Stužková príhovor

Stužková príhovor

Vážená pani riaditeľka, vážený profesorský zbor, drahí rodičia, milí hostia!

Každá cesta má svoj začiatok i koniec. Štyri roky ubehli ako voda a nám sa ani veriť nechce, že pocity obáv a nádejí, s ktorými  sme prekročili prah Šrobárky, budú zapĺňať naše srdcia aj v deň stužkovej. Stojíme tu dnes pred Vami s trasúcimi sa kolenami a hľadáme slová na vyjadrenie vďaky a úcty.

Naše poďakovanie patrí Vám, drahí naši profesori, ktorí ste pred štyrmi rokmi za ťažkou bránou Šrobárky vítali neskúsených  zelenáčov. Prišli sme plní odhodlania dokázať okoliu i sebe, že z bojiska odídeme víťazne. Už vtedy ste tušili , aký tuhý boj budeme zvádzať. Koľkokrát by sme radšej trávili čas niekde na diskotéke, no namiesto toho sme si doma dávali rande s knihami. A Vy ste boli stále s nami, verili ste nám, usmerňovali  podporovali nás.

A nielen to. Ukázali ste nám nové svety, o ktorých sme ani netušili a naučili ste nás rozumieť im. Naučili ste nás myslieť, nestáť v tieni iných, naučili ste nás prijímať rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. No to najdôležitejšie – naučili ste nás nebáť sa nepriazne osudu. Ďakujeme Vám za Vašu trpezlivosť, pochopenie, priateľstvo.

Náš obdiv a úcta v neposlednom rade patrí aj Vám pani riaditeľka, pani zástupkyne a milé triedne profesorky. Pod Vašim vedením sme dospievali, pomáhali ste nám stať sa lepšími, zodpovednejšími. Ďakujeme, že Vaše dvere a srdcia boli vždy otvorené.

Vážení profesori, sme šťastní, že ste boli súčasťou dôležitej súčasti nášho života. Veríme, že Vašu dôveru nesklameme.

Slovko ďakujem sa nám zdá byť príliš prosté  na vyjadrenie toho, čo by sme chceli povedať Vám, drahí rodičia. Len my vieme koľ starostí sa skrýva za prejdenou cestou. Hľadíme na Vás z obdivom, pretože vo Vašich tvárach napriek všetkému vidíme to, čo kedysi pred rokmi: nehu, lásku, radosť.

Pred Vami dnes stojí dospelá dcéra ...

... a dospelý syn.

Hlboko v našich srdciach sú ukryté tie najkrajšie spomienky. Nedá  sa zabudnúť na prvu hračku, rozprávku, školskú aktovku, na pohladenia, i cenné rady. Prežívali ste s nami prvé lásky, pomáhali riešiť problémy. Snažili ste sa vysvetliť nám, že život nie je ľahký , hľadali ste s nami na starosti liek. Vďaka Vám sme pochopili, že vždy ruka v ruke so slzou kráča slnečný lúč.

Úprimne sa pred Vami skláňame. Drahí rodičia, Vy ste nám vdýchli život a my, v tejto slávnostnej chvíli Vám sľubujeme, že na to nikdy nezabudneme. Sľubujeme Vám, že sa zo všetkých síl budeme snažiť, aby naše cesty boli čestné, rozumné a lásky.

ĽÚBIME VÁS.