Fantázia a predstavy

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 13.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 957 slov
Počet zobrazení: 10 253
Tlačení: 506
Uložení: 517
Fantázia a predstavy
 
Úvod
Existuje veľa knižiek o vnemoch, predstavivosti, fantázii, o tom som sa presvedčila, keď som začala pracovať na svojom projekte. Neskutočné množstvo odbornej literatúry, ktoré nedáva človeku možnosť vytvoriť si vlastný názor. A práve predstavivosť a fantázia by mala byť o tom vytvoriť si vlastný názor. Preto som sa rozhodla spracovať svoj projekt trošku nezvyčajne, tak aby si čitateľ po prečítaní mohol vytvoriť svoj vlastný názor na rôzne teorie o fantázii. Na začiatku je spracovaná teória z odborných kníh ale potom som pokračovala inými teóriami, opísala som knižku s názvom Anjeli v mojich vlasoch, ktorá rozpráva skutočný príbeh o dievčati, ktoré videlo anjelov. A nakoniec som čerpala z populárnej knihy Tajomstvo a popísala som zákon príťažlivosti.
 
1. Predstavy
Pri vnímaní vzniká psychický „obraz sveta“ na základe jeho bezprostredného pôsobenia na naše zmyslové orgány. Človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších premetov a javov aj vtedy, keď práve nepôsobia na jeho receptory, alebo ich predtým ani vôbec nevnímal. Tu môžeme vidieť súvislosť vnímania a predstáv. Predstavovanie je psychický proces tvorenia názorných obrazov predmetov a javov, ktoré v danom momente nevnímame, alebo ktoré sme v takej podobe ani nevideli. Výskumy však ukazujú, že schopnosť vytvárať psychické obrazy, teda predstavy je vyvinutá aj u ľudí, ktorí sa narodili slepí a jednotlivé obrazy teda nikdy neboli schopní vidieť. Ako je to potom možné, keď predstavy vznikajú z toho čo človek videl?
Slepí ľudia si vytvárajú určité obrazy predmetov, s ktorými prichádzajú do styku, hlavne pomocou hmatu a tým si vytvotria v hlave určitú predstavu o tom ako predmet vyzerá. Predstava je tým viac viazaná na realitu, čím viac je orientovaná na materiálnu, objektívnu skutočnosť. Čím viac sa predstava odpúta od skutočnosti, tým intenzívnejšie prechádza do poľa fantazírovania. Predstavy  môžu vznikať v dôsledku vybavovania si predchádzajúcich  vnemov. Vtedy hovoríme o pamäťových predstavách. Ak sa však zážitok premietnutý do vedomia podstatne líši od pôvodných zážitkov, je ich novou, osobitou kombináciou, hovoríme o fantazijných predstavách, alebo jednoducho o fantázii.
 
1.1 Asociačné zákony, Asociácia predstáv
Nič sa nedeje náhodne, všetko prebieha podľa istých zákonitostí, ktoré boli zhrnuté do asociačných zákonov. Asociačné zákony rozdeľujeme na primárne a sekundárne.
1.  Primárne asociačné zákony:
a. Zákon dotyku v priestore a čase, podľa ktorého zvýšenú tendenciu vybavovať sa do vedomia majú tie predstavy, ktoré vnikli do vedomia na tom istom mieste alebo v tom istom čase. Napríklad pri opätovnej návšteve divadle si spomenieme na niektorú hru, ktorú sme v ňom už videli.
b.  Zákon podobnosti kontrastu, podľa ktorého zvýšenú tendenciu vybavovať sa vo vedomí majú predstavy podobné alebo protikladné. Napríklad ak vidíme obraz slávneho maliara, vybavujú sa nám jeho ďalšie obrazy alebo obrazy s protikladnou technikou.
2.  Sekundárne asociačné zákony:
a. Zákon novosti, podľa ktorého novšie predstavy majú väčšiu tendenciu vybavovať sa vo vedomí ako staršie.
b.  Zákon častosti hovorí, že častejšie vybavované predtavy majú väčšiu tendenciu sa vybavovať ako tie zriedkavejšie.
c. Zákon živosti, podľa ktorého tie predstavy, ktoré sme osobne prežili sa skôr vybavia ako predstavy, ktoré sa nás osobne netýkajú.

