Téma, ktorá sa týka všetkých

Keď som sa rozhodla napísať túto esej, ocitla som sa pred veľkým problémom. Téma mi bola jasne zadaná - interkulturálny dialóg, no uvedomila som si, že táto téma zahŕňa množstvo ďaľších tém a témičiek, a keby som ich chcela rozobrať všetky, na jednu esej by toho bolo priveľa, nehovoriac o tom, či je to vôbec v možnostiach ľudských.

Mohla by som písať o Južnej Afrike, o Spojených štátoch, prisťahovalcoch v Európe a iných témach, ktorými nás televízia a tlač dennodenne bombardujú. Sú to však témy, ktoré sa ma priamo nedotýkajú. Nemôžem o nich dostatočne presne písať, a tým by som nedocielila nič, iba ak by tieto témy ostali pre nás aj naďalej také vzdialené.

Je tu však jedna téma, ktorá sa bezprostredne dotýka ako mňa, tak aj vás, ostatných študentov a vôbec Slovákov. Jedná sa o stretnutie dvoch kultúr, kde jedna nemôže, resp. nedokáže prijať druhú. Každý z nás pozná rómske komunity, tzv. osady, kde žijú rómski občania mnohokrát celkom na úkor spoločnosti. Pokladám za lepšie najprv opísať skutočnosť tak, ako je, a potom sa k nej vyjadriť. Je bežné, že kde sa stretnú dve odlišné kultúry, väčšinou dôjde k asimilácii. Tento prípad je však zvláštny tým, že Rómovia sa od svojho príchodu z Indie nedokázali včleniť do našej spoločnosti. Ťažko sa hľadá príčina. Urobili sme chybu, keď sme ich nečakali s otvorenou náručou? Bolo by naivné myslieť si to. Ale prečo potom?

Myslím, že Rómovia majú v sebe, tak ako každý národ, niečo svojské, niečo neodškriepiteľne orientálne, čo v nich vzbudzuje iné správanie ako u nás. Rómovia uznávajú iné hodnoty a iný spôsob života ako my. Je to celkom prirodzený rozdiel (najmä medzi tak odlišnými kultúrami), čo znamená, že zbaviť sa ho by bolo nemožné.

Ibaže nejde len o rozdiel medzi kultúrami, ale aj o problém pokročiť s celou ľudskou spoločnosťou do tretieho tisícročia (prosím o prepáčenie, že sa vyjadrujem takto vzletne). Tu mám na mysli, že je veľkým problémom byť na úžitok dnešnej spoločnosti takým spôsobom, ako to robia niektorí Rómovia. Chcela by som upozorniť na to, že mojím cieľom nie je kritizovať alebo odsudzovať, ale riešiť. Preto je na mieste poznamenať, že toto nie je len problémom Rómov, ale aj mnohých „bielych ľudí“. Existujú prípady Rómov, ktorí žijú oveľa lepšie ako mnohí bieli a od ostatných Rómov sa im za to dostáva posmech alebo opovrhnutie. Na tom nezáleží, veď im to slúži ku cti.
Myslím, že je dôležité z hľadiska medziľudských vzťahov, aby sme Rómov nevnímali ako národ žijúci v izolácii, s ktorým nesmieme mať nič spoločné, ale aby sme súdili každého človeka podľa jeho skutkov, jeho vlastností a činov, ktorými reprezentuje hlavne sám seba.

Nesmieme dovoliť, aby v našom názore na druhých ľudí zohrávali hlavnú úlohu predsudky a počiatočná zaujatosť proti národu ako celku. V histórii sa to už viackrát neoplatilo, ba v konečnom dôsledku sa to obrátilo proti nám. Je na čase poučiť sa z vlastných chýb a odbúrať výhrady voči iným.