Schopnosti, schopnosť

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: mirka2
Typ práce: Referát
Dátum: 06.10.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 556 slov
Počet zobrazení: 15 130
Tlačení: 698
Uložení: 696
Schopnosti a klasifikácia schopností
Dôležitou charakteristikou osobnosti sú schopnosti (výkonové vlastnosti v štruktúre osobnosti). Schopnosti charakterizujeme ako osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré sú rozvíjané učením. Vlohy sú vrodené predpoklady na rozvinutie určitých schopností. Ich rozvinutie sa prejaví ako istý druh nadania alebo talentu. 

Schopnosti človek nadobúda rozvíjaním vlôh v procese výchovy a sebavýchovy.
Pri výkone činnosti má každá osobnosť osobný strop, t.j. úroveň, ktorú dosiahne za optimálnych podmienok, pri stálom záujme a vytrvalom zdokonaľovaní sa. Osobný strop jednotlivcov je rôzny. (Napr. iný osobný strop má husľový virtuóz vďaka vrodenje dispozícii – t.j. vlohy, vrodené predpoklady a naučenej – získanej dispozícii – t.j. schopnosti a iný osobný strop má človek, ktorý sotva zvláda hru na husliach.
Úroveň schopností – ak existuje mimoriadne vyvinutý vrodený predpoklad na výkon (vloha), ak sa schopnosti v určitom smere sústavne rozvíjajú a umožňujú tak dosahovať pozoruhodné výkony, hovoríme o nadaní. Mimoriadne nadanie nazývame talentom. Mimoriadne rozvinutý talent je genialita.
 
Klasifikácia schopností:
Schopnosti rozdeľujeme na všeobecné – rozumové (inteligencia) a špeciálne.
Špeciálne schopnosti sa delia na:
ü  verbálne (slovné vyjadrenie – vyjadrovať sa a rozmieť zložitým vzťahom vyjadreným slovami),
ü  pamäťové (schopnosť udržania a vybavenia si rozličnýh zapamätaných skutočností a to buď v rámci krátkodobej, dlhodobej alebo  senzorickej – zmyslovej pamäti),
ü  priestorové (týkajú sa priestorovej predstavivosti, ktorá je zložená z priestorovej orientácie = človek určuje svoju polohu v priestore, vizualizácie =človek chápe vzťahy medzi predmetmi, kinestetická predstavivosť – schopnosť predstavy pohybu v priestore),
ü  numerické (pri zaobchádzaní s číslami v rámci matematických úkonov),
ü  percepčné (percepčná pohotovosť je schopnosť rýchleho a presného postrehu),
ü  psychomotorické (vyžadujú si koordinované, diferencované zaobchádzanie s rozličnými nástrojmi alebo prístrojmi),
ü  umelecké  (literárne, hudobné, výtvarné, herecké)

INTELIGENCIA
vyjadruje všeobecnú schopnosť, na základe ktorej sa človek dokáže prispôsobovať situácii, najmä novej, s ktorou nemá skúsenosti. I predpokladá tvorivosť, vynachádzavosť, tvorivé a originálne prispôsobenie sa. I ľudí meriame pomocou inteligenčných testov. Výsledkom je IQ = inteligenčný kvocient = ako miera vyjadrenia intelektových schopností osobnosti. Na určenie IQ sú vypracované vekové normy, ktoré vyjadrujú pomer mentálneho veku a fyzického veku osobnosti. (6 druhov inteligencie: 1. logicko-matematická; 2. priestorová; 3. personálna; 4. hudobná; 5. somato-kinestetická; 6. jazyková. Hamburský profesor psychológie Pawlik určil v sedemdesiatych rokoch 5 od seba relatívne nezávislých oblastí inteligencie: priestorová predstavivosť, jazykové porozumenie a schopnosť čítať, slovná a vyjadrovacia plynulosť, flexibilita myslenia a logické myslenie.
Dnes najpoužívanejší model inteligencie vytvoril Thurstone. Vychádza z podstatných zložiek inteligencie, ako je pamäť, praktická inteligencia, zrakové vnímanie, logické myslenia a verbálna inteligencia..)
-  výpočet IQ:  IQ = MV/FV *100
-  inteligenciu v celej populácii meriame pomocou zákonitostí normálneho rozloženia, tzv. Gaussovej krivky = vyjadruje vzťah medzi mierou určitej charakteristiky (podpriemerná, priemerná, nadpriemerná I) a jej výskytom v populácii.
 
Najväčší počet obyvateľov (viac ako 50 percent) zodpovedá hodnotám medzi 90 – 110 teda prevahu majú ľudia s priemernou inteligenciou. Tak, ako klesá počet osôb s výrazne nízkymi hodnotami (podpriemernou I), klesá sa krivke aj percento ľudí s nadpriemrnými hodnotami. V populácii sú asi len 2 percentá ľudí s nadpriemernou I a ľudí s poruchami I. IQ ovplyvňuje dedičnosť a mnohé faktory prostredia, napr. počet rokov absolvovanje školskej dochádzky, intelektuálna stimulácia, zdravá výživa, citová sféra rodinného zázemia.
  Pre výkon človeka I nie je jediným ukazovateľom. Pri pozorovaní a skúmaní sa ukázalo, že ľudia s veľmi vysokým IQ v bežnom živote nedosahovali očakávaný úspech, a naopak ľudia s priemernými hodnotami IQ sa v praxi vynikajúco uplatnili. Preto sa podľa najnovších trendov skúma aj tzv. emocionálna inteligenci (EI). Môžeme ju charakteriźovať ako súhrn vlastností osobnosti podieľajúcich sa na citovej zrelosti jednotlivca. EQ zahŕňa uvedomenie si seba a druhých, sebamotiváciu, vytrvalosť, reguláciu nálad, toleranciu, empatiu a pozitívne myslenie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu