Keď som mala štyri alebo tri roky, boli sme s rodičmi a starými rodičmi v Tatrách. Vtedy mi to nebolo trápne, ale dnes, keď mi rodičia povedali , aký trapas sa mi stal , tak som sa na sebe smiala. Tak teda. Boli sme v pizzérii a môj starý otec si chcel objednať pivo. „ Čo si dáte ?“ opýtala sa čašníčka. „Ja si dám minerálku ,“ povedala babka. „ Ja si dám jedno pivo ,“povedal dedko. „ A aké pivo?“
Dedko ani nestihol otvoriť ústa a ja som vykríkla, „ Keď pivo, tak Šariš!“ A treskla som po stole. Ľudia sa len pozerali. A možno sa aj niektorý smiali. Neviem, mala som len pár rokov.