Najväčší trapas (Rozprávanie)

Najväčší trapas (Rozprávanie)

Stalo sa to v dedinke Milonice v Čechách. Bola som tam s mojou sesternicou Peťkou. Ako  vždy, robíme tie najväčšie hlúposti na svete. Bolo to cez jarné prázdniny. Behali sme po dedine a ako vždy mi zišiel na um nápad. Ten nápad bol o tom, aby sme išli do lesa.

Do lesa máme zakázané ísť, lebo sa v ňom rýchlo stratíme, ale jasné, že sme tam šli. Keď už sme boli v strede lesa  a rozprávali sa o všelijakých veciach, zrazu sme počuli zozadu čudný zvuk. Ja som sa otočila a videla som čudný traktor bez strechy. Ale na ňom sedel chlap, ktorého sme nepoznali, ale ten traktor áno. Tak som Peťke povedala: „Poďme ho sledovať!“ A Peťa odvetila: „Hej, už ma to aj tak nebaví!“ Utekali sme za ním. „Ten traktor je taký pomalý,“ povedala som a Peťka mi na to odpovedala: „Veď bol už ďaleko pred nami!“ Jasné, že sme nebežali za ním, ale  kľučkovali sme medzi stromami. Keď ten traktor zastavil, schovali sme sa za stromami.

Zastavil pri nasekaných kladách dreva. My sme boli schované za stromami. Ja som povedala: „On určite kradne drevo!“Peťka bola ďaleko za mnou, tak som omylom zakričala. Ten chlap nás videl. Rozbehli sme sa a ten jeden kilometer sme prebehli ako strela. Ten chlap to zatiaľ všetko vyložil. My sme zatiaľ vyšliapali na kopec, v ktorom sme mali výhľad. Odišiel celý nahnevaný. Pravé odbilo poludnie. Povedalo som: „Do kelu, už sme mali byť doma a sedieť za stolom.“ Prešli sme to skratkou cez pole, na ktorom bol hnoj. Rozbehli sme sa a ja som povedala: „Fúj, čo to smrdí?“ A aby toho nebolo málo,  spadli sme doň  na zadok!  Veľmi nás to nahnevalo.

Mali by sme problém, keby sme tak prišli domov!!!! Tak sme to obišli a šli sme zadnými dverami. Potichučku sme prišli domov. Nevedeli sme, čo máme robiť. Oproti nám bola chodba s WC a kúpeľňou. „Mám nápad!“ povedala som. „ Zoberme si toaletný papier a namočme si ho!“ Urobila som to, ale uznávam, nebol to dobrý nápad! Bolo to ešte horšie a  nemali sme ten toaletný papier kam dať. Tak prišiel na um môj ďalší geniálny nápad. „Otvorme dvere a hoďme to na dvor!“ Už nám nezostávalo nič iné, ako priznať sa, kde sme boli do pol piatej.

Ale keď sme tam prišli, tak sme ani nemali čo vysvetľovať, čo sme robili a prečo smrdíme a sme špinavé. Babička povedala: „Prišli ste špinavé, čo?!“ A my celé prekvapené a naraz sme povedali: „Odkiaľ to vieš?“ „Videla som vás.“ My úplne uťahané a babička nám povedala: „A kto bude upratovať ten toaletný papier?“ Tak sme si vzdychli a šli sme upratovať. Už sa teším na ďalšie prázdniny.