Nočný výlet

Sedela som večer na okne a pozerala sa na hviezdy. Odrazu niečo zahrmotalo a vletelo do mojej izby. Akési zelené čudo. Hrozne som sa zľakla. Vstalo zo zeme a približovalo sa ku mne. Nemala som kam ustúpiť. Stála som ako soľný stĺp. Ahoj ozvalo sa čudo. Volám sa ...Ty vieš hovoriť našou rečou? Prerušila som ho.

Viem prikývlo strašidlo a volám sa Hopko. Bývam na planéte Zufa. Ak chceš zoberiem ťa tam. Chyť sa ma za ruku a poriadne sa ma drž. Jéé to je nádherné vykríkla som keď sme sa dostali do vesmíru. Po malej chvíli sme pristáli na zvláštnej  červenej planéte. Domy mali tvar trojuholníka a stromy boli ako z huspeniny. Poď ukážem ti moju školu potiahol ma Hopko za rukáv. Vošli sme do velikánskej miestnosti. Boli tam bytosti podobné Hopkovi. Práve mali hodinu lietania. Hrozne som im závidela že môžu lietať. Po hodine ma Hopko povodil po čudnom meste na ešte čudnejšom dopravnom prostriedku z vidlicami. Ja už budem musieť ísť smutne som povedala Hopkovi. Dobre chyť sa ma. Hopko ma vyložil na okno mojej izby rozlúčil sa  a

Stratil sa v tme. Odvtedy som ho nevidela.