Môj študentský životopis

Môj študentský životopis

Moje Ja žilo v ockom nástroji kým v jednu búrlivú noc nevycestovalo do sveta. Blúdilo cestou-necestou až kým nenašlo svetlo na konci tunela. Narodila som sa. Rodičia mi dali meno Stela, rozhodovali sa medzi dvoma menami  Stela a Diana až napokon  sa rozhodli nad menom Stela. 

Sama som neverila ako môj príchod do nového sveta  môže nastoliť takú radosť a predovšetkým štastie. Narodila som sa v krásnom mesiaci, mesiaci prechodu z leta do zimy . V populárnom a veľmi žiadanom dni v týždni  na piatok . Ubiehali dni, týždne, mesiace a už som mala 1 rok.  Na 1.pohľad som bola dievčatko s čínskou ofinkou, s dvomi zúbkami v predu, veríte či nie ale aj s pivovou fľaškou v ruke .

Veru , že obyčajné decko som neboľa už ako malá som bola prefíkaná líštičká , ktorá čakala len na návštevy, ktoré mi prinesú čokoládu, čudujem sa , že  som nedostala cukrovku z toho všetkého sladkého. Stále som hľadala pivové fľašky ako Sherlock Holmes, veľmi mi voňala vôňa chmeľu a jej chuť. Moji rodičia boli veľmi šťastní, ale ešte nevedeli čo ich čaká. 

Malé tiché dievčatko sa zmenilo na chodiaci kazisvet.  Všetko som len rozbíjala a ničila. O niečo neskôr som začala navštevovať škôlku.  Priam som milovala to miesto , pretože som tam spoznala mojich prvých kamarátov. Aj keď v škôlke bolo veľmi dobre, v kútiku srdca som už túžila stať sa žiačkou. Zrazu prišiel jeden september, ktorý bol iný ako všetky tie predtým.

Mala som zobrať svoju školskú tašku a cupitať do školy. Tak aj bolo. S taškou väčšou ako ja som sa váhavým krom vybrala v ústrety vedomostiam.  Zdolávala som moje prvé prekážky, ktoré sa mi vtedy zdali také obrovské a ťažké.  Stretla som sa so svojimi prvými včeličkami, občas s nejakým prasiatkom. 

Neskôr ich vystriedali pekné uhladené čísla. Počas mojej prvej školskej premiére som spoznala moju úžasnú  najlepšiu kamarátku Patríciu , ktorá stále stála primne. Ako som rástla rok-rokom nastúpila som ako 11 ročná do gymnázia . Začiatky štúdia v gymnáziu boli krásne a vtipné. Prvé roky na gymnáziu som bola bojko, bála som sa  ísť sama aj po chodbe potrebovala som niekoho kto ma podrží  aby som sa nepodkla nad trémou  Časom to zomňa spadlo a boľa zomňa slečna, ktorá maľa svoje životné priority , ktoré nasledovala  Teraz mám  14 rokov , a snažím sa žiť s pocitom spokojnosti po boku svojich kamarátov a blízkych   Typický 14 ročný smoliar , ktorý chce urobiť dobre ale urobí zle.