1.2 Typy predstavivosti
Denné skúsenosti  a výskumy ukazujú, že nie všetci ľudia majú rovnakú schopnosť detailne si vybavovať predstavy. Ľudia sa navzájom od seba líšia v tom, aké typy obrazov vo svojom vedomí najfrekventovanejšie vybavujú. Na základe toho môžeme ľudí rozdeliť do 4 základných typov predtavivosti:
1.  Zrakový typ- ľudia s prevahou tohto typu si dokážu bez ťažkostí zapamätať a v predstavách vybaviť vizuálne obrazy, teda zrakové predstavy. Žiaci tohto typu si ľahko zapamätávajú a vybavujú to, čo je farebne vyznačené, zvýraznené. Za výrazných predstaviteľov tohto typu sa považujú maliari.
2.  Pohybový typ sa prejavuje u ľudí, ktorí si dokážu zapamätať a v predstavách reprodukovať pohyby. Žiaci tohto typu si dobre vybavujú najmä činnosť, ktorú sami vykonali. Za výrazných predstaviteľov sa pokladajú športovci a tanečníci.
3.  Sluchový typ- u týchto ľudí sa ľahko utvárajú a vybavujú sluchové predstavy, ktoré spravidla dominujú nad ostatnými druhmi predstáv. Žiaci s touto vlohou si ľahko zapamätávajú čo počuli. Za predstaviteľov tohto typu sa pokladajú hudobníci.
4.  Zmiežaný typ- majú ho ľudia, ktorí takmer v rovnakej miere používajú predstavy hociktorého z uvedených typov
Ľudia sa taktiež výraznou mierou líšia úplnosťou, živosťou a farebnosťou svojich predstáv. Výskumy taktiež potvrdili, že typ predstavivosti sa môže počas života zmeniť v dôsledku prevládajúcej činnosti alebo cvičenia.
 
2. Fantázia
Fantázia je psychický proces, umožňujúci vytvárať predstavy takých predmetov a javov, ktoré sme v danej podobe priamo nikde nevnímali. Môžeme si predstaviť podobu, ktorá sa bude značne odlišovať od skutočnosti, predstavujeme si približný obraz javov, môžeme si predstaviť aj javy neexistujúceho. Vytvárame si obrazy vecí a dejov budúcich. Fantázia znamená odpútanie sa od skutočnosti. Tým sa fantazíjne predstavy odlišujú od pamäťových predstáv, ktoré sú vlastne reprodukciou predtým vnímanej skutočnosti. Činnosť fantázie spočíva v novom prepracovaní skutočných predmetov a javov do nových celkov a kombinácií, je odrazom spoločenského prostredia, v ktorom človek žije a v ktorom nadobúda vedomosti a skúsenosti.  Vývin fantázie geneticky predchádza vývinu myslenia. Dieťa, ktoré má málo skúseností, neúplné poznatky o svete, nechápe mnohé bežné javy. Preto medzery v poznatkoch často zapĺňa fantáziou.
Vo vzťahu k samostatnosti, originalite a tvotivému charakteru rozdeľujeme fantáziu na:

1.  Rekonštuujúca fantázia sa prejavuje v utváraní predstáv a javov na základe ich slovného opisu, grafického alebo symbolického zobrazenia. Napríklad podľa autorovho opisu si predstavujeme postavu v nejakom románe. Rekonštruujúca fantázia má veľký význam pri mnohých druhoch ľudskej činnosti, ba dokonca bez nej by sa niektoré ani nemohli uskutočniť.

2.  Tvorivá (konštruujúca) fantázia sa prejavuje v tvorbe nových, originálnych názorných obrazov, ktoré doteraz nejestvovali. Tvorivá fantázia je súčasťou tvorivého procesu a vo svojom výsledku často prináša originálne pre spoločnosť významné materiálne a duchovné hodnoty. Tvorivá fantázia sa uplatňuje napríklad keď autor knihy vymýšľa postavy do svojho románu ale taktiež sa prejavuje v bežnom živote pri obliekaní, varení, či predstavovaní si svojej budúcnosti. Preto je veľmi dôležité rozvíjať túto schopnosť už od detského veku.

3.  Bdelé snenie je utváranie predstáv, ktoré  sa vzťahujú na vlastnú želanú budúcnosť. Utváraním príťažlivých obrazov, cieľov alebo perspektív môže bdelé snenie zlepšovať psychický stav človeka, pretože v snení často prežíva splnenie svojich často nesplniteľných želaní.

