Slohové útvary (žánre) prehľad

Slohové útvary (žánre) prehľad

súkromný list
- píšeme blízkym ľuďom ­rodičom, súrodencom, príbuzným, priateľom
- v liste pisateľ vyjadruje svoje zážitky, pocity, názory alebo potreby
- list sa začína oslovením a končí sa pozdravom
- oslovenie v liste najbližším osobám vyjadruje city a úctu, má byť úctivé
- používame vykanie

- v úvode nadviažeme na list, ktorý sme dostali, poďakujeme, pozdravíme, príp. vysvetlíme, prečo list píšeme, nepoužívame ošúchané vety (frázy): Úvodom môjho listu Ťa tisíckrát pozdravujem
- v závere sa rozlúčime, pozdravíme a podpíšeme, na obálku píšeme: Vážená pani Eva Horná) Vážený pán Ján Horný
- súrodencom, rovesníkom sú z obsahovej i formálnej stránky listy voľnejšie, na oslovenie v nich niekedy použijeme slangové slova, vtipné oslovenia alebo pozdravy, na obálku píšeme: Žiak Miroslav Múdry, Študentka Jana Biela, Slečna Norika Bajtová) Mladý pán Ľudovít Hríb alebo iba meno

úradný list
- úradné listy píšeme zvyčajne na papieri s predtlačenou hlavičkou, kde je uvedená adresa odosielateľa, táto adresa je zvyčajne v podobe predtlače alebo pečiatky aj v ľavom hornom rohu úradnej obálky
- do pravej polovice listu vpíšeme adresu prijímateľa, pod ňu miesto a dátum vystavenia listu, vľavo oproti dátumu sa uvádza číslo, pod ktorým je v organizácii list úradne vedený. Pre lepšiu prehľadnosť listovej agendy sa za nadpisom "Vec" stručne uvedie,  čo je náplňou listu, napr. Pozvánka na ...,  Oznámenie o ...,  Objednávka čoho; Odpoveď na Váš list Č. ... , Ponuka čoho, Vyžiadanie informácií  o …
- po tejto úvodnej časti nasleduje vlastný obsah listu, začína sa oslovením, ak nepoznáme konkrétneho adresáta, volíme všeobecné oslovenia ako: Vážené dámy, vážení páni!, Vážení kolegovia! alebo iba Vážení!,  v obchodných listoch je dobré zistiť si konkrétneho adresáta  (majiteľa firmy, riaditeľa, pracovníka zodpovedného za daný úsek a pod.)
- text môže obsahovať viaceré ustálené spôsoby vyjadrovania, typické pre administratívny štýl, patria k nim formulky ako: Obraciame: sa na Vašu firmu so žiadosťou o zaslanie propagačného materiálu, o poskytnutie informácií o ...; Dovoľujeme si Vás touto cestou požiadať o …  ;Chceli by sme Vás informovať o našom novom výrobku...; Pri príležitosti 5. výročia založenia našej firmy si Vás dovoľujeme pozvať na stretnutie... 
- končíme opäť ustálenými pozdravmi ako: So srdečným/priateľským pozdravom, S pozdravom. Okrem pozdravu môže byť uvedené po)ďakovanie alebo iná formulka, napr. Za skoré vybavenie svojej žiadosti/Prosby srdečne ďakujem; Teším sa na Vašu skorú odpoveď Očakávam Vašu skorú odpoveď
- úradný list je vizitkou organizácie, ktorá ho posiela, má mať bezchybnú grafickú úpravu, kvôli čitateľnosti ho nepíšeme rukou, štýl listu má byť stručný a výstižný (vyjadrujeme sa pokiaľ možno v krátkych vetách), zdvorilý (pošlite nám, prosím, ...; pošlite: nám láskavo...), ale bez zbytočných zdvorilostných fráz, netreba hádam ani zdôrazňovať, že úradný list musí byť napísaný bez pravopisných chýb
- podpis úradnej osoby, ktorá posiela list, má byť napísaný strojom: alebo vo forme pečiatky aj s uvedením titulov či pracovnej funkcie, nad to sa odosielateľ podpíše rukou alebo namiesto vlastnoručného podpisu sa za menom po čiarke uvedie skratka v. r. (= vlastnou rukou), ak text vystavila na pokyn nadriadeného pracovníka v jeho mene iná osoba, uvedie sa za slovami Za správnosť (= za správnosť zodpovedá) aj meno tejto zodpovednej osoby, prípadne kontakt na ňu (telefónne číslo, e-mailová adresa a pod.)
 
