EQ je vo vzťahoch ľudí dôležitejší ako IQ (Úvaha)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.11.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 745 slov
Počet zobrazení: 6 455
Tlačení: 561
Uložení: 532
Úvaha - znaky úvahy:
· Autor zaujíma postoj k určitému problému, javu, veci na základe osobných skúseností,
zážitkov a vzdelania, hľadá súvislosti vecí, argumentuje
· Subjektívny útvar = najmä 1. osoba sg
· Výrazy typu: podľa mojej mienky, ja si myslím, domnievam sa
· Bohatá lexika, expresívne slová, frazeologizmy, hyperbola, metafora, opakovania, množstvo
prívlastkov a iných hodnotiacich výrazov
· Rečnícka otázka
· Zvolacie vety
· Citáty, parafrázovanie citátov
· Kompozícia: úvod, jadro, záver ( v závere sa vraciame k myšlienkam z úvodu)

EQ je vo vzťahoch ľudí dôležitejší ako IQ (Úvaha)
Od útleho detstva som bola vychovávaná s láskou, porozumením, nehou a všetkým tým, čomôžeme nazvať city. Už v mamičkinom brušku som cítila jej lásku, nežné pohladenia, dotyky. Vždy sami nežne prihovárala, starala sa, aby mi bolo dobre, a tešila sa na mňa. A nielen ona. Aj otec sa namňa tešil. Aj on mi prejavoval svoju lásku, i keď trochu svojským mužským spôsobom. Veď som bolaich prvé dieťa, prvé vnúča, prvé všetko celej rodiny.Možno aj práve preto sa mi zdal článok, ktorý som niekde čítala, veľmi čudný. Ako by ani nebolo niekom, kto patrí do normálneho civilizovaného sveta. Bol to článok o princovi Michaelovi – malomsynovi Michaela Jacksona. Reportérka písala o tom, v akom rozprávkovom prostredí malý Princ žije,ale aj o tom, že nikdy nebude mať svojho plyšového medvedíka. Medvedíka s odratými uškami,ktorého by si každú noc k sebe privinul, vyrozprával sa mu, ktorý by bol tichým spoločníkom.Prišla som k záveru, že slávny Michael Jackson je blázon a šialenec!!!

Každý večer malémutancuje pri postieľke, aby sa mu lepšie spalo. Ktovie? Možno nevie čítať rozprávky. Princ sa nikdynemôže dvakrát hrať s tou istou hračkou. Ešte nikdy nejedol a nepil dvakrát z toho istého tanieraa pohára. Nik ešte to chutnučké chlapča nepohladil, nepobozkal... Ešte aj vzduch, ktorý dýcha, sameria každú hodinu. Ten chlapček ani nevie, ako vyzerá jeho matka. Ani tá nemá k nemu prístup.V celom svojom detstve nebude mať žiadneho kamaráta a prístup k iným deťom. Michael tvorí jehosvet.Čo v tomto prípade prevláda? Určite sa tu nedá hovoriť o citoch, ani o rozumnej inteligencii. Tu ideo šialenstvo, posadnutosť. Čo z toho malého vyrastie? Necitlivá, chladnokrvná, bezcitná beštia, alebozakríknutý chlapec túžiaci po troške citu, pohladení, bozku, mame, kamarátoch. Po normálnomživote...Keď som si článok prečítala do konca a trocha som nad ním pouvažovala, hneď ma prešla chuť byťdcérou slávneho otca, matky.Moji rodičia nie sú žiadni lekári, inžinieri, politici či jadroví fyzici, ale obyčajní ľudia. Možno aj právepreto mi dali toľko lásky, koľko som potrebovala. Môžu sa mi stále venovať a sú vždy, keď ichpotrebujem, nablízku.

Čo by som mala z toho, keby ich IQ bolo vyššie a oni to dotiahli ďaleko? Možnoby som na tom bola ešte horšie ako Princ. Spoločnosť by mi robila televízia, videohry, veža a všetkytie moderné vymoženosti dnešného sveta.Podľa mňa sú emócie vo vzťahoch ľudí dôležitejšie ako IQ. Kto by si ale v dnešnom svete želal odzlatej rybky radšej cit ako peniaze, horu peňazí a k tomu krásny dom, veľký bazén, moderné auto...?Všetci by sme sa na takého človeka pozerali ako na votrelca z inej planéty. Vytvorili sme si svet, kdepanuje zlo, intrigy, bezohľadnosť, sebectvo a chamtivosť. Svet, kde hlavnú úlohu zohráva tzv. vyššiainteligencia, moc a peniaze, svet, kde nemá miesto cit. Vyrastá nám generácia, ktorej sú všetkyduchovné hodnoty cudzie. Rodičia zabúdajú na to, že majú doma niekoho, o koho sa majú starať.Krádeže. Opilstvo. Vraždy. Hry. Hazard. Znásilnenia. Nič neznáme. Už sa nad tým niknepozastaví.

Takto je to predsa aj v tých amerických filmoch, ktorými nás neustále kŕmia. Aj takto samladý človek dozvedá tajomstvá „krásneho, plne prežitého“ života.Kam speješ, svet? Kam sa stratí všetko dobro? Mali by sme začať uvažovať , čo je pre násdôležitejšie. Láska a porozumenie nám pomôžu prekonať hranice medzi sebou. Pomôžu prekonaťbariéry spoločnosti. Čo máme z toho, že naša „inteligencia“ si otvorene nadáva v televízii. Že osočujújeden druhého. Keby sme sa viac venovali našim citom, bolo by hneď krajšie žiť!A čo dodať na záver? Aj keď som už dospelá, rodičia mi neprejavujú menej lásky, ich vzťah ku mnesa nezmenil. Ba možno áno. Je pevnejší , krajší, považujú ma za rovnocennú... A ja len dúfama pevne verím, že aj ja dám svojim deťom to, čo dávali moji rodičia mne – plyšového medvedíkas odratými uškami, ktorého si každú noc privinú k sebe, lásku a pocit istoty. Verím, že nikdyneuprednostním nič pred ich šťastím, že nikdy nedovolím, aby IQ zvíťazilo nad EQ. Veď láskaa porozumenie sú všetko, čo človek môže človeku dať.Zamyslime sa a dajme svojim životom zmysel. Vráťme city tam, kam patria.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu