Som jednoducho smoliar (Beletrizovaný životopis)

Som jednoducho smoliar (Beletrizovaný životopis)

Mnohí ľudia sa môžu pochváliť tým, že sa narodili pod šťastnou hviezdou. Ja k nim teda rozhodne nepatrím. 

Smola sa mi lepí na päty už od narodenia. Začalo sa to tým, že si moji rodičia priniesli domov z pôrodnice namiesto deväť mesiacov očakávaného chlapčeka Jakubka dievčatko Rebeku – teda mňa. Dedko s babkou sa na svojho prvého vnúčika tak tešili, že sa rozhodli pripraviť mu detskú izbu, takže som do svojich šiestich rokov bývala v izbe, ktorá bola snom každého malého chlapca.

Modré steny, na ktorých boli namaľované autá a lietadlá, poličky plné dinosaurov, kamiónov a vojačikov. Každý musí uznať, že v tomto prostredí sa tých pár barbien, bábika Chou-chou a detská kuchynka vynímali naozaj ukážkovo.

Tým sa však moja smola neskončila. Keď som nastúpila do základnej školy, všetky moje kamarátky sedeli s dievčatami, len mňa pani učiteľka posadila ku chlapcovi. Celých deväť rokov bolo jeho obľúbenou záľubou uťahovať si zo mňa. V treťom ročníku sme mali v škole karneval. Pár dní pred tým som však ochorela, tak som si nerobila starosti s maskou.

Myslela som si, že naň nepôjdem. Avšak lieky mi zabrali rýchlejšie, ako lekárka predpokladala, tak na karneval som predsa len išla. Všetky dievčatá boli prezlečené za princezné, Popolušky a rôzne milé zvieratká, len ja som bola za piráta. Na poslednú chvíľu sme nezohnali iný kostým, tak sa nedalo nič robiť. Cez oko som mala pásku, na ruke hák, na hlave šatku. Najhoršia však bola briadka, ktorú som mala prilepenú na brade. Keď ma takto zbadal môj spolusediaci Marek, rozhodol sa hovoriť mi Pirát čierna brada. Táto prezývka so mnou prežila až do deviateho ročníka.

Keď som si myslela, že strednou školou sa všetko zmení, tak som sa naozaj mýlila. Prihlášky som si dávala na gymnázium a obchodnú akadémiu. Viac ma lákalo gymnázium, ale skončila som prvá pod čiarou. Aká smola! Druhého septembra som teda nastúpila na obchodnú akadémiu. Nebola by som to ja, keby som hneď v prvý deň neprišla neskoro.

Samozrejme sa mi ušlo posledné voľné miesto a to pred katedrou. Každý rok na vianočnej besiedke sa mi podaril nejaký nešťastný trapas. Raz som sa pred vystúpením obliala kolou. Celé vystúpenie som sa sústredila na ten obrovský hnedý fľak na mojom bielom tričku, že som sa potkla o vlastnú nohu a pred celou školou som spadla na zem a roztrhla si nohavice.

Teraz, keď už som staršia, beriem tieto svoje v podstate úsmevné príhody športovo. Dúfam však, že keď si budem dávať prihlášky na vysoké školy, usmeje sa na mňa pre zmenu šťastie.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/13644-som-jednoducho-smoliar-beletrizovany-zivotopis/