telegram, korešpondenčný lístok
- sú formy písomného styku
- informácie v nich majú byť stručné, výstižné a zväčša neosobné
- osobný charakter má príležitostný telegram, obsahujúci gratulácie alebo prejavy sústrasti
 
poštový peňažný poukaz
- slúži na poukázanie peňazí na účet adresáta v banke, platba sa podáva v hotovos­ti, používame ju pri platbe za stravu v školskej jedálni a pod.
- odosielateľ na poštových tlačivách vypĺňa len hrubo orámované rubriky presne podľa platných predpisov, pr. do poštovej poukážky sa suma vpisuje jedným slovom so slovom korún,  s veľkým začiatočným písmenom,  ak začína slovom sto, tisíc, zapíše sa ako Jednosto..., Jedentisíc...
 
poštová sprievodka
- slúži ako doklad, že pošta prevzala balík alebo zásielku, odosielateľ vypĺňa iba hrubo orámované časti tlačiva
 
podací lístok
- slúži ako doklad, že pošta prevzala od odosielateľa doporučený list, doporučený list musí dostať adresát osobne do ruky, (doporučený list sa nemôže dať do domovej schránky)
 
správa
- ľudia si pri komunikácii vymieňajú informácie
- Informácia o udalostiach a po­dujatiach, ktoré sa už odohrali, sa nazýva správa
- novinová správa je stručná a vecná informácia o aktuálnych politických, spoločenských, hos­podárskych, kultúrnych a špor­tových udalostiach doma a vo svete
- správa odpovedá na otázky kto? kedy? kde? ako? prečo?
- má obsahovať všetky dôležité údaje
- tie sa radia podľa vopred zvoleného hľadiska (dôležitosti, časovej postupnosti, podľa príčiny, dôsledku)
- správa má byť:
a) objektívna (nemá obsahovať názory, postoje, citové prejavy autora)
b) aktuálna (má informovať o čerstvých udalostiach)
 - titulok - nadpis novinovej správy, titulky v novinách majú byť stručné, výstižné a nápadné (obsahom i vzhľadom), aby čitateľa zaujali, niektoré správy obsahujú aj stručný obsah, podtitulok alebo nadtitulok, upozornenie: za nadpisom, titulkom nepíšeme bodku
 
komentár
- vzniká, ak sa k správe pripojí obšírnejšie vlastné hodnotenie
 
oznámenie
- vyjadruje informáciu o tom, aká udalosť sa kde, kedy a ako uskutočni
- oznámenia majú rozličnú formu: oznam, pozvánka, inzerát, reklama, jedálny lístok
 
interview (rozhovor)
- cielený rozhovor s významnou alebo zaují­mavou osobnosťou v novinách, rozhlase alebo televízii
- patrí medzi útvary publicistického štýlu
- jeho úlohou je zaujať poslucháča (čitateľa) a priblížiť mu zaujímavé skutočnosti
 
 rozprávanie
1. zachytáva jedinečnú udalosť, príbeh
2. príbeh sa rozvíja v časovej postupnosti
3. člení sa na úvod, jadro a záver
4. jadro obsahuje dejovú zápletku, zauzľovanie, vyvrcholenie a rozuzlenie deja
5. vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje
6. využíva slovesá (činnostné, plnovýznamové)
7. používa sa v ňom minulý čas slovies aj historický prézent
8. využíva sa priama reč, oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety
- v rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je zároveň rozprávačom, rozprávač môže hovoriť v 1. osobe sg. alebo v 1. osobe pl. , uvádza čitateľov alebo poslucháčov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej, čo robia postavy
- rozprávanie je živšie, ak v ňom použijeme priamu reč postáv
- prítomný čas v rozprávaní nazývame historický prézent (prítomný čas použitý na minulé deje)
- nadpis rozprávania má byť krátky – výstižný,  môže to byť  podstatné meno v N: Môj miláčik, Záchranca, pád podstatného mena:  U strýka, Pri rieke, prídavné meno s podstatným menom: Najmilšia spomienka, Prefíkaný sused, opisná veta: Ako som učil psa, poučenie, múdrosť: Klamať sa nevypláca,  nedokončená veta: Kto druhému jamu kope...
- dialóg -  rozhovor dvoch alebo viacerých postáv (osôb)
- repliky - jednotlivé odpovede v rozhovore nazývame
- reč postáv nemusíme vždy vyjadriť priamo (uvádzacou vetou a priamou rečou s úvodzovkami),niekedy ju rozprávač vyjadrí nepriamo (Hlaváčik povedal, že…) alebo polopriamo (sadni si, máš päťku, povedala pani učiteľka)
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho vidí/cíti jedna, zvyčajne hlavná postava stvárňovaného príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, čo prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva, niekto iný používa tvar 3. osoby,  hovoríme o nepriamom rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme, ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
- in medias res - v rozprávaní vstúpenie priamo do deja
 
statický opis (statický = stály, nemenný)
1. predmetom opisu je vec, rastlina, zviera, budova...
2. opis nemá dej
3. vec, rastlina, zviera... sa opisuje v stave pokoja
4. vyratúvajú sa v ňom vlastnosti, znaky predmetu v istom poradí
5. využívajú sa najmä podstatné mená a prídavné mená
6. používa sa prítomný čas slovies
7. používajú sa oznamovacie vety
8. používajú sa presné pomenovania a vecné prirovnania
9. poradie opisovaných častí nie je záväzné, jednotlivé vlastnosti sa k sebe priraďujú voľne
 
dynamický opis (dynamický = dejový, meniaci sa, vyvíjajúci sa)
1. vniká ak opisujeme nejaký dej, proces, ktorý sa opakuje
2. typickým dynamickým opisom je opis pracovnej činnosti
3. v opise pracovnej činnosti vysvetľujeme v časovej postupnosti pracovné úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii nejakého diela, napríklad: sadenie stromčekov, návod na obsluhu prístroja, recept na prípravu bábovky
4. v dynamickom opise sú dôležité slovesá, používajú sa zvyčajne v 1. osobe pl. prítomného času alebo v 2.os. pl. rozkazovacom spôsobe
5. poradie opisovaných častí  je záväzné
 
umelecký opis
- citovo zafarbený, náladový
- autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu, ale vyjadruje aj svoj citový vzťah k opisovanému javu, používajú sa na to čo najkrajšie a najpôsobivejšie umelecké obrazy
Obrazné pomenovanie býva založené na:
a) podobnosti = metafora: škovránok - spevák výšin; sluka - posol jari; zomrel - dohorela svieca jeho života
b) na vnútornej súvislosti (na vzťahu časti a celku) = metonymia: žiaci odišli do kina - škola odišla do kina, čítam Rúfusove básne - čítam Rúfusa
c) na prenášaní vlastností ľudí, zvierat na niečo neživé = personifikácia (vlastnosti ľudí), animalizácia (vlastnosti zvierat): potôčik v zime zamr­zol - potôčik v zime onemel, takmer ani nedýchal, zomrel
d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotyčné výšky, náhlivé potôč­ky, blatúchy sú ako zlaté dukáty
 
