Životné jubileum (Príhovor)

Životné jubileum (Príhovor) 

Vážený jubilant, milý náš …

Všelijako  mnohostranne sa dá zvažovať pojem šťastia. Na toto dráždivé  slovo sa dá nazerať z objektívnych, ale i vyslovene subjektívnych pozícií. No nech je tak či onak, isté je, že nemôže byť šťastia bez ľudskosti. To znamená, že je iste šťastím stretnúť dobrého človeka, ale ešte väčším šťastím je byť s takýmto človekom zviazaný oslobodzujúcimi putami spoločného záujmu a spoločnej práce.

Tieto slová mi prichádzajú na um, keď si spomínam, že mám šťastie už ... rokov byť v spoločnosti dobrého, nezištného človeka a priateľa, profesora ....., ktorý sa dnes dožíva významného životného jubilea – ... rokov.

Som presvedčený(á), že hovoriac za seba hovorím – pars pro toto – aj za všetkých kolegov, ale i za všetkých študentov, terajších aj minulých, že hovoriac o svojom názore vyslovujem aj názor tých, ktorí sa s profesorom ….. dostávali v živote do styku, totiž názor, že s menom nášho jubilanta sa synonymne spája predstava dobrého človeka.

Byť dobrým človekom značí nesmierne veľa. Dobrým človekom sa ľudská bytosť stáva iba vtedy, keď v sebe rozvíja pozitívne danosti, z ktorých na prvom mieste by som menoval(a) altruizmus, teda schopnosť myslieť na druhých a až potom na seba. Mať v zornom poli predovšetkým záujem iných a až potom záujem svoj. A toto sú črty, ktoré nášho jubilanta charakterizujú.

Tieto nanajvýš humánne atribúty môžu zdobiť jedinca iba vtedy, ak vznikli z poznania, že obetavosť a dobré ľudské slovo prinášajú tomu, kto ich rozdáva, vari ešte väčšie šťastie, ako tomu, kto ich prijíma.

Niekedy poznáme človeka až podľa toho, ako sa k nám zachová v ťažkej situácii. No býva i tak, že ktosi, prekvapujúco obetavý v hraničnom konaní, nevie dostatočne dobre medziľudsky zvládnuť ťarchu a kolobeh obyčajných, bežne sa opakujúcich, na prvý pohľad všedných dní. Inými slovami – človeka možno v jeho duchovnosti a miere ľudskosti merať podľa náročných, ale i všedných okolností života.

Ak túto mieru prirovnávam k nášmu jubilantovi, potom musím konštatovať, že patrí k tým, u ktorých ľudskosť je ozajstná, na ktorých sa dá spoľahnúť v každej životnej situácii. Tieto kvality sú pre nášho jubilanta bytostné, a preto sa nimi nepotrebuje navonok osobitne prezentovať, dávať ich najavo. Bolo by to totiž v kontraste s jeho skromnosťou, že sa i napriek svojmu vzdelaniu a odbornosti nevysúval do popredia, ale zostal jedným z viacerých a mnohých.

Iste mu nie je ani dnes celkom príjemné, že sa – ako to už býva – jeho jubileum stáva predmetom širšieho záujmu, teda všetkých nás, no i napriek tomu sa nechceme vzdať ničoho, prečo by sme nemali povedať tomu, kto si to výsledkami svojho konania zaslúži, dobré a priateľské ľudské slovo.

Zaslúži si to za svoju pedagogickú prácu. A slovo prácu akcentujem, lebo ona je tým, čo neodmysliteľne vytvára hodnotovú podstatu ľudí. Bez vzťahu k práci by padla kategória dobrého človeka, lebo iste mi dáte za pravdu, že v práci sa formuje aj vzťah k iným ľuďom.

Profesor... počas svojho účinkovania na tejto škole vykonal veľký kus pedagogickej práce. A ak ideme hlbšie do minulosti, treba povedať, že jeho pracovná aktivita sa vzťahuje na obdobie, keď sa naša terajšia úroveň školy ešte len začínala rodiť, keď bolo treba vynakladať zvýšené koncepčné úsilie, aby sme obstáli v  náročnosti a dospeli k čoraz priaznivejším výsledkom.

Práca učiteľa v súčasnom období si vyžaduje veľa pedagogickej, ale i psychologickej invencie, žiada si, aby reagoval na rozličné ľudské situácie a problémy, aby dokázal operatívne riešiť predvídané i nepredvídané pedagogické otázky. Treba povedať, že k týmto úlohám pristupuje profesor ... vždy s ľudskosťou a pedagogickým taktom. I z toho vyplýva jeho blízkosť a pocit, ako to už u altruisticky založených ľudí býva, že práve on, hoci sme rôzni, má niečo z nás. A tento pocit v skutočnosti značí to, že my chceme mať niečo z neho.

Pri životnom jubileu  pána profesora... nemožno zabúdať ani na to, že popri svojom takpovediac verejnom účinkovaní, v ktorom sa stal dobrým pracovníkom, je aj obľúbeným kolegom, človekom príkladne žijúcim vo svojom rodinnom prostredí, že je starostlivým otcom svojej dcéry, ktorej zabezpečoval tie najlepšie podmienky pre zdravý rozvoj a vzdelanie.

Ale dnes treba pripomenúť i tých, ktorí prispeli k tomu, aby bol takým, akým je. Predovšetkým jeho rodičov, učiteľov či profesorov. Ak hovorím o rodinných pozitívach jubilanta, nemôžem nespomenúť jeho manželku, ktorá ako každá matka bola a je cetero movensom života rodiny, a to mu vlastne umožňovalo a umožňuje nerušene sa venovať svoje práci.

Je šťastie stretnúť sa s dobrým človekom. Je šťastie byť v  jeho prítomnosti. Byť dlho a stále, čerpať z jeho podnetného priateľstva i ľudského a pracovného nasadenia. Preto mi na záver, milý náš jubilant, neprichodí povedať vari nič iné, ako Ti zaželať, aby si dlhé roky žil v plnom zdraví a aby Tvoji zverenci mohli dlhé roky plným priehrštím užívať duchovné dary, ktoré im budeš svojou prítomnosťou na tejto škole rozdávať.