neovládajú svoje city a impulzy
-často chodia za školu a majú sklon k užívaniu drog.
 
Autokraticko-liberálny rodičovský štýl výchovy
-eden z rodičov sa správa autokraticky, druhý liberálne a na dieťa pôsobia chaoticky
-ale ambivalentné vedenie vedie k postupnému dešpektu, strate rodičovskej autority
 a pomýleným hodnotám
 
Výchovná strohosť
-prikazujúci a zakazujúci výchovný prístup ohrozuje zdravý vývin dieťaťa
-dieťa býva neposlušné
-táto výchova býva často spájaná s trestami, či už telesnými alebo psychickými
 
Úzkostná, úzkostlivá výchova
-je to výchova nadmerne ochraňujúca dieťa
-bráni dieťaťu v samostatnosti, v sebaprejavoch
-pri blokovaní aktivity dieťaťa môže nastať útlm všetkých jeho aktivít
-dieťa nemá vybudované vlastné „JA“, stáva sa príliš závislé, naviazané na matku,
 nevytvoria sa u neho základy sebadôvery, je nesamostatné
-môže dôjsť k neurotizácii dieťaťa (pomočovanie, zajakávanie sa, rôzne fóbie, a podobne.)
 
Morálne traumatizujúca výchova
-rodičia uplatňujúci tento výchovný štýl útočia na svedomie dieťaťa
-hanba má byť pre dieťa hlbokým otrasom, takže sa už nikdy nemá dopustiť podobného
 priestupku
-dieťa sa všemožne chce „polepšiť“, ale je to nad jeho sily
-dieťa sa predčasne a nadmerne trápi výčitkami svedomia
-v extrémnych prípadoch môže dohnať dieťa k suicidálnym myšlienkam