 odborný opis
-  je statický
- znaky a vlastnosti opisovaného predmetu sa podávajú vecne a presne, vyberajú a usporadúvajú sa podľa dôle­žitosti, nie podľa osobného dojmu autora
- autor má mat' odborné vedomosti o opisovanom jave (o jeho určení, fungovaní, vzniku a pod.)
- presnosť  sa v odbornom opise dosahuje prídavnými menami, odbor­nými termínmi
- využívajú sa len oznamovacie vety
- poradie viet v odseku alebo poradie odsekov môžeme menil'
- odborné opisy sú v učebniciach, encyklopédiách, v náučnej literatúre
- názornosť opisu sa zvyšuje ilustráciou
 
životopis
- text, v ktorom sa vecne uvádzajú základné i údaje o živote autora
- vyhotovuje sa zväčša ako súčasť iných úradných písomností (žiadosť, prihláška, dotazník)
- preto sa nazýva úradný životopis
- úradný životopis môžeme napísať ako súvislý text alebo v bodoch, tzv. štruktúrovaný životopis
- aj v životopise sa odrážajú vlast­nosti pisateľa, preto treba dbať na formálnu úpravu i na štylizáciu textu
a) v úradnom životopise sa vecne vyratúvajú údaje o mieste a dátume narodenia, o vzdelaní, zamestnaní, záujmoch, zvlášt­nych znalostiach (napr. jazykových), príp. aj o ďalších osobných a pracovných plánoch a rodinných pomeroch, využíva sa v ňom informačný a opisný slohový postup, oznamovacie vety a slová bez citového zafarbenia
b) v beletrizovanom životopise sa vyberajú len niektoré, podľa autora zaujímavé a dôležité údaje, autor ich nielen vymenúva, ale aj komentuje a hodnotí (teda vyjadruje svoj osobný postoj), kombinuje sa v ňom rozprávací, opisný aj výkladový slohový postup, na zdôraznenie osobného postoja využíva všetky typy viet podľa komunikačného zámeru a slová s citovým zafarbením
 
opis osoby
- zachytáva vonkajší vzhľad: postavu, chôdzu, tvár, vlasy, hlas, oblečenie a pod.
- charakteristika je výstižný opis, zdôrazne­nie základných vlastností osoby, veci alebo javu
- ak je opis osoby (osôb) zameraný na najvýraznejšie, najtypickejšie znaky a vlastnosti, vzniká charakteristika:
a) vonkajšia charakteristika - zameraná na najtypickejšie vonkajšie znaky
b) vnútorná charakteristika - zameriava sa na povahu človeka, jeho schopnosti a vlastnosti
 
a) priama charakteristika - ak opisujeme povahu a vlastnosti človeka priamo - pomocou prídavných a podstatných mien, pr. je múdry
b) nepriama charakteristika - ak opisujeme človeka cez jeho konanie a správanie, z čoho vyplývajú vlastnosti postavy, pr. neprejdeš mu cez rozum
 
karikatúra
- je osobitným druhom charakteristiky
- v  karikatúrnom opise sa niektoré veci hyperbolizujú (zveličujú), zatiaľ čo iné sa zamlčujú alebo zastierajú
- jej cieľom je vyvolať komický alebo satirický (výsmešný) dojem
- využíva sa v literatúre, hudbe aj vo výtvarníctve
 
