To som ja (Beletrizovaný životopis)

To som ja (Beletrizovaný životopis)

Bolo nádherné jesenné dopoludnie. 27.9.1995, 5.00, keď som prvýkrát zazrela svetlo života. Rodičia a aj celá moja rodina sa na mňa tešili. Mesiace pribúdali a ja som začala bľabotať. Moje prvé slová boli mama a tata. Nasledovali prvé krôčiky, pády a zúbky. Všetko som len chcela skúmať a žuvať.

A tak ubiehali dni, týždne a mesiace a ani som sa nenazdala a už som sfukovala prvú sviečku na torte. Začala so vnímať veci okolo seba. Po štyroch rokoch skončilo moje leňošenie a maminka ma zobrala za ručičku a išli sme do škôlky. Páčilo sa mi tam, lebo sme sa hrali, kreslili a spali. Neskôr sa ma rodičia pýtali, či nechcem bračeka alebo sestričku.

Ani som sa nenazdala a malá Dominika bola na svete. Keď mala rok, začala ma škriabať a hrýzť, čo robí dodnes. Dni ubiehali a ja už som mala šesť rokov. Vtedy som išla prvýkrát do školy na Cádrovú. Prvý ročník som mala pani učiteľku Kochanovú. Naučila nás základne veci – čítať, písať a počítať. Ako dni ubiehali, názor na školu som zmenila. Namiesto hrania som sa musela učiť.

Našla som si tu veľa kamarátov, s ktorými sa kamarátim dodnes. Od druhého ročníka som chodila na tenis, ktorému som sa venovala šesť rokov. Musela som prestať zo zdravotných dôvodov. Verím, že zo školy a škôlky si zoberiem veľa príjemných spomienok a na tie nezabudnem. Som ôsmačka a za rok nás čaká monitor. A čo potom? Čím by som chcela byť?

Mojím veľkým cieľom je stať sa právničkou, preto by som chcela pokračovať v štúdiu na gymnáziu. Veľkým snom je aj vyštudovať vysokú školu. Chcela by som sa zdokonaľovať v jazykoch. Rada by som navštívila veľa nádherných miest a spoznať ich. Dúfam, že mojim snom už v ceste nebude nič brániť.