4.  Spánkové sny sú osobitým druhom fantázijných predstáv tým, že nemajú priamy pôvod v reálnej skutočnosti, sú teda prejavom fantázie. Sny vznikajú v spánku tak, že sa isté okrsky  mozgovej kôry z nejakých príčin celkom neutlmia (z veľkej únavy, veľmi silých denných zážitkov), alebo sa naopak odtlmia. Vtedy sa zážitky, ktoré zanechali stopy v týchto mozgových bunkách, premietajú do vedomia.
 
3. Sny
V spánku sa nachvíľu dostávame do iného sveta, do zmeneného stavu vedomia, do snov. Už oddávna ľudí fascinovali podivné obrazy a javy, ktoré zažívame počas spánku. Spánok možno rozdeliť do troch fáz: ľahký spánok, hlboký spánok a hlboká REM fáza. Prvé štádium spánku, taktiež nazývané ľahký spánok, je charakteristické ustavičným spomaľovaním mozgových potenciálov. Teda spiaci človek ešte reaguje na zvuky a možno ho relatívne ľahko zobudiť. Jeho organizmus sa postupne upokojuje a prechádza do fázy hlbokého spánku, v ktorej sú oči nehybné, ale pretrváva svalové napätie. Vo fáze REM sa mozog preberá zo svojej meravosti a začne vysielať sled rýchlych vĺn. Očné gule sa pod zavretými viečkami pohybujú (z toho pochádza aj anglické označenie Rapid Eye Movement, skratka REM), všeobecné svalové napätie klesá. Spiaci sa nachádza v štádiu sna a je ťažké prebudiť ho. Táto fáza sa opakuje približne každých sto minút a trvá vždy desať až dvadsať minút.

Nočný spánok dospelého človeka sa skladá približne na 75 percent z non - REM spánku (teda ľahkého a hlbokého) a z 25 percent REM spánku. Plod v tele matky však strávi vo fáze snenia až 90 percent noci. Vedci z toho usudzujú, že táto fáza v prvých mesiacoch života ovplyvňuje štrukturálne dozrievanie mozgu.

Neurofyziológia a psychoanalytická teória sna zhodne uznávajú, že zmyslom snov je spracovať rôznorodé udalosti, pocity a objavy každodenného života. Podľa psychoanalytikov sa v snoch prejavujú naše podvedomé želania a obavy, ktoré cez deň potláčame. Neurofyziológovia zastávajú zas názor, že snová fáza spánku REM umožňuje človeku zafixovať si prostredníctvom nervových buniek všetky cez deň nadobudnuté poznatky, informácie, schopnosti a spôsoby správania. Obe disciplíny tak z rôznych hľadísk hovoria o tom, že prostredníctvom snov si vštepujeme, emocionálne hodnotíme a spracúvame nové situácie, aby sme lepšie zvládli podobné prípady v každodennom živote.
 
4. Anjeli
Nedávno som čítala knihu s názvom Anjeli v mojich vlasoch, ktorá výrazne zmenila môj pohľad na svet. Je to skutočný príbeh dievčaťa, ktoré videlo anjelov, rozprávalo sa s nimi a pokladalo ich za svojich priateľov a pomocníkov. Prakticky celý život ju okolie za túto danosť považovalo za retardovanú, anjeli jej však pomáhali sa cez to sklamanie a ignoráciu od najbližších preniesť. Postupne rozpráva celý svoj životný príbeh, ktorý naozaj nebol ľahký. Táto žena však dokáže vidieť veci, ktoré ostatní ľudia nevedia, vidí anjelov, duše mŕtvych aj všetkú energiu, ktorú vyžarujú ľudia či kvety. A teraz je tu otázka, je celý tento príbeh iba o tom, ža Lorna Byrneová si to všetko iba vyfantazírovala alebo anjeli naozaj existujú?

Je veľa dôkazov o tom, že deti vidia anjelov keď sú ešte veľmi malé, ale časom ich rodičia učia tomu čo je a čo nieje skutočné. A týmto činom vlastne potlačia schopnosť detí, vidieť anjelov. Lorna pochádzala z početnej a chudobnej rodiny, takže rodičia na ňu nemali veľa času a tak jej táto vlastnosť ostala. V súčasnosti k nej chodí veľké množstvo ľudí, ktorí ju prosia o radu vo svojej ťažkej životnej situácii.
 