úvaha
- patrí k útvarom výkladového slohového postupu
- vysvetľuje sa v nej istý problém (hľadajú sa jeho príčiny, dôsledky, rozoberajú sa vzťahy medzi javmi)
- neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska
- autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spolo­čenský jav), pričom prejavuje svoj osob­ný postoj
- úvaha je výklad s výrazným osobným ladením
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov
- využívajú sa slová s citovým zafarbe­ním, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaují­mavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti
- v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami
- osobitne zaujímavé sú opytovacie vety, na niektoré autor neočakáva odpoveď, ale chce nimi podnietiť čitateľa k uvažovaniu,  iné otázky napovedajú čitateľovi odpoveď
 
referát
-  patrí k žánrom náučného štýlu
- informačný slohový postup sa v ňom mieša s výkladom a opisom
- podľa toho, či prevláda informácia alebo výklad, referát buď' vecne a obšírne informuje o výsledkoch vedeckého výskumu, alebo vysvetľuje dosiahnuté vedecké riešenia a postupy
- jednotlivé tematické celky jadra sú samostatné, ale majú na seba logicky (svojím obsahom) nadväzovať
- úvod a záver sú stručné, v úvode zväčša vysvetlíme, prečo sme si vybrali istú tému alebo na čo sa v referáte zameriame, v závere zhrnieme výsledky alebo zdôrazníme význam povedaného
- používa sa v ňom veľa odborných termínov
- referát sa síce prednáša ústne, ale je vopred písomne pripra­vený
- pri ústnom prednese treba dodržiavať tieto zásady:
1. hovoriť primerane hlasno
2. zreteľne a správne vyslovovať
3. nadviazať očný kontakt s poslucháčmi (nečítať celý referát z papiera bez toho, aby sme niečo voľne nedoplnili, nezdôraznili, nezopakovali, pričom hľadíme poslucháčom do očí)
4. stáť uvoľnene, ale vzpriamene (neopierať sa celým telom o podložku a pod.)
5. používať len strohé gestá a mimiku
- referát môžeme doplniť o obrazový, zvukový a iný dokladový materiál, pričom si zvolíme primeraný spôsob jeho predvedenia (premietanie, rozdáme vopred rôzne nákresy schém a grafov, nakreslíme ich na tabuľu...)
 
slávnostný prejav
- je oficiálna pripravená reč, prednesená pri zvlášť slávnostnej príležitosti (pri gratulácii, uvítaní, pohrebe, pri oslave nejakého jubilea a pod.)
- aby slávnostná reč vyznela majestátne, má byť prednesená precítene a s primeraným pátosom, aby u poslucháčov vzbudila obdiv a uznanie
- docieli sa to používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní, atď.
- slávnostné prejavy sa členia na:
1) verejné:
  a) slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné
  b) rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný
2) rodinné: prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod.
 
diskusia
- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu
- diskusia je verejná, počíta s aktívnou účasťou viacerých osôb
- využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva
- úloha moderátora v diskusii:
- v úvode diskusie oznámiť cieľ a tému stretnutia, privítať a predstaviť prítomných
- v priebehu diskusie upozorňovať na dôležité veci, ku ktorým: by sa mali účastníci diskusie vyjadriť; usmerňovať diskusiu, klásť otázky, dať priestor všetkým účastníkom, nedovoliť prílišné odbiehanie od témy
- na záver diskusie zhrnúť jednotlivé názory a zladiť stanoviská: do nejakého spoločného postoja; poďakovať sa za aktívnu účasť všetkým diskutujúcim
úlohou diskutéra v diskusii:
- zaujať postoje k problematike
- svoje názory sa snažiť podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov
- správať sa ohľaduplne k ostatným účastníkom diskusie: ne skákať im do reči, počúvať ich a nadväzovať na ich tvrdenia, neodbočovať od témy
- pokúsiť sa v komunikácii použiť aj neverbálne prostriedky (kontakt očí, mimika, gestá...), využiť vhodnú melódiu, silu hlasu, dôraz...
 
polemika
- ostrá verejná (ústna alebo písomná) výmena  názorov s citovým vyjadrovaním postoja a hodnotenia
- mali by sa používať presvedčivé protiargumenty bez osobných útokov či nadávok
- v polemike síce kritizujeme názory iných a obraňujeme svoj vlastný názor, ale snažíme sa dospieť k spoločnému stanovisku