Nepriateľ je horší ako dvojtvárny priateľ (Úvaha)
Nepriateľ je horší ako dvojtvárny priateľ (úvaha)
Kto je to priateľ ? V dnešnom svete, ktorý je mnohokrát popretkávaný falošou už je to ťažko určiť. Poznáme teda dva druhy priateľov. Tí, ktorí vás majú radi, a tí, ktorí vás nenávidia. Každý z nás už vo svojom živote stretol oboch. Najťažšie je však zistiť, kto je kto.
Ako sa hovorí, v nešťastí spoznáš priateľa a asi na tom niečo bude. Preto musíme spadnúť až na dno... pretože je tam možno niečo, čo máme nájsť. Možno je to práve človek,ktorý tu vždy pri nás bol, v dobrom I zlom, no my sme ho stale prehliadali. A vtedy pochopíš, že to, čo ťa s ním spája, je oveľa silnejšie ako to, čo vás rozdeľuje. Najväčšie šťastie, ktoré ťa môže stretnúť, je nájsť oddaného priateľa.
Dnes, keď sa každý naháňa za vlastnými záujmami a prácou, máme menej času na priateľov. Deficit času kompenzujeme sms-kami či facebookom,ktorý má nahradiť posedenie s kamarátom na káve či prechádzku cez slnečný deň. Pritom je to práve facebook, ktorí zabíja náš čas a nielen ten. Ničí predovšetkým naše priateľstvá,častokrát náš charakter. Ľudia sa naučili rozprávať sa o niekom namiesto s niekým. A takto sa potom šíria klebety, ktoré zasahujú snád do života každého z nás. Podľa môjho názoru, práve ohováranie je príčinou, prečo sa z priateľov stávajú nepriatelia, v horšom prípade dvojtvárny priatelia.
Ale kto je to nepriateľ ? Z negatívnej stránky, je to človek, ktorý nám nepraje nič dobré. Ja však za nepriateľa považujem osobu,ktorá ma určitým spôsobom posúva vpred. Nepriateľ poukazuje na moje chyby a tak viem, čoho sa mám vyvarovať. Máš nepriateľov ? Fajn, znamená to, že si už niečo dosiahol. Nedá sa byť za dobre z každým, takto to bohužial nefunguje. Avšak každá osoba v našom živote, či je to nepriateľ, či priateľ, každá z nich nám pomáha písať príbeh nášho života.
Lenže vyvarovať sa treba tým, čo sa zastávajú dve role, neviem ani ako, ale stávame sa bábkou v ich divadle. Rovnako ako priatelia ťa zahrňajú otázkami ako sa máš,stalo sa niečo,prečo sa mračíš a podobne. Nenechajme sa však oklamať. Sú pri nás stale,ale nie preto, aby ti pomohli. To nie. Potrebujú iba dalšiu tému na večerný rozhovors ich priateľmi,aby mali koho ohovárať. V skutočnosti budeš pri nivh len terčom posmechu o ktorom však ty netušíš.
Zistíme to však často v tej najnevhodnejšej chvíli a veľmi to zamrzí. Ale lepšie je byť sám ako s nesprávnymi ľudmi. V jednej chvíli si skrátka musíme uvedomiť, že niektorí ľudia, pre ktorých by sme preplávali aj ocean, by kvôli nám neskočili ani do bazéna, a vtedy sa treba riadiť starou múdrosťou, nie všetko čo stratíš je stratou.
Vážme si teda tých ,,pravých”. Dbajme na kvalitu,nie na kvantitu. Vlejme do našich vzťahov úprimnosť a čestnosť. Vzťah bez úprimnosti je ako domček z karat, chvíľu síce vydrží ale ked zafúka, všetko sa zrúti. Potom už je darmo plakať nad rozliatym mliekom. Nebudme sebeckí a naučme sa aj my počúvať druhých a oplácať im ich pomoc. Ved nedá sa stale brať, do vzťahu treba aj niečo vložiť. Každý chce mať mnoho dobrých priateľov, ale málokto si dá tú námahu aby sa ním stal. Priatelia sú práve tí, ktorí nám podávajú vreckovku ked plačeme, a smejú sa s name ked sme šťastní. Tak ich nenechajme odísť, sú to najcennejšie čo máme!