Cesta k môjmu priateľovi

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 24.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 584 slov
Počet zobrazení: 8 129
Tlačení: 577
Uložení: 596

Cesta k môjmu priateľovi 

Je pár dní od vraj najkrajšieho dňa v roku a a ja som sa práve narodil. Okolo mňa je veľa cudzích bytostí. Nevidím moju mamičku, súrodencov. Vlastne nevidím nič, len počujem nejaké čudné hlasy. Bojím sa. V tom zmätku som rozumel iba pár slov: Aký je nádherný a nezvyčajný. Je trojfarebný. Síce neviem, ako to s tým posledným slovom mysleli, ale ja si myslím, že je to niečo pekné. Predsa sa rozprávalo o mne. Potom ma na niečo mäkké položili a utreli. Bolo to príjemné. Mäkké a teplučké. Ale aj tak som sa ešte stále bál, lebo som chcel byť pri svojej mamičke.

Po krátkej chvíli, keď ma vytiahli z toho teplého, príjemného miesta, ma opäť položili, ale tentoraz niekam inam. Cítil som sa tam ako v raji. Konečne sa mi podarilo otvoriť oči a nemotorne sa preplaziť k ostatným súrodencom, ktorí boli pri mamke. Onedlho som zaspal. Chcelo sa mi hrať, ale bol som na to príliš unavený. Sníval sa mi nádherný sen, ako mám už viacej mesiacov a hrám sa na veľkej záhrade s mojimi priateľmi a súrodencami. Bolo to veľmi nádherné.... ako sme boli všetci spolu, takí šťastní. Ale to bol žiaľ iba sen.

O pár týždňov som sa hral na veľkej záhrade, ale iba sám s malou loptičkou, alebo občas sa mi podarilo nalákať rodičov. To bol jediný deň do vtedy, čo som sa cítil taký osamelý. Všetci moji súrodenci odišli. Neviem kam a už vôbec netuším, prečo som s nimi nešiel aj ja. Asi to súvisí s tou jednou vetou, čo som počul po mojom narodení, keď som ešte nevidel. Tá veta znela: „Tak tohto si necháme“. Vôbec som vtedy tomu nerozumel.

Až neskôr mi to rodičia vysvetlili, aký má tá veta význam. No skoncoval som s mojou samotou. Cez jednu noc som vyšiel cez dieru vo dverách a išiel som hľadať miesto, kde by mi bolo lepšie. Za normálnych okolností by som ostal doma, ale moji rodičia odišli a už sa nevrátili. Ostal som sám. Bál som sa ešte viac, ako keď som sa narodil.

Z tohto dôvodu som ušiel. Túlal som sa asi tri dni. Musel som si sám zaobstarať jedlo. Väčšinou to bolo z takých veľkých debien na kolieskach alebo po mojom povedané:“ Požičané od iných zo stola“. Často mi dávali jedlo aj deti, ktoré ma stretli. Aby som sa rýchlejšie prepravil na nejaké iné miesto, som používal na to také dlhé škatule na kolesách, ktorým sa hovorí autobus. Aspoň som to tak vždy počul.

Takto sa vzďaľujem od svojho pôvodného domova čoraz ďalej a ďalej. Veľa krát ma niekto chcel chytiť a niekam vziať, ale ja som vždy utiekol. Asi tak o mesiac od toho okamihu, čo som preč, sa nachádzam niekde, kde je veľa vysokých domov, ale sú tu aj také, v akom som býval ja. Malé a s veľkou zelenou záhradou. Tu sa dala oveľa ľahšie zháňať potrava, ako vo veľkom meste, kde som sa túlal donedávna. Teraz ma kŕmilo oveľa viacej detí ako pred tým. A dokonca si ma asi pred dvoma týždňami zobralo domov jedno dievčatko, Renka, ktorá už má pár takých ako ja. Malých, ktorí sa zatúlali, alebo aj takých, ktorých si sama kúpila. Má ma veľmi rada. Je to moja najlepšia priateľka, akú som kedy mal.

Neviem, či to je len náhoda, ale je tu aj môj jeden brat. Teraz som vážne veľmi šťastný. Nikdy som sa necítil lepšie. Dozvedel som sa aj to, čo som doteraz nevedel. Som Lakelandský teriér a volám sa Chris.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu