Zóny pre každého študenta

Mala som sen (Rozprávanie)

Mala som sen (Rozprávanie)

Mala som sen.Podivný sen.Sen,kt.sa čo chvíľa môže stať skutočnosťou.Avšak snád len na Slov.

Ocitám sa v malej izbe,obliatej blankytnou modrou,kde tu steny zdobia špinavé machule či posplietané pavučiny.Až teraz si všímam,že v ,,luxusnej,,nemocničnej izbe nie som sama.Vedľa mňa leží staršia žena,ktorej vek naznačujú  letokruhy života na tvári.Pozerá na mňa a milo sa usmieva.

Stále nechápem,čo tu vlastne robím.Nepamätám si,že by som  bola chorá. ,,Odpadli ste slečna!,, -kričí sestrička,akoby čítala moje myšlienky.,,Ahá tak to je,,-preto si na nič nespomínam.Ležím a nevnímam čas.Za oknami sa pomaly vystriedajú kosák so zlatistým ranným slnkom.

,,Vstávame.Už je 8 hodín!,,-kričí sestrička,rozletia sa dvere a spolu s ňou vstúpila do izby ,,vôňa,, nemocničného ,,jedla,,.Na tanieri sa vyskytli nejaké ovsené vločky a horúci čaj.,,Au !,,popílila som si jazyk. ,,čaj je ešte veľmi horúci kvetinka,treba si dávať pozor ! žmurkla  na mňa jedným očkom sympatická ryšavá sestrička a už jej nebolo.

,,Zabudla som vám dať ešte keksíky!,, kričí spoza dverí a vystrašene pozerá do nejakého zdravotného zaznamu.Napokon jeden keks si schováva do vačku a druhý podáva starenke.Cítim sa slabá.Tak slabá,že ani sa nepýtam kde mám svoj keksik ja.A pritom mi už chýba sladké.Počujem,že vonku na chodbe postupne utícha vrava a sestričky si čosi šuškajú.,,Prečo to mladé dievča na 302 nedostalo keks?,,šepoce jedna z nich.,,Pozrela som si jej záznam a zistila som že má cukrovku !,,odšepoce druhá a beží dalej.čakaju ju další pacienti.Cukrovku?Zovrelo mi žalúdok. Ja mám cukrovku?Slzy ako hrášky sa mi rozkotúľali po tvári.Som závislá na sladkom.Neviem si  život predstaviť bez drobných čokolád,cukríkov, či babkinej nuletovej roládky.Prebehol mi mráz po chrbte.Stále tomu nemôžem uveriť.Cukrovka je zákerná choroba.Ako to,že mi to nikto neoznamil ?!Mala by som sa niekoho spýtať.Nemôžem.Do ruky mi prúdi roztok NaCl a ešte tam  visí polovica vrecka.Zrejme si na sestričku ešte zopár minut budem musieť počkať.

Hovorí sa,že čas je relatívny.Ked ho nepotrebujeme,máme ho plné hrste a ked ho potrebujeme, ujde skôr ako stihneme žmurknúť.čas sa vlečie.Pozorujem kvapku po kvapke ako stekajú do žily.Snažím sa to všemožne urýchliť,no nepomáha.Všade je ticho.Ticho pred búrkou ?V hlave mám spršku myšlienok.,,Je možné,že by sa pomýlila?,,Viem,že sa dá s cukrovkou bojovať,ale bojím sa toho boja.Vopred rozmýšlam,že všetky sladkosti dám sestre,ako sa budem stravovať,ako sa zmení môj život,čo bude dalej ?

,, Juchú! ,, vydralo sa mi z hrdla.Sestrička so začudovaným výrazom prichadza ku mne a mení mi dalšiu infúziu. ,,No,kvetinka,ešte 3 infúzky a čoskoro pôjdeš domov!,,.Prepáčte,, preruším ju.,,Viem že sa to nepatrí,ale počula som váš rozhovor na chodbe.Ja mám cukrovku? ,,V duchu dúfam že odpoved bude nie.,,Chachacha!,, rozosmiala sa sestrička na celú  izbu.,,Nie kvetinka,sestrička sa pomýlila.To babka vedľa má cukrovku,, ukázala na spiacu starenku,ktorá si ešte pred pár minútami vychutnávala sladky medový keksik.Moj keksik.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/13733-mala-som-sen-rozpravanie/