Piatok, 20. januára 2017, meninyDalibor, zajtra Vincent
Dnes prezretých 3261 študentských prácOnline: 352 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Veľká noc zvyky a tradície

Autor: Dievča janka114 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 22.03.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 421 slov
Počet zobrazení: 1308
Tlačení: 51
Uložení: 58

Veľká noc zvyky a tradície

Obdobie Veľkej noci je v kresťanstve najvýznamnejším a najdôležitejším sviatkom cirkevného roku. Pôvod sviatku pochádza zo starožidovského sviatku pésah (obchádzanie). Veľká noc sa slávi prvú nedeľu, po prvom splne mesiaca, po jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na čas od druhej polovice marca do konca apríla.

Kresťanstvo spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod hospodárskeho roka s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.


V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari, obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom prechodu.
Prosperitné a magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka. Množstvo  prostriedkov využívaných v pohanských obradoch prevzalo kresťanstvo a používajú sa aj v súčasnosti: svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.

Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných obradov bola podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku, ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magicko – očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

Významnú časť veľkonočného týždňa tvorila príprava veľkonočného obradového jedla. Konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom období. K typickým obradovým jedlám patrí vajce, ktoré symbolizovalo znovuzrodenie a vo Veľkonočný pondelok ním boli obdarovávaní kupači. Najmä na východnom Slovensku sa pripravoval obradový koláč, paska. Mal okrúhly tvar a symbolizoval hojnú úrodu. Aj dnes sú pre veľkonočné obdobie typické kysnuté koláče a koláče rôznych tvarov, napr. v tvare baránka.

Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsaťdňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá. Kto sa vraj prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosť, ...) sa v žiadnom prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný s takzvanou kúpačkou (východné Slov.), šibačkou (západné Slov.). Mládenci v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali mladé dievčatá vodou, ktorá mala magickú funkciu a mala zabezpečiť nie len zdravie, ale i krásu. V dome im ponúkli pripravené pohostenie (koláče, vajcia, pálenku) a obdarovali maľovaným vajíčkom. V súčasnosti kupači navštevujú prevažne iba najbližšiu rodinu, vodu častokrát nahradila voňavka a namiesto kraslíc sú obdarovávaní peniazmi alebo naturálnymi darmi.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Rozprávka na dobrú noc Referát 440 slov 0
Slovenčina Mesačná noc (Umelecký opis) Referát 235 slov 4.8
0.040