5.  Zákon príťažlivosti
V súčasnosti za veľa hovorí o teoríí podobné priťahuje podobné. Tento ošiaľ vypukol najmä po vydaní knihy Tajomstvo, ktorá hovorí, že tento zákon reaguje na vaše myšlienky bez ohľadu na to aké sú. Hovorí o tom, že človek je nasilnejším magnetom vo vesmíre, nositeľom magickej sily, ktorá je mocnejšia než čokoľvek na tomto svete. „Tútu magickú silu vyžarujeme prostredníctvom svojich myšlienok.“(Tajomstvo)

Dávnym Tajomstvom sa dali viesť mnohé významné osobnosti našich dejín: Platón, Galileo, Beethoven, Edison, Carnegie, Einstein... a vynálezcovia, teológovia, vedci a slávni myslitelia. Teraz je Tajomstvo odhalené celému svetu.  Autorka Rhonda Byrneová, tak ako každý z nás, absolvovala svoju vlastnú objavnú cestu. Popritom zostavila úžasný tím spisovateľov, duchovných, učiteľov, filmárov, dizajnérov a vydavateľov, ktorí jej pomohli odovzdať Tajomstvo svetu a prostredníctvom jej predstáv priniesť radosť miliónom ľudí.

Táto kniha hovorí o tom, že čokoľvek si zažiadame vesmír nám to dá. „Ak to vidíte v duchu, čoskoro to budete držať v rukách.“(Bob Proctor, Tajomstvo) Zákon príťažlivosti je prírodný zákon, je neosobný a nerozlišuje dobré a zlé. Príjma naše myšlienky a vracia nám ich späť ako životnú skúsenosť. Jednoducho nám dáva to čo si myslíme. Takže keď si pomyslíme na kopu svojich dlžôb a cítime sa pri tom straštne do vesmíru vysielame takýto signál: „Cítim sa mizerne kôli všetkým tým dlžobám, čo mám“ Sami si to potvrdzujeme. A preto toho dotaneme ešte viac. Ale keď si budeme myslieť: „Mám síce dlžoby ale ja sa ich hravo zbavím,“ tak sa naozaj tak stane a my s pritiahneme z vesmíru stratu dlžôb.

Kniha ďalej píše, že keď sústredíme myšlienky na niečo, čo chceme a udržíme si toto sústredenie, v tej chvíli to privolávame s najväščou silou vo vesmíre. Zákon príťažlivosti neráta so slovom „nie“ alebo inými slovíčkami záporu. Keď si preto myslíme alebo hovoríme záporné slová, zákon príťažlivosti to berie ako kladné, teda to správne a pošle nám to. Napríklad keď si povieme „Toľko práce nemôžem zvládnuť,“ vesmír si to otočí a chápe to takto: „Chcem viac práce, než dokážem zvládnuť.“ Jedna vec ktorá ma v knižke naozaj zaujala je spôsob ako odpovedať na každodennú otázku „Ako sa máš?“ Je veľa ľudí, ktorí odpovedia  „No nieje to bohviečo“ alebo „nie veľmi dobre“. Knižka píše aby sme vždy odpovedali „ Ano mám sa vynikajúco.“ Odkedy som čítala túto knihu to tak robím a myslím, že to naozaj funguje, mám sa vynikajúco.
 
Záver
Vo svojom projekte som sa zamerala na predstavivosť a fantáziu, popísala som rôzne teórie fantázie a predstavivosti. Čitateľovi som ponúkla množstvo alternatív ako si vysvetliť tieto javy. Či už je to odborná, náboženská alebo ľudská forma chápania, myslím si, že je dôležité mať možnosť voľby alebo aspoň domnienky, čo je a čo nieje správne. Nikomu nechcem vnucovať svoje názory a preto som čitateľovi ponúkla aspoň základný prehľad o tom ako rôzni ľudia chápu pojmy predstavivosť a fantázia. Z rôznych zdrojov som ponúkla rôzne vysvetlenia. Táto téma ma veľmi zaujala a som pripravená získavať ďalšie informácie a nové poznatky o tejto tematike a dúfam, že svojim projektom som aspoň niektorých z vás zaujala.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu