Šťastie v nešťastí

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a dolinami, žil raz jeden Janko. Ako si tak raz vykračoval do kostola, začul, ako sa starí ľudia zhovárajú, že ak si niekto zhotoví od Lucie do Vianoc čarovný stolček bez klincov a postaví sa naň na polnočnej omši, bude mať nadprirodzené schopnosti.

A keďže bol zvedavý išiel domov a začal si vyrábať taký stolček. Na Vianoce keď odbilo jedenásť hodín, Janko zobral stolček a vybral sa do kostola. Stolček si dal pod oltár a už sa naň šiel postaviť, keď tu zrazu začuje za sebou čudný hlas. „Zabudol si si podsypať mak,“ povedala babka, ktorá stála za ním. „To je hlúposť, žiadny mak nepotrebujem!“ odpovedal Janko a odkráčal preč. Janko sa teda postavil na stolček a zrazu videl pred sebou mátohy, strašidlá a bosorky. Začal sa báť a pochopil, že mal poslúchnuť babku. Ale už bolo neskoro. Začal prosiť babku, aby ho odčarovala, ale babka sa pousmiala a povedala: „Sám si si to spôsobil, teraz si sám trp!“ „Babka, prosím, pomôžte mi!“ fňukal Janko stále viac a viac. „Tak dobre, ale nech je to poslednýkrát!“ Janko ani nestihol odpovedať a už sa mu dalo zliezť.

Do smrti ďakoval babke, že ho